Bývalý armádny právnik David McBride priznal, že novinárom poskytol viac ako 200 tajných vojenských dokumentov, ktoré súviseli s austrálskymi vojnovými zločinmi páchanými v Afganistane, prevažne na civilistoch. Austrálsky súd ho odsúdil na päť rokov a šesť mesiacov väzenia.

McBride sa priznal k trom obvineniam vrátane krádeže a úniku vojenských informácií. Obhajoba tvrdila, že McBrideova prísaha vykonávať vojenskú službu ho zaväzovala zverejniť informácie v záujme verejnosti. Tvrdí, že to bola jeho “povinnosť”.

Sudca pri vynesení rozsudku uviedol, že neakceptoval McBrideovo zdôvodnenie, že súd by ho mohol za konanie vo verejnom záujme oslobodiť.

Jeho právnik pred súdom uviedol, že plánuje proti rozsudku podať odvolanie a dodal, že sa bude opierať o otázku, ako je vo vojenskej prísahe definovaná “povinnosť”.

„Nikdy som nebol taký hrdý na to, že som Austrálčan, ako dnes. Možno som porušil zákon, ale neporušil som svoju prísahu ľudu Austrálie a vojakom, ktorí nás chránia,“ povedal McBride v utorok pred súdom jasajúcemu davu.

Sudca David Mossop rozhodol, že McBride si musí odpykať 27 mesiacov vo väzení predtým, ako sa bude môcť uvažovať o jeho podmienečnom prepustení.

Aké boli reakcie?

Riaditeľka organizácie Human Rights Watch (HRW) v Austrálii Daniela Gavshonová uviedla, že rozsudok ukázal, že austrálske zákony o whistleblowingu potrebujú mať výnimky, v prípade, ak sa správy týkajú verejného záujmu.

„Je škvrnou na povesti Austrálie, že niektorí jej vojaci boli obvinení z vojnových zločinov v Afganistane.A napriek tomu, prvou osobou odsúdenou v súvislosti s týmito zločinmi je whistleblower, nie ich zneužívatelia,“ uviedla Gavshonová vo vyhlásení.

Kieran Pender, riaditeľ Právneho centra pre ľudské práva, to nazval „temným dňom pre demokraciu“, ktorý vyslal „mrazivý“ odkaz potenciálnym whistleblowerom. Podľa Pendera bolo zverejnenie týchto dokumentov vo verejnom záujme.

Pender a ďalší McBrideovi zástancovia poukázali tiež na to, že za austrálske vojnové zločiny v Afganistane ešte nikto nebol odsúdený – okrem muža, ktorý na páchanie zločinov krajinu upozornil.

Austrálska zákonodarkyňa za stranu Zelených Elizabeth Watsonová-Brownová povedala premiérovi Anthonymu Albaneseovi, že McBride bol uväznený za “zločin hovorenia pravdy o vojnových zločinoch”. „Prečo vaša vláda neprizná, že naše zákony o whistlebloweroch sú nefunkčné, a nezaviaže sa k naliehavej reforme, aby sa whistlebloweri ako pán McBride nedostali do väzenia?“ opýtala sa premiéra.

Andrew Wilkie, bývalý informátor vládnych spravodajských analytikov, ktorý je teraz nezávislým zákonodarcom, podľa ABC News povedal, že austrálske vlády “nenávidia informátorov”. „Vláda chcela potrestať Davida McBridea a vyslať signál ostatným informátorom, aby zostali doma a mlčali,“ povedal Wilkie.

Spisy pašoval viac ako 18 mesiacov

Ešte predtým, ako sa stal jedným z najznámejších austrálskych whistleblowerov, viedol McBride pestrý život, píše BBC. Po absolvovaní právnického štúdia na Oxfordskej univerzite začal svoju kariéru pôsobením v britskej armáde. Odišiel z nej po dosiahnutí hodnosti kapitána, potom si vyskúšal všetko od súkromnej bezpečnostnej služby až po televíznu reality šou a politiku, kým sa vrátil a vstúpil do Austrálskych obranných síl (ADF).

Ako právny dôstojník absolvoval dve misie v Afganistane v rokoch 2011 a 2013, pričom tú druhú absolvoval v špeciálnych jednotkách. Vtedy začal nadobúdať dojem, že velitelia “prekročili istú hranicu”.

V priebehu nasledujúcich rokov, keď trpel nediagnostikovanou posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a zneužíval drogy a alkohol, McBride povedal, že bol čoraz viac presvedčený, že musí prehovoriť.

Pracoval dlho do noci na vojenskej základni neďaleko Canberry a počas 18 mesiacov začal tajne kopírovať stovky citlivých dokumentov a pašovať ich domov v batohu. Najprv sa pokúsil o internú sťažnosť. Keď to nevyšlo, obrátil sa na políciu a ministra obrany a až potom na tlač.

Veril, že dokumentácia, ktorú zostavil, ukáže, že velenie ADF je tak znepokojené vnímaním nezákonných vrážd, že obviňuje vojakov a podkopáva dôveru špeciálnych jednotiek v ich prácu. Namiesto toho však novinár ABC Dan Oakes zistil, že spisy obsahujú dôkazy o tom, že austrálske sily spáchali vojnové zločiny a klamali, aby ich zakryli.

„Čím viac som to skúmal, nevedel som si predstaviť, ako by si niekto mohol myslieť, že títo chlapci sú príliš prísne monitorovaní. Bol to presný opak,“ povedal Oakes.

“Čo sa stalo v teréne, zostalo v teréne”

Afganské spisy obsahovali odhalenia, že samotní vojenskí velitelia mali obavy z “kultúry bojovníkov” v rámci síl, a podrobnosti o tom, ako vojaci údajne kryli nezákonné zabíjanie neozbrojených mužov a detí – vrátane šesťročného chlapca, ktorý bol údajne zastrelený v spánku v roku 2013. Dovtedy sa o obvineniach z vojnových zločinov informovalo len veľmi málo.

McBride bol rýchlo označený za muža, ktorý stojí za únikom informácií, a utiekol do Španielska len krátko predtým, ako do jeho bytu vtrhla austrálska federálna polícia (AFP). Tam policajti našli v skrini štyri plastové vane naplnené tajnými dokumentmi.

Po roku skrývania sa McBride vrátil do Austrálie a bol obvinený z krádeže majetku Spoločných štátov, porušenia zákona o obrane a zverejnenia dôverných informácií.

V záveroch prelomového vyšetrovania známeho ako Breretonova správa sa našli dôveryhodné dôkazy o nezákonnom zabíjaní civilistov a väzňov v Afganistane v rokoch 2007 až 2013.

Vláda tiež zriadila Úrad osobitného vyšetrovateľa, ktorý má začať trestné vyšetrovanie týchto obvinení. Doteraz bola obvinená len jedna osoba.

Vláda však napriek rastúcemu tlaku odmietla nariadiť prokurátorom, aby prípad proti McBrideovi zastavili.

Afganské spisy

Dokumenty, ktoré sa na verejnosť dostali vďaka Davidovi McBrideovi, sa v roku 2017 stali základom sedemdielneho televízneho seriálu Austrálskej vysielacej spoločnosti (ABC) s názvom “Afganské spisy”.

Seriál poukázal na obvinenia, že vojaci austrálskeho špeciálneho leteckého pluku v roku 2013 zabíjali neozbrojených afganských mužov a deti.

V roku 2019 polícia prehľadala sídlo ABC v Sydney, aby našla dôkazy o úniku týchto informácií, a za získanie utajovaných informácií vyšetrovala dvoch novinárov.

V roku 2020 dospelo vyšetrovanie, ktoré sa začalo v roku 2016, k záveru, že austrálske elitné špeciálne jednotky “nezákonne zabili” 39 civilistov a väzňov v Afganistane. To viedlo k odovzdaniu 19 súčasných a bývalých vojakov na potenciálne trestné stíhanie.

Od stiahnutia austrálskych bojových jednotiek z Afganistanu v roku 2013 sa objavil rad správ o správaní elitných jednotiek špeciálnych síl.

Po útokoch z 11. septembra 2001 bolo do Afganistanu vyslaných viac ako 26 000 austrálskych uniformovaných armádnych príslušníkov, aby spolu so spojencami bojovali proti Talibanu a al-Káide.

Prečítajte si tiež :

• Medzinárodné organizácie kritizujú zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov
• Myšlienka, že mainstreamové médiá nejakým spôsobom slúžia pravde alebo verejnému záujmu, je už úplne pochovaná