Výsledky veľkého dňa rokovaní

Komentáre zo všetkých strán zatiaľ prichádzajú bez negatívnych ohlasov. Dokonca aj z Ruska. Uviedlo, že americká delegácia hovorila s Ukrajinou a Európanmi „v súlade s témami“ predchádzajúcich konzultácií medzi Washingtonom a Moskvou vrátane nedávneho stretnutia Putina s Whitkoffom. Zároveň uviedla, že je pripravená v tomto smere ďalej spolupracovať s USA, avšak pod podmienkou „spoľahlivého riešenia základných príčin ukrajinskej krízy“.

Ďalšie intrigy pridal Trump, ktorý povedal, že očakáva, že Rusko odpovie na prímerie do konca týždňa. Hoci Macron zároveň uviedol, že ďalšie stretnutie americkej, európskej a ukrajinskej delegácie je naplánované na budúci týždeň v Londýne, aby sa pokračovalo v rozhovore. Nie je teda isté, že sa niečo stane už v najbližších dňoch. Ale súdiac podľa nálady v Bielom dome očakávajú riešenie v najbližších týždňoch. Teda do začiatku mája.

Čo sa vlastne deje? Po porovnaní informácií z rôznych zdrojov si môžeme urobiť nasledujúci obraz.

1. Whitkoff sa minulý týždeň stretol s Putinom v Petrohrade, po ktorom povedal, že obe strany sa priblížili k dohodám a „sme na prahu niečoho veľkého“. Trumpov osobitný vyslanec zrejme rokoval s Putinom o podmienkach súhlasu s prímerím. Aké sú tieto podmienky, nie je spoľahlivo známe. Existujú veľmi rozdielne fámy. Od uznania piatich ukrajinských regiónov Ruskom, cez zmeny vo vnútornej politike Ukrajiny, záruky neutrálneho štatútu Ukrajiny, neprítomnosť vojsk NATO na jej území, zrušenie mobilizácie a vojnového stavu, konanie volieb, odchod Zelenského, zrušenie sankcií voči Rusku atď.

2. Potom sa americká delegácia vybrala do Paríža, aby o týchto podmienkach informovala Ukrajincov a Európanov. V delegácii bol Whitkoff, ktorý mohol podať informácie o rokovaniach s Putinom „z prvej ruky“. Opäť však nie je známe, ako sa Washington stavia k podmienkam Kremľa – či ich podporil (zaviazal sa ich „predať“ na rokovaniach s Európou a Ukrajinou), alebo ich „vzal na vedomie“, potom o nich v Paríži rokoval s Ukrajincami a Európanmi, aby dal Moskve „protiponuku“.

Marco Rubio a Steve Whitkoff prišli zatlačiť na Francúzsko

3. Je potrebné osobitne poznamenať, že do rokovaní sú zapojení aj Európania. Týkajú sa ich minimálne dve otázky. Po prvé, zavedenie európskych mierových síl po prímerí. Moskva už vyhlásila, že je kategoricky proti prítomnosti vojsk NATO na území Ukrajiny. A podľa západných médií má Trump k myšlienke mierových síl negatívny postoj a chce, aby sa jej Macron vzdal (zrejme túto tému vníma ako faktor, ktorý by mohol zmariť prímerie). Tento postoj Washingtonu však nebol oficiálne potvrdený. Trump dnes vyhýbavo povedal, že sa stavia pozitívne k prípadným mierovým silám, ale rozhodnutie o nich by mali prijať krajiny, ktoré ich chcú vyslať. Druhou otázkou pre Európanov sú sankcie voči Rusku. Podstatnú časť z nich (napríklad o odpojení Ruska od systému SWIFT) zaviedli krajiny EÚ. A ak vznikne otázka, že po prímerí by sa niektoré z týchto sankcií mali zrušiť, je potrebné o tom tak či onak hovoriť s Európou.

4. Ďalší vývoj udalostí závisí od toho, ako bude Ukrajina a Európa reagovať na podmienky Ruskej federácie, ktoré vyslovil Whitkoff. Odmietnu ich úplne, prijmú ich čiastočne, „presadí“ Washington splnenie týchto podmienok? Možno sú tieto otázky zodpovedané už teraz, po stretnutí v Paríži. A možno odpoveď príde po rokovaniach v Londýne na budúci týždeň. A potom bude nasledovať reakcia Ruska na „protinávrh“ – či už s ním bude súhlasiť, alebo nie. Možno dôjde k opakovanej výmene „protinávrhov“. Hoci, súdiac podľa vyhlásenia Američanov, je nepravdepodobné, že by sa tento proces nechal pretiahnuť. Či teda prímerie nastane, alebo nie, sa dozvieme v najbližších týždňoch. Alebo, ak sa dá veriť Trumpovi, dokonca v najbližších dňoch.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina načrtla niekoľko „červených čiar“ pre rokovania o prímerí s Ruskom
• Ako prebiehali rokovania medzi USA a Ruskom v Istanbule?