Respondenti z celej EÚ považujú za najväčší benefit členstva ich krajiny v EÚ najmä príspevok Únie k ochrane mieru a posilňovaniu bezpečnosti (35 percent). Na Slovensku však rezonovali hlavne nové pracovné príležitosti, ktoré EÚ podľa respondentov prináša slovenským občanom (51 percent) – príspevok k mieru, ochrane mieru a posilňovaniu bezpečnosti skončil spolu s príspevkom EÚ k hospodárskemu rastu na druhom mieste, pričom oba benefity akcentovalo 32 percent opýtaných zo Slovenska. Niekoľko mesiacov po začiatku funkčného obdobia zákonodarného zboru EÚ by si šesť z desiatich občanov EÚ (62 percent) prialo, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu. S týmto názorom sa na Slovensku stotožnilo iba 46 percent opýtaných.

Podľa 66 percent obyvateľov z celej EÚ a 63 percent občanov Slovenska by Európska únia mala v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu v oblasti ochrany občanov pred globálnymi krízami a bezpečnostnými rizikami. Toto presvedčenie je v EÚ aj na Slovensku najintenzívnejšie medzi mladšími respondentmi prieskumu. Na úrovni členských štátov sa za posilnenie úlohy EÚ v tejto oblasti zasadzuje najvyššie percento opýtaných vo Švédsku (87 percent) a najnižšie v Rumunsku (47 percent) a Poľsku (44 percent).

„Dve tretiny Európanov chcú, aby Európska únia zohrávala významnejšiu úlohu pri ich ochrane. To je jasná výzva, na ktorú odpovieme. Európa potrebuje byť silnejšia, aby sa naši občania cítili bezpečnejšie,“ uviedla predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v reakcii na výsledky prieskumu Eurobarometer. Európsky parlament podľa jej slov zabezpečí, že každý predložený návrh bude dostatočne odvážny a ambiciózny vzhľadom na závažnosť hrozby, ktorej Európa čelí. „Dnes musí Európa zintenzívniť svoje úsilie, inak riskuje, že ju zajtra prevalcujú,“ dodala.

Členské štáty EÚ by mali byť podľa občanov únie jednotnejšie, aby mohli čeliť súčasným globálnym výzvam. Zhodlo sa na tom 89 percent opýtaných z celej EÚ a 88 percent zo Slovenska. Európska únia zároveň podľa 76 percent občanov z celej EÚ a 63 percent zo Slovenska potrebuje viac prostriedkov, aby mohla čeliť súčasným globálnym výzvam. Občania chcú posilniť najmä obranu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť, ale aj potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo. Témy obrany, bezpečnosti a konkurencieschopnosti dominovali aj minulotýždňovému samitu hláv štátov a vlád EÚ. Roberta Metsolová v tejto súvislosti vyzvala na rýchlejšie činy a odvážnejšie ambície.

Hospodárske a bezpečnostné otázky dominovali aj témam, ktorými by sa podľa občanov mal prednostne venovať Európsky parlament. Štyria z desiatich občanov EÚ a viac ako polovica občanov SR (56 percent) uviedla na prvom mieste infláciu, rastúce ceny a životné náklady. Na druhom mieste skončila téma obrany a bezpečnosti EÚ. Z pohľadu všetkých občanov EÚ nasledovali boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest. Na Slovensku však na treťom mieste skončila téma poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Inflácia, rastúce ceny a životné náklady boli podľa najnovšieho prieskumu okrem Slovenska top témami aj pre občanov Portugalska, Francúzska, Chorvátska a Estónska.

Ekonomická situácia zostáva naďalej zdrojom obáv obyvateľov EÚ. Tretina občanov z celej Únie (33 percent) aj zo Slovenska (32 percent) očakáva, že sa ich životná úroveň v nasledujúcich piatich rokoch zhorší. V porovnaní s povolebným prieskumom z júna a júla 2024 ide o nárast o sedem percentuálnych bodov na úrovni EÚ a o 13 percentuálnych bodov na Slovensku. Najväčší nárast obáv v tejto oblasti zaznamenali obyvatelia Nemecka – o 15 percentuálnych bodov.

V oblasti hodnôt by mal Európsky parlament podľa občanov prioritne chrániť mier, demokraciu a ľudské práva v EÚ aj vo svete. Európsku úniu vníma v súčasnosti pozitívne 50 percent obyvateľov z celej EÚ a 41 percent občanov Slovenska. Na úrovni celej EÚ bolo pozitívne vnímanie únie za ostatných desať rokov vyššie iba na jar 2022 po začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu, a to na úrovni 52 percent občanov celej EÚ. Situácia na Slovensku je mierne odlišná – na jar 2024 vnímalo úniu pozitívne 48 percent opýtaných zo Slovenska, teda o sedem percentuálnych bodov viac ako dnes.

Zimný prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa pre Európsky parlament realizoval od 9. januára do 4. februára 2025 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum prebiehal formou osobných rozhovorov a videorozhovorov, celkovo sa ich uskutočnilo 26 354.