„Vojna bude pokračovať“. Alebo ako čítať Zelenského odkaz Putinovi

Zelenského rozhovor s Lexom Fridmanom, v ktorom prisahal a deklaroval neúctu k Putinovi aj k ruskému ľudu, vyvolal v Ruskej federácii negatívnu reakciu nielen na vojenských kanáloch, ale aj v tých kruhoch, ktoré nemožno zaradiť medzi provojnové

07. 01. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj / Foto: TASR/AP-Ebrahim Noroozi

▶ ❚❚ ↻

„Je smiešne, že človek, ktorý prišiel do krajiny, pracoval tu, hral v ruských filmoch a hral KVN v ruštine, si neváži „ani vodcu Ruska, ani jeho ľud“. No a ja by som si rád všimol úroveň diplomacie prvej osoby štátu, ktorá pri komentovaní záležitostí na medzinárodnej scéne hovorí slovo „hovadina“. To je tiež ukazovateľ. Mimochodom, je čas, aby sa Kyjev rozhodol, či chce, aby Moskva prišla na mierové rokovania, alebo nie. Zase nejaký rozpor,“ napísala Ksenia Sobčaková.

A to je výpovedný moment.

V Rusku existujú rôzne názory na to, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. Existuje „strana mieru“, ktorá sa domnieva, že je potrebné čo najskôr zastaviť vojnu na frontovej línii. A existuje aj „strana vojny“, ktorá sa domnieva, že vojnu treba viesť minimálne do splnenia podmienok, ktoré Putin oznámil v júni 2024, a ešte viac do zmeny moci v Kyjeve a „reštartu“ ukrajinského štátu s nastolením faktickej kontroly nad ním.

Hlavný argument „strany vojny“ v RF je približne takýto: „ak teraz len prestaneme bojovať, Ukrajina sa zmení na stály zdroj nebezpečenstva pre RF, pretože Ukrajinci sa budú mstiť za súčasnú vojnu, budú chcieť pomstu a návrat území. Budú to desiatky miliónov ľudí, ktorí budú nenávidieť Rusko. Ukrajina sa zmení na veľký „sektor Gazy“ alebo Čečensko vzoru 1996 – 1999 na hraniciach Ruska, odkiaľ budú ukrajinskí „hamasáci“ a „basajevovci“ podnikať nájazdy na Kursk a Belgorod, organizovať teroristické akcie v Rusku. A nepriatelia Ruska ju budú neustále využívať na vytváranie problémov pre Rusko. Ak sa začne konflikt s NATO, Ukrajina sa stane najnebezpečnejšou základňou pre útok na centrálne regióny Ruska. Preto je potrebné pokračovať v bojoch, kým sa v Kyjeve neobjaví vláda úplne lojálna Moskve, z ktorej Rusko nebude ohrozené. Ide o existenčný boj, ktorý treba vyhrať bez ohľadu na ľudské a hospodárske straty, a ak to bude potrebné, treba použiť aj jadrové zbrane“.

Existujú protiargumenty: „Ukrajina, ktorá už v súčasnej vojne utrpela obrovské ľudské straty, stratila veľké územia, čelí mnohomiliónovým prílevom utečencov a obrovskej deštrukcii, bude mať najmenší záujem vyprovokovať Rusko k novej invázii, ak sa vojna skončí. Potenciál oboch krajín je nesúmerný a akákoľvek nová vojna by spôsobila oveľa väčšie straty Ukrajine ako Rusku. Aj stav permanentnej hybridnej vojny bude pre budúcnosť Ukrajiny katastrofálny – do takejto krajiny investori nepôjdu. S najväčšou pravdepodobnosťou ju nevezmú ani do EÚ. Ukrajina riskuje, že sa zmení na večnú „šedú zónu“, z ktorej budú ľudia utekať a peniaze odtekať. Preto po skončení vojny bude Ukrajina prvá, ktorá nebude mať záujem na nových vojenských konfliktoch s Ruskom. Aby krajina mohla žiť pokojne, mierumilovne, zotaviť sa a ísť do EÚ. Možno pripomenúť, že v rokoch 2014 – 2021 Ukrajina nepodnikla žiadne vojenské kroky proti anektovanému Krymu, s výnimkou jediného sabotážneho náletu Budanova v roku 2016, za ktorý Porošenko, súdiac podľa záznamov jeho rozhovorov, dostal pokarhanie od Bidena (situácia v Donbase bola vtedy iná, keďže Ruská federácia ho nepovažovala za svoje územie).

Pokiaľ ide o možný konflikt medzi Ruskom a NATO, Západ počas súčasnej vojny opakovane preukázal, že si neželá priamy konflikt s Ruskom, ktorý by mohol vyústiť do jadrovej vojny. Preto pokiaľ má Rusko jadrový arzenál, pravdepodobnosť vojny s NATO z iniciatívy Aliancie sa blíži k nule. Splnenie cieľa vytvoriť kontrolu nad celou Ukrajinou alebo dokonca nad celým územím štyroch regiónov znamená pre Ruskú federáciu také obete a riziká, v porovnaní s ktorými sú riziká susedstva dokonca aj s nepriateľskou Ukrajinou a potrebné zdroje na kúpu týchto rizík oveľa menšie.“

A tu Zelenskyj poskytuje rozhovor, v ktorom veľmi jasne kladie približne takýto dôraz: „aj keď budeme nútení podpísať prímerie s Ruskou federáciou, pomstíme sa, nenecháme Rusko na pokoji“.

V skutočnosti túto myšlienku vyjadril takmer doslovne: „povedzme, že sa niekto rozhodol zmraziť podporu a my sme nútení zastaviť paľbu. A nikto nebol zodpovedný (za inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu – pozn. red.). Nikto z vrahov nebude vo väzení. Sankcie budú zrušené. A predstavte si otca, ktorý vo vojne prišiel o svoje deti. Uvedomí si, že spravodlivosť nebola dosiahnutá. A takýchto ľudí máme tisíce. Prečo si nenájdu spôsob, ako ísť do Ruska a zabiť tam vojakov alebo niekoho iného?“.

Navyše, vzhľadom na vyhlásenie o „neúcte nielen k Putinovi, ale aj k ruskému ľudu“, je to signál, že už nejde o Putina a nepriateľstvo zostane, aj keď odíde.

Zelenskyj však ponúka vlastnú možnosť, ako zaručiť, že sa Ukrajina po skončení vojny nebude mstiť Rusku – prijať Ukrajinu do NATO: „NATO zastaví nielen Rusko, NATO zastaví aj nás.

Podobnú myšlienku kedysi vyslovil aj Kissinger. V súčasnosti však ide o podmienku prímeria, ktorá je pre Putina neprijateľná. A vzhľadom na súčasnú vojenskú a geopolitickú situáciu nie je veľmi jasné, čo a ako ho môže prinútiť zmeniť názor. A mnohí na Západe (vrátane Trumpovho tímu) sú proti prijatiu Ukrajiny do Aliancie.

Zelenskyj vlastne hovorí, že ak dôjde k prímeriu bez vstupu Ukrajiny do NATO (čo je stále nereálne), vojna Ukrajiny s Ruskom bude pokračovať v inej podobe

Nie je fakt, že to tak bude. Ako už bolo napísané, je zrejmé, že stav večnej „hybridnej“ vojny nie je v záujme Ukrajiny, najmä ak nemá záruky ochrany zo strany NATO.

Zelenskyj však z nejakého dôvodu (o ktorom sa hovorí nižšie) povedal to, čo povedal. A to je najsilnejšia nahrávka ruskej „vojnovej strany“, keďže ukrajinský prezident potvrdil jej argumenty.

Mnohí Ukrajinci určite môžu súhlasiť so Zelenského slovami o túžbe po pomste kvôli pocitu nespravodlivosti podmienok ukončenia vojny. Najmä tí, ktorí stratili svojich blízkych, domovy, boli nútení utiecť z rodných miest.

V tomto prípade však ide o niečo iné.

Ak sa teraz hovorí o ukončení vojny a Zelenskyj robí takéto vyhlásenia, znamená to, že nechce prímerie.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Zníženie daňového zaťaženia by prinieslo zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. Nižšia daň z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách mala predstavovať kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva. Návrh opozičných poslancov, ktorý Národná rada SR neposunula v utorok do druhého čítania, chcel zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100.000 eur a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu.