Problémom je, že príjmy dôchodkového systému nerástli rovnakým tempom, a preto ide o priamu záťaž pre deficit verejných financií.

Za prudkým nárastom stojí viacero faktorov. Najväčšiu časť tvoria legislatívne zmeny, ktoré podľa RRZ navýšili výdavky o 0,65 % HDP, teda približne o 900 miliónov eur. Patrí sem zavedenie vyššieho a plošného 13. dôchodku, rodičovský dôchodok či úpravy invalidných penzií. K rýchlemu rastu prispela aj vlna predčasných odchodov do dôchodku v rokoch 2023 a 2024, ktorá bola dôsledkom nevhodne nastavených valorizácií. Vysoká inflácia totiž spôsobila, že predčasné dôchodky sa stali pre poistencov výhodnejšie ako riadne, a navyše sa zmiernili podmienky na ich priznanie. Tento efekt zvýšil výdavky o 0,3 % HDP, teda o ďalších 400 miliónov eur.

Významný podiel na raste má aj samotné starnutie populácie, ktoré znamená rast počtu poberateľov dôchodkov. Ďalším faktorom bol inflačný šok, ktorý cez valorizácie zabezpečil udržanie kúpnej sily penzií, aj keď reálne mzdy, a teda aj odvody klesali. Dôležitú úlohu zohral aj tzv. kompozičný efekt. Novopriznávané dôchodky boli citeľne vyššie než tie, ktoré zanikli.

Podľa RRZ sa výdavky na dôchodky v najbližších rokoch síce stabilizujú, no na podstatne vyššej úrovni. „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 budú tlačiť výdavky nahor,“ upozorňuje rada. Naopak, priaznivo môže pôsobiť očakávaný pokles inflácie, vyprchanie efektu predčasných dôchodkov a postupný rast počtu dôchodcov s príjmami z druhého piliera, ktorý môže časť tlaku na verejné financie zmierniť.