Brusel 26. mája (TASR/HSP)

Účasť prekvapila najmä vo Francúzsku, kde organizátori odhadujú konečnú účasť medzi 41,5 percenta až 44 percent

Účasť francúzskych voličov v dnešných voľbách do Európskeho parlamentu mierne stúpla v porovnaní s predchádzajúcim hlasovaním v roku 2009. Ukázali to údaje, ktoré zverejnilo francúzske ministerstvo vnútra. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.

Do konca volieb ostávali tri hodiny a svoje hlasy už odovzdalo 35,07 percenta voličov – to je nárast oproti 33,18 percenta za rovnaký čas vo voľbách roku 2009. Organizátori volieb odhadli, že konečná účasť bude medzi 41,5 percenta až 44 percent, čo je zvýšenie oproti rekordne nízkej účasti 40,6 percenta v roku 2009.

Francúzsky krajne pravicový Národný front dnes podľa odhadov zvíťazil vo Francúzsku vo voľbách do Európskeho parlamentu a získal 25 percent hlasov. Exit polly tiež ukázali, že vládnuci socialisti prezidenta Francoisa Hollanda klesli na tretie miesto, až za stredopravý konzervatívny Zväz za ľudové hnutie (UMP). Ak sa výsledok Národného frontu (NF) potvrdí, bude to prvýkrát, čo protiprisťahovalecká strana zameraná aj proti Európskej únii zvíťazí v celonárodnom hlasovaní. NF existuje štyri desaťročia, pripomenula v správe tlačová agentúra Reuters.

Prieskumné agentúry CSA, TNS-Sofres a Ifop uviedli, že vládnuci socialisti zaznamenali 14 až 14,5 percenta hlasov – to je pokles oproti 16,5 percenta z posledných eurovolieb v roku 2009. Opozičný stredopravý UMP získal podľa prieskumov 20,6 až 21 percent hlasov.

“Tieto výsledky znamenajú kolaps Socialistickej strany a UMP,” vyhlásil zakladateľ Národného frontu Jean-Marie Le Pen, ktorý v roku 2011 odovzdal vedenie strany svojej dcére Marine.

“Myslíme si, že vláda by mala rozpustiť parlament,” dodal Le Pen pre francúzsku televíziu. Vplyvná socialistka a ministerka energetiky Ségoléne Royalová povedala, že toto ukazuje naliehavú potrebu, aby Hollandova vláda rázne naštartovala oživovanie druhej najväčšej ekonomiky v eurozóne.

“Voľby ukázali netrpezlivosť ľudí z nedostatku výsledkov,” uviedla.

Konzervatívna politička senegalského pôvodu Rama Yadeová, ktorá slúžila vo vláde exprezidenta Nicolasa Sarkozyho v rokoch 2007-2012, vyhlásila, že víťazstvo Národného frontu bude “pre demokraciu tragédiou”.

Víťazmi volieb v Belgicku sú flámski separatisti

Belgická pravicovo orientovaná strana Nová flámska aliancia (N-VA) dosiahla podľa počiatočných výsledkov veľké zisky v dnešných parlamentných voľbách v severnom Flámsku, kým socialisti najviac bodovali v južnom Valónsku. Naznačuje to možnosť komplikovaných koaličných rokovaní o sformovaní novej vlády, napísala agentúra AP.

Po sčítaní takmer polovice hlasov voličov získala holandsky hovoriaca strana N-VA Barta De Wevera 34 percent flámskych hlasov v parlamente, čo pre ňu znamená vzostup o šesť percentuálnych bodoch.

Socialistická strana (PS) premiéra Elia Di Rupa získala vo frankofónnom Valónsku 29 percent hlasov. V prípade socialistov ide o pokles o sedem percentuálnych bodov, stále im to však postačuje na udržanie najväčšieho počtu hlasov v ich regióne, píše AP.

Výsledky volieb pravdepodobne povedú k ťažkým rokovaniam o sformovaní novej vlády. Pred piatimi rokmi trvalo Belgicku celých 541 dní, kým sa podarilo sformovať vládu s N-VA v opozícii.

“Nechceme žiadnu dlhú krízu,” povedal podľa agentúry DPA De Wever dnes večer v Bruseli. Flámski separatisti požadovali autonómiu a neskôr aj nezávislosť Flámska. Na otázku, či by mohol byť budúcim premiérom Belgicka, De Wever odpovedal: “Nevylučujem to”.

Radikálna ľavicová Syriza vyhrala voľby do EP, ukázal exit poll

Grécka radikálna ľavicová strana Syriza, zameraná proti medzinárodnej finančnej pomoci, zvíťazila v dnešných gréckych voľbách do Európskeho parlamentu. Nedosiahla však taký silný výsledok, aby mohla destabilizovať vládu premiéra Antonisa Samarasa. Ukázal to exit poll, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Hlasovanie do europarlamentu prestavuje pre Samarasa prvý veľký test odvtedy, čo sa pred dvoma rokmi dostal k moci, a analytici upozorňovali, že porážka o viac ako päť percentuálnych bodov ohrozí premiérovu krehkú koalíciu, ktorá má v parlamente väčšinu len vďaka dvom kreslám.

Syriza si však dnes zabezpečila len trojpercentný náskok – získala 26 až 30 percent hlasov. Za ňou sa umiestnila Samarasova strana Nová demokracia (ND) s 23 až 27 percentami. Ukázal zo spoločný exit poll agentúr Metron Analysis, Alco, MRB, Marc and Opinion.

Vzpruhou pre vládu, ktorá musí realizovať hlboko nepopulárnu úspornú politiku kvôli zahraničnej pomoci (od MMF a EÚ), je aj výsledok koaličnej socialistickej strany PASOK – tá získala podľa exit pollu úctyhodných 7 až 9 percent hlasov. Tento výsledok protirečí predpovediam, že vo voľbách do EP zaznamená kolaps.

Predstavitelia vlády dnes vylúčili predčasné voľby, ktoré by podľa špekulácií analytikov musel Samaras vyhlásiť, kedy Syriza získala väčší podiel hlasov než dve vládne koaličné strany dokopy.

“Neprichádza do úvahy, aby sme nedokončili štvorročné obdobie,” uviedol hovorca vlády pre grécku televíziu.

Krajne pravicová strana Zlatý úsvit, ktorá odmieta obvinenie úradov, že je neonacistickou zločineckou organizáciou, sa prvýkrát dostane do europarlamentu, keďže podľa exit pollu získala 8 až 10 percent hlasov.

Nová euroskeptická strana dostane v EP šesť kresiel, ukazujú exit polly v Nemecku

Exit polly nemeckej verejnoprávnej televízie ARD predpovedajú výrazný výsledok novej euroskeptickej politickej strany Alternatíva pre Nemecko (AFD) v dnešných voľbách do Európskeho parlamentu. Informovali o tom tlačové agentúry AP a Reuters. Televízia ARD uviedla, že Alternatíva pre Nemecko získala približne 6,5 percenta hlasov.

Ak sa tento výsledok potvrdí ako pravdivý, AFD dostane šesť z 96 kresiel Nemecka v europarlamente. Nová euroskeptická strana sa vlani len tesne nedostala do nemeckého parlamentu, pričom hlas jej v národných voľbách dalo 4,7 percenta voličov.

Exit polly dnes tiež ukázali, že konzervatívny blok kancelárky Angely Merkelovej CDU-CSU získal vo voľbách do EP najviac nemeckých hlasov – 36 percent, čo je o 1,9 percenta menej v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do europarlamentu v roku 2009. 

Výsledok predstavuje značný pokles oproti 41,5 percentu, ktoré Merkelovej blok dosiahol vo vlaňajších nemeckých parlamentných voľbách.

Sociálni demokrati (SPD) – ktorí sú spolu s Merkelovou súčasťou nemeckej “veľkej vládnej koalície”, ale na úrovni EÚ vystupujú proti centrálnej pravici – dostali podľa exit pollov 27,5 percenta. To je zlepšenie oproti výsledku v celonárodných parlamentných voľbách v roku 2013. 

Krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) je jednou z piatich malých strán, ktoré podľa exit pollov získajú približne 1,0 percenta hlasov a zrejme sa prvýkrát dostanú do europarlamentu po tom, čo Nemecko zrušilo trojpercentný prah zvoliteľnosti.

Martin Schulz, hlavný kandidát stredoľavých strán vo voľbách do Európskeho parlamentu, dnes pochválil ich solídne výsledky naznačované exit pollmi.

“To, že sa všetky sociálnodemokratické a socialistické strany v Európe dohodli na jedinom kandidátovi, je ukážkou oživenia Európy. Je to veľký krok vpred,” uviedol tiež Schulz jasajúcim priaznivcom v berlínskom sídle Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), citovala ho tlačová agentúra DPA. Nadšený Nemec označil svoju vlastnú stranu (SPD) za “vlajkovú loď demokracie a tolerancie” v Európe. 

Rakúski konzervatívci zvíťazili vo voľbách do EP

Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) poskočila na piate miesto v dnešných voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré zrejme vyhrá stredopravá Rakúska ľudová strana (ÖFP). Ukázali to prvé odhady verejnoprávnej televízie ORF, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Rakúska ľudová strana (ÖFP), ktorá vo voľbách do europarlamentu v roku 2009 zvíťazila s 30 percentami hlasov, klesla tentoraz na 27,1 percenta. Stredoľaví sociálni demokrati (SPÖ) dosahujú stabilný výsledok a dnes podľa odhadov zaznamenali takmer 24 percent. Euroskeptická FPÖ poskočila na 20,1 percenta z 13 percent.

FPÖ postavila predvolebnú kampaň predovšetkým na výzve voči nespokojným a rozladeným voličom, aby dali príučku proeurópskej koalícii dvoch hlavných rakúskych strán, ktoré sa horko-ťažko opäť dostali k moci po vlaňajších celonárodných voľbách.

Protiprisťahovalecká kampaň FPÖ vedená Haraldom Vilimským zdôrazňovala neutralitu a nezávislosť Rakúska, vyzývala aj na zníženie rakúskych príspevkov do EÚ na polovicu a požadovala referendum o trvalom eurovale ESM (Európskom mechanizme pre stabilitu) – teda o fonde finančnej pomoci pre zaostávajúce krajiny eurozóny.

V Švédsku i Fínsku bodovali euroskeptici

Euroskeptici zo strany Švédski demokrati sú podľa prvých odhadov exit polls na ceste k získaniu svojho prvého mandátu v Európskom parlamente, informovala dnes agentúra DPA. Strana podľa prvých odhadov, ktoré zverejnila švédska televízia, získala sedem percent hlasov, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje vzostup o 3,27 percentuálnych bodov.

Jeden z 20 švédskych mandátov v europarlamente medzitým podľa exit polls získala s rovnakým percentom hlasov aj radikálna strana Feministická iniciatíva. Opoziční sociálni demokrati sú so ziskom 23,7 percenta hlasov najväčšou stranou; v porovnaní s rokom 2009 zaznamenali menší pokles, píše DPA. 

Konzervatívna Koaličná umiernená strana švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta je podľa exit polls so ziskom 13 percent hlasov len treťou najväčšou stranou. Umiestnila sa za opozičnými Zelenými, ktorí získali 17,1 percenta hlasov, čo znamená že by si počet mandátov mohli zdvojnásobiť z dvoch na štyri.

Naopak, Pirátska strana nedokázala dosiahnuť štvorpercentnú hranicu a podľa exit polls o svoje dve kreslá príde.

Fínska euroskeptická pravicovo-populistická strana Praví Fíni podľa prvých odhadov exit polls získa dve z 13 fínskych kresiel v Európskom parlamente. Prilepšila si o jeden mandát, informovala dnes agentúra DPA. Strana získala 13,2 percenta hlasov a v porovnaní s rokom 2009 zaznamenala vzostup o 3,4 percentuálneho bodu. 

Opozičná Centristická strana a konzervatívna Strana národnej koalície fínskeho premiéra Jyrkiho Katainena získali podľa prvých odhadov rovnako 21 percent hlasov. Obe strany si tak pravdepodobne udržia svoje tri mandáty.

Sociálni demokrati, súčasť koaličnej vlády, si pravdepodobne udržia svoje dva mandáty, ich podpora však klesla o päť percentuálnych bodov po tom, čo v eurovoľbách získali 12,6 percenta hlasov.

Maďarsko: Voľby do EP údajne vyhral Fidesz s 53%, Jobbik (15%) predbehol MSZP

Voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku, ktoré sa dnes skončili o 19.00 h, podľa neoficiálnych výsledkov vyhral vládny blok Fidesz-KDNP so ziskom 53 percent voličských hlasov.

Podľa informácií spravodajských serverov z kruhov delegátov volebných komisií za Fidesz ultrapravicový Jobbik získal 15 percentnú podporu, čím predbehol Maďarskú socialistickú stranu (MSZP). Socialisti získali 11 percent, o jedno percento viac ako Demokratická koalícia (DK).

Päťpercentnú hranicu prekročila ešte strana Spolu-PM (Együtt-PM), pričom osud ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP) ešte nie je jasný. Podľa priebežných výsledkov pri 67-percentnom spracovaní údajov sa zisk LMP pohyboval pod hranicou piatich percent.

Účasť maďarských voličov bola okolo 30 percent.

jf