Po tom, ako sa oficiálny titul knihy zakladateľa Svetového ekonomického fóra Klausa Schwaba: Covid-19 Veľký reset stal označením pre plán svetových lídrov na planetárnu transformáciu ekonomických, sociálnych a kultúrnych štruktúr sveta, došlo v medzi „serióznymi“ a so súčasnou mocou stotožnenými médiami k zaujímavému úkazu: používanie oficiálneho Schwabovho označenia Veľký reset alternatívnymi médiami, ktoré ho evidentne prevzali z oficiálnych zdrojov, sa stalo predmetom pohoršenia a obviňovania zo šírenia tzv. konšpiračných teórií. Oficiálne média na jednej strane do úplného zamdlenia chrlili frázy svetových predstaviteľov, vrátane pápeža, ktoré hovoria o nutnosti totálnej zmeny v ekonomike, sociálnom nastavení sveta či myslení ľudí, a zároveň odsúdili každého „hoaxera“, ktorý by sa opovážil povedať, že sa niečo také chystá. Pritom neexistuje renomovaná alebo oficiálna zahraničná stránka, ktorá by referovala o stretnutí Svetového ekonomického fóra a zároveň nepoužívala termín Veľký reset. Ten je vnímaný ako samozrejmosť a zabehaný pojem. Napriek tomu sa niektorí liberálni lídri, a aj novinári niekedy tvária, že nič také neexistuje.

V čom je teda vlastne problém? Prečo nie je možné hovoriť o tom, o čom všetci aj tak hovoria, a to dokonca v miere väčšej, než je stráviteľné? Situáciu pochopíme len vtedy, pokiaľ si osvojíme podnetnú formulku súdruha ministra z českého filmu Biela pani (1965): „Súdruh, ty predsa už dávno vieš, že nie je dôležité či niečo je, alebo nie je. Dôležité je ako to uchopiť a ako sa k tomu postaviť.“ Problém teda nespočíva v tom, že by sa Veľký reset nechystal a všetci o ňom nehovorili, ale v tom, ako ho kto uchopí a ako sa k nemu postaví. Pokiaľ sa postaví kladne, tak môže (ba priam musí) o ňom písať a hovoriť (prípadne ho adorovať), pokiaľ sa postaví negatívne, tak bude označený za dezinformátora.

Pojem Veľký reset obsahujú oficiálne stránky WEF, používajú ho bežne spriaznené médiá, západné aj východné. Berú ho ako samozrejmosť. Akonáhle však vyjadríte nesúhlas, tak Veľký reset neexistuje.

Minulý týždeň však prebehla akcia Svetového ekonomického fóra, ktorá mala uspokojiť túžby lídrov po stretnutí, aj napriek Covidu a ktorá opäť potvrdila fakt Veľkého resetu, čiže globálneho preformátovania ekonomiky, sociálneho života a politiky, ktorý pre alternatívne médiá vlastne nemá existovať.

Davos Agenda – januárová generálka na Singapur

Pôvodný plán svetových lídrov a WEF bolo zvolať do Davosu stretnutie v januári. Keď však došlo k utuženiu proti-covidových opatrení takmer na celom svete, tvrdili lídri, že sa rozhodli odložiť stretnutie na neskôr a presunúť ho do Singapuru. Dátum stretnutia bol stanovený na 13. až 16. mája. Fyzicky sa stretnutie má vrátiť do lokality Davos-Kloster až v roku 2022. Dôvodom je údajne pandémia: „Po dôslednom zvážení a vzhľadom na súčasnú situáciu, čo sa týka počtu chorých na COVID-19, bolo prijaté rozhodnutie, že najlepším miestom na organizovanie WEF je Singapur,“ uviedli organizátori.

Napriek tomu sa svetové elity rozhodli pre stretnutie aj v januári, možno, aby ten neexistujúci Veľký reset dobre pripravili a nič nezanedbali. Stretnutie bolo virtuálne, svetoví vodcovia sa pripojili online a diskutovali o tom, ako zariadiť svet po Covide. Stretnutie sa konalo v dňoch 25. až 29. januára a bolo pozoruhodné aj tým, že médiá oň neprejavovali veľký záujem. Kusé správy, skôr noticky, k denným udalostiam budili dojem, že ide o nejaký nezáväzný seminár alebo školenie, bez väčšieho dopadu na realitu. Pritom svoju účasť prisľúbila väčšina svetových lídrov, vrátane Vladimíra Putina, ktorý sa stretnutia v Davose nezúčastnil od roku 2009. Teraz zrejme prestal trucovať, pretože ako uvidíme nižšie: svet sa vyvíja smerom k multipolarite a každému sa zrejme ujde jeho diel moci. Pokiaľ sa podrobí globálnej ideologickej agende.

Už len výpočet mien zúčastnených budí úctivý údiv: Ursula von der Leyenová, Emmanuel Macron, Angela Merkelová, Christine Lagardeová, prezidentka Európskej centrálnej banky, António Guterres, generálny tajomník OSN, Narendra Modi, indický premiér, ako náhrada za vyťaženého Joea Bidena sa zúčastnil Anthony Fauci, hlavný hygienik a korona organizátor z USA, John Kerry, veľvyslanec USA pre klimatické záležitosti a čínsky komunistický vodca Si Ťin-pching, z krajiny ktorá zrejme zvláda koronavírus (a nielen ten) na jednotku. Preto asi dostal 25. januára tú čestnú úlohu, že prehovoril na stretnutí ako prvý. Varoval pre konfrontáciami medzi veľmocami a žiadal „spoločný postup medzinárodného spoločenstva proti pandémii koronavírusu a klimatickým zmenám.“

Hlavne jednotne

Za najnaliehavejšiu úlohu medzinárodného spoločenstva označil boj proti pandémii, predovšetkým posilnenie spolupráce v oblasti vývoja, výroby a distribúcie vakcín. Táto obava pred možnými obeťami pandémie, taká veľká, že je schopná kvôli tomu volať po mobilizácii celého ľudstva, je v prípade Číny trochu podozrivá. Pretože súčasná pandémia, pokiaľ vôbec spĺňa parametre pre pandémiu, je oproti niekdajším morovým, cholerovým či iným pandémiám, mimoriadne slabá. Napriek tomu ju čínsky komunistický vodca považuje za najnaliehavejšiu úlohu na svete!

Ako rozumieť tomuto exaltovanému humanizmu u predstaviteľa štátu, ktorý s maximálnou možnou brutalitou a neústupnosťou praktizoval celé desaťročia, a naďalej praktizuje, umelé potraty, čiže zabíjanie nenarodených detí. Počas desaťročí „politiky jedného dieťaťa“, ktorá bola donedávna v Číne štátom vymáhaná, často aj násilnými potratmi v pokročilých štádiách tehotenstva, zahynulo v Číne také množstvo ľudí, že čísla obetí súčasnej pandémie sú oproti tomu zanedbateľné. Ako teda rozumieť tým náhlym obavám čínskeho vodcu o ľudské životy? Zastaví okamžite aj zabíjanie nenarodených detí, aby Matka Zem neprišla popri obetiach pandémie ešte o viac ľudí?

Druhým rečníkom otváracieho dňa bol starý veterán globalizmu António Guterres, ktorý sa pred niekoľkými dňami, okrem iného, vyslovil za celosvetové regulovanie sociálnych sietí a internetu. Na online Davos Agende sa však skôr orientoval na hospodárstvo po Covide a vyslal pre medzinárodné korporácie, ktoré sú označované v médiách zo zvyku ako „súkromný sektor“, (aj keď už dnes väčšinou prestáva byť vlastne jasné, kde sa končí štát a kde sa začína súkromný koncern), správu, že sa s nimi veľmi počíta, možno z toho dôvodu, aby sa príliš nezľakli socialistickej rétoriky, určenej pre široké masy:

„Súkromný sektor musí hrať kľúčovú úlohu pri odstraňovaní následkov krízy Covid-19 a klimatickej krízy. Potrebujeme vás viac ako kedykoľvek predtým, aby ste nám pomohli zmeniť smer, ukončiť nestabilitu, odvrátiť klimatické katastrofy a vybudovať spravodlivú a udržateľnú budúcnosť, ktorú chceme a potrebujeme.“ Po tomto mesianistickom zvolaní a ubezpečení, ktoré povýšilo súkromný sektor na jedného zo sekulárnych záchrancov sveta, uviedol, že „oživenie globálneho hospodárstva po pandémii je naďalej neisté.“ To asi preto, aby sa planetárni občania nezačali príliš opájať istotou svojej záchrany a nestratili inšpirujúci strach.

Vakcinácia – spása sveta

Podľa Guterresa Covid-19 vyvolal „najhoršiu hospodársku krízu za posledné takmer storočie,“ čo je zvláštne tvrdenie, pretože európski lídri tvrdia, že ekonomické následky určite zvládneme a popisujú ich v možno opatrenejších, ale inak bežných frázach o ekonomickom raste. Dokonca Christine Lagardeová, tiež účastníčka Davos Agendy, tvrdí, že dopady na nezamestnanosť nebudú veľké.

Potom tajomník zopakoval to čo všetci, že musíme využiť zotavenie z pandémie na prechod od „krehkosti k odolnosti“, z čoho sa nakoniec vykľulo eko-socialistické riešenie otázky zmeny podnebia a straty biodiverzity. A ako na to? Riešenie je podľa neho jednoduché: „Inkluzívne a udržateľné zotavenie po celom svete bude závisieť od dostupnosti a účinnosti vakcín pre všetkých, okamžitej fiškálnej a menovej podpory v rozvinutých aj rozvojových krajinách a dlhodobých transformačných stimulačných opatrení.“ Čiže: globálna vakcinácia, odpustenie dlhov rozvojových krajín, dotácie týmto krajinám a pôžičky týmto krajinám, ktoré pravdepodobne nebudú splácať, podobne ako tie dlhy, ktoré sa im teraz možno budú rušiť. Zaplatia to pravdepodobne občania krajín, či domáci rukojemníci nadnárodných korporácií, ktoré budú dlhy odpúšťať. Potom ešte Guterres spomenul obligátny čarovný prútik: zelená energia, ktorá prinesie zotavenie planéty a témy Veľkého resetu boli z jeho strany vyčerpané.

Angela Merkelová, ako správna Nemka odchovaná pocitom viny za nemecké dejiny, na druhý deň vyšperkovala vo svojom prejave ohlasovanie vakcinačnej spásy o obavu, aby vakcíny neboli „rasistické“, teda prednostne dostupné pre belochov v Európe a Amerike. V tomto ju okamžite podporil nasledujúci rečník, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa a napadol „vakcínový nacionalizmus“, pričom obvinil bohaté krajiny z hromadného nákupu vakcín. Nepochybne aj on, prezident krajiny s jednou z najväčších zločinností na svete, vidí najväčší problém v pandémii a záchranu vo vakcínach. Merkelová zároveň kritizovala Čínu a naznačila, že podsúvala pre WHO falošné dáta v počiatočných štádiách pandémie. Je však len možné, že čínsky vodca vtedy ešte nemal jasno v tom, že sa ide prerábať svet na nový obraz a že príčinou bude Covid-19, inak by pandémiu nezľahčoval. Nakoniec, asi nebude jediným vládcom, ktorý ťahá covidové čísla z klobúka. Predovšetkým musíme byť jednotní.

NEP – Novaja ekonomičeskaja politika

Francúzsky prezident Macron (podobne ako súdruh Lenin, keď musel naservírovať sklamaným súdruhom NEP) konkretizoval vo štvrtok cieľ Veľkého resetu trochu presnejšie. Oznámil, že „moderný kapitalizmus“ už „ďalej nemôže fungovať“. Tým posunul post-covidovú víziu z roviny mesianistického vakcinačného profétizmu, do roviny konkrétnych ekonomických cieľov, na konci ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou model, pripomínajúci súčasnú Čínu: socializmus, sociálna kontrola, pracovné výkony a kreditný systém pre spodné a stredné vrstvy a kapitalizmus pre horné vrstvy. Stádo bude dané do jednej rovnostárskej masy a riadiace kádre sa obetujú: zostanú žiť v neľútostnom kapitalizme. Však to poznáme. Na rozdiel od vakcinačného mesianizmu priniesol Macron do virtuálneho Davosu mesianizmus rovnostársky, presne v jakobínskom duchu Francúzskej revolúcie, matky všetkých moderných revolúcií: „Z pandémie sa dostaneme len s ekonomikou, ktorá viac myslí na boj s nerovnosťou.“

„Novú ekonomiku“ ohlásila aj Christine Lagardeová, šéfka Európskej centrálnej banky, pričom jasne povedala, že rok 2021 musí byť rokom „zotavenia“. Rast v poslednom kvartáli bol podľa nej negatívny, a ako by aj nie, keď drastické obmedzenia oslabili ekonomiku. K oživeniu ekonomiky dôjde podľa nej len vtedy, ak prejdeme cez „most“ prvej fázy transformácie spoločnosti. Táto prvá fáza (Lagardeová evidentne považuje celú akciu za kontinuálny proces, ktorý má jasné a dopredu načrtnuté pravidlá) „je jednoznačne tá, ktorá je spojená s veľkou mierou neistoty – vývoj vakcín, dodávka a distribúcia, obmedzenia… Akonáhle však prejdeme na druhú stranu, kde sa ekonomika znovu otvára, tam sú výzvy odlišné, pretože pôjde o – novú ekonomiku.“ Potom už prídu pozitíva. Aké?

Väčšia digitalizácia, pretože niektoré krajiny zaostali, ako povedala Lagardeová, pričom asi tušíme, že to bude znamenať aj efektívnejšiu kontrolu. To už ale, samozrejme, nepovedala. Ďalej uviedla, že až 20% pracovného času sa bude realizovať z domu, čo bude znamenať ešte väčšie prepojenie domácností s centrálnou sieťou, keďže práca bude online. Nezabudla však dodať aj eko-mantru: otázku podnebia treba riešiť prioritne.

Táto eko-mantra zrejme predstavuje v globálnych plánoch najdôležitejší a neustále vyťahovaný prvok nátlaku, pretože na rozdiel od pandémie, ktorej sa môže človek nejako vyhnúť útekom do pustiny, klíma sa týka celého povrchu planéty a preto neustále šírený strach z klimatického kolapsu môže udržať občanov planéty v neustálom príjemnom napätí.

Sú medzi nami aj škodcovia

Ursula von der Leyenová bola vo svojom vystúpení ešte konkrétnejšia a otvorenejšia. Otvorene hovorila o cieľoch post-covidového resetu. Najprv uviedla, že rovnaké eko-kritéria ako v EÚ, budú postupne presadzované všade. Dôvod? Lebo Covid (aby sme modifikovali známe liberálne heslo zo Slovenska): „Veľa sme hovorili o súvislostiach medzi stratou biodiverzity a Covidom. Teraz musíme konať. Chránime najmenej 30% pevniny a mora tu v Európe. Sme pripravení sprostredkovať rovnaké ambície na globálnej úrovni a na nasledujúcom samite OSN o biodiverzite v Kunmingu.“ Pred eko-totalitou, v ktorej bude každý neustále kontrolovaný, či sa správa zodpovedne voči Matke Zemi zrejme nebude úniku. A tí, čo by sa chceli stavať „na zadné“? Tu je už von Leyenová úplne konkrétna, spomína útoky na Kapitol a dodáva: „Musíme sa zamerať na temnejšiu stránku digitálneho sveta. Musíme rozvíjať našu demokraciu každý deň a brániť naše inštitúcie pred agresívnou silou nenávistných prejavov, dezinformácií, falošných správ a podnecovania k násiliu. … Chceme, aby bolo jasne stanovené, že internetové spoločnosti preberajú zodpovednosť za spôsob, akým šíria, propagujú a odstraňujú obsah.“ Vízia Antónia Guterresa o celosvetovo regulovaných sociálnych sieťach a internete dostáva s Veľkým resetom konkrétnu podobu. Bude sa odstraňovať obsah a kto vie, možno niektorí „nenávistníci“ ani nebudú mať prístup na internet.

Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová bola zase nadšená z toho, že Joe Biden priviedol USA späť do spolku slušných krajín, takže realizácia Veľkého resetu, nebude sabotovaná Donaldom Trumpom, ktorý bol predmetom viacerých odsudzujúcich príspevkov na Svetovom ekonomickom fóre v Davose minulý rok.

Návrat márnotratného syna?

Kto všetko ešte prispel do mlyna? Samozrejme aj Vladimír Putin, ktorý Schwaba oslovoval familiárne Klaus a ktorý predostrel nový model sveta po geopolitickej stránke. Odmietol unipolárny aj bipolárny svet, v ktorom by bol len jeden centrálny mocenský činiteľ. Naopak, pravdepodobne vznikne niečo na spôsob „koncertu veľmocí“, ako ho poznalo 18. a 19. storočie, ktorý zabezpečí lokálnym vykonávateľom globálnej agendy moc síce ideovo závislú na centre, a kontrolovanú ostatnými účastníkmi „koncertu“, ale aplikáciu na lokálnej úrovni si zrejme určí miestny vládca: „Realita je taká, že vo svete vznikli skutočne rôzne rozvojové centrá, so svojimi vlastnými charakteristickými modelmi, politickým systémom a spoločenskými inštitúciami. A dnes je nesmierne dôležité budovať mechanizmy na koordináciu ich záujmov, aby sa rozmanitosť a prirodzená konkurencia medzi pólmi rozvoja nezmenila na anarchiu, sériu zdĺhavých konfliktov. Z tohto dôvodu budeme musieť okrem iného pracovať na posilňovaní a rozvoji univerzálnych inštitúcií, ktoré nesú osobitnú zodpovednosť za zaistenie stability a bezpečnosti vo svete, za vývoj pravidiel správania v globálnom hospodárstve a v obchode.“ Čiže, pokiaľ si niekto myslel, že Putin predstavuje vzburu proti globalizácii, tak bol zrejme na omyle. Prílišné očakávania mnohých konzervatívcov budú asi nenaplnené.

Že ide skutočne o globálnu akciu, do ktorej sú zapojené všetky relevantné zložky, o tom svedčí aj účasť kardinála Petra Turksona, ktorý sa prezentoval v Davose už minulý rok a bol to práve on, kto vyjadril určité pochybnosti o Donaldovi Trumpovi, ako deštruktívnom prvku v novom a krásnom globálno-solidárnom svete. To je však už minulosť. Minulý týždeň predniesol bežné frázy, také ktoré pred ním opakovali takmer všetci prednášajúci: odporučil sprístupniť vakcíny všetkým a viac solidarity. Hovoril o náraste chudoby vďaka pandémii, avšak táto teória má viacero chybičiek krásy: v Afrike, kde bola chudoba aj doteraz najväčšia, pandémiu takmer nevnímajú, v Európe a USA podľa tvrdenia Christine Lagardeovej, a iných ekonómov a politikov, chudoba nehrozí, v Číne asi tiež nie a v Indii či Južnej Amerike majú svoju mieru chudoby konštantnú už stáročia. Čo má táto chudoba jednotlivých štátov spoločné s Covidom, to je zatiaľ záhadou.

Ako symbolický vrchol a ukážka toho kam ľudstvo smeruje sa zjavila v Davos Agende Greta Thunbergová, hviezda ľavicového infantilizmu, ktorú opatrenia okolo koronavírusu, BLM happeningy a príprava elít na Veľký reset pripravili o záujem médií. Teraz je však späť a celému svetu oznamuje: „Čas malých krokov sa skončil. Klimatickú krízu už nemožno prekonať metódou malých krokov. Čím dlhšie sa budeme tejto nepríjemnej pravde vyhýbať, čím dlhšie budeme predstierať, že problém klimatickej krízy dokážeme vyriešiť jednoduchými a postupnými krokmi bez toho, aby sme sa k tomuto problému postavili so všetkou vážnosťou a rozhodnosťou, tým cennejší čas stratíme. Čas hrá proti nám.“ Bude sa teda resetovať. Jej prejav bol veľmi emotívny a pokiaľ by sme mohli hovoriť o ostatných ako o sekulárnych prorokoch, tak Greta je nepochybne sekulárna malá vizionárka, s planúcim pohľadom a vášňou v hlase.

Ako dopadla inventúra?

Väčšina príspevkov sa niesla v duchu vzletných fráz, ktoré by sme mohli vnímať ako bežnú ľavicovo liberálnu agendu, ktorá tu straší minimálne od I. svetovej vojny. To, čo dáva tejto prehliadke utopického fanatizmu a popretia nemenných daností ľudskej povahy desivý náter, je práve reálna unifikácia všetkých zúčastnených štátov a veľmocí na tejto agende. Ani Rusko a Čína nebudú stáť bokom.

Kopernikovský obrat, ktorý sa podaril urobiť revolučným silám, aby túto unifikáciu dosiahli, je v podstate geniálny. Na uskutočnenie unifikácie ľudstva predtým predpokladali obetavosť revolučného boja, heroizmus a triednu nenávisť. Teraz na to stačí strach spohodlnených a predovšetkým odkresťančených más, ktoré spája ten najelementárnejší predmet strachu – smrť. Nebo už stratilo pre ľudí svoju atraktivitu a na Zemi s jej novými elektronickými hračkami je tak krásne. Ten, kto zachráni ľuďom zdravie a život, tomu už dajú aj svoju dušu. Stávka na kult bieleho plášťa a vedu sa oplatila.

Online zjazdu sa zúčastnilo takmer 2000 delegátov, aby sme boli aktuálni aj v pojmosloví, nechýbal ani Bill Gates a pokiaľ bolo účelom stretnutia to, čo povedal Klaus Schwab: „Urobiť inventúru, pozrieť sa na stav sveta, vymeniť si vízie a nápady a ukázať smery,“ tak stretnutie nepochybne účel splnilo. Viac sa určite bude rozhodovať v májovom Singapure, avšak ani inventúrna uzávierka nedopadla zle a vízia budúcnosti sa začína napĺňať.

A ako dopadla inventúra? Pre Klausa Schwaba a jeho kolektív výborne. Veď posúďte sami:

Donald Trump sa nestal prezidentom a USA sú teraz opäť najhorlivejším šíriteľom globálnej a environmentálnej neomarxistickej agendy;

Strach z pandémie účinkuje a ľudia sú natoľko vystrašení, že nakoniec túto novú agendu a víziu príjmu;

Ekonomika zrejme predsa len bude klesať a tak sa budú môcť zaviesť nové ekonomické pravidlá, ktoré budú prezentované ako záchrana pred priepasťou;

Podarilo sa prepojiť riešenie Covidu s eko-socialistickou agendou a vytvoriť dojem, že tieto veci sú zapríčinené rovnakým problémom – starým ľudským myslením a majú rovnaké riešenie;

Výborná správa pre globalistov je definitívne pripojenie sa pápeža Františka k vízii novej solidarity a spolupráca Vatikánu s globálnymi miliardármi na novom inkluzívnom kapitalizme;

Čína a Rusko pochopili, že sa dajú spojiť globálne ciele so zachovaním lokálnej moci;

Politické elity sú naklonené veľkému prerozdeľovaniu svetového bohatstva, čo je predpoklad globálneho rovnostárstva pod vládou osvietených.

Podčiarknuté a spočítané: vyhliadky sú veľmi priaznivé. Vyhliadky na čo? Na realizáciu revolučného sna, ktorého korene siahajú najmenej do 18. storočia – utopickej globálnej republiky, vysoko racionálne riadenej, v ktorej je väčšina majetku spoločná a je múdro rozdeľovaná tým, ktorí ho potrebujú, v ktorej sa odstránila akákoľvek nenávisť založená na náboženstve, rase, národe, pohlaví či sexuálnej orientácii.

Aká je teda najdôležitejšia správa Agendy Davos? Je ním definitívne potvrdenie nastúpeného globalizačného trendu. Unisono, bez disharmonických zvukov a pochybností. Agenda Davos vyslala svetu jednoznačný signál: už žiadne pochybnosti a váhanie. To všetko bolo ešte pred voľbami v USA neisté. Teraz môžu vo WEF otvárať šampanské.

Niektorí sú však stále skeptickí. Napríklad profesor Jonathan Michie z Oxfordu upozorňuje, že v minulosti neviedli rozhovory v Davose ku skutočným zmenám: „Výzvy na akciu prichádzajú od lídrov v Davose už roky. Dúfajme, že tentokrát rozsah núdze konečne spôsobí nevyhnutnosť radikálnych zmien.“ Je však skutočne taká núdza ako po I. svetovej alebo II. svetovej vojne, aby sme mohli hovoriť o jej mimoriadnom rozsahu? Pán profesor nesmie strácať nádej.

Samozrejme ešte nič nie je vyhrané a definitívne, a ani byť nemôže. My kresťania vieme, že nakoniec starý človek aj tak zostane taký aký je a potvrdí nemennosť určitých vecí, avšak online stretnutie Davos Agenda 2021 naznačuje oprávnenú radosť utopistov z globalistického očakávania, a fakt že otcovia zakladatelia a matky zakladateľky prešli veľký kus cesty smerom cieľu. Než sa teda synovia Adamovi a dcéry Evine vrátia k poznaniu o nezrušiteľnosti následkov chyby svojich prarodičov a znechutene sa odvrátia od ďalšej bláznivej utópie, prejde evidentne ešte veľa času.

Branislav Michalka

Článok pôvodne vyšiel na portáli christianitas.sk