Už niekoľko rokov som bloger na voľnej nohe. Zároveň trochu fušujem do politiky a poľnohospodárstva. Z tejto kombinácie pôvodne vznikol môj blog, Vidlakovykydy, ktorý prevádzkujem už 7 rokov. Ale od doby, čo sa u nás k moci dostala aktuálna vláda, dosť ľudí, aj mňa, to nakoplo a politike sme sa začali venovať naozaj intenzívne. Lebo pre našu krajinu chceme niečo spraviť, chceme ju získať späť, pre ľudí.

Vaše názory sú dosť zaujímavé a nie vždy idú s „hlavným prúdom“. Vnímali ste tak veci okolo vás vždy alebo to časom dozrievalo a vyvíjalo sa?

Samozrejme, že sa to vyvíjalo, rozhodne nemôžem povedať, že tieto názory som mal odjakživa. Samozrejme, ovplyvnili ma rodičia, najmä môj otec. Pochádzam od Sokolova, z baníckej oblasti, vyrástol som vlastne medzi dvoma štôlňami. Na jednej strane štôlňa, na druhej strane štôlňa a na tretej strane chránená krajinná oblasť, takže aj toto ma ovplyvnilo.

Ale keď som mal 30 rokov, s manželkou sme sa presťahovali do jej rodiska na Moravu a ja som sa našiel v poľnohospodárstve. Ale že úplne. Možno práve preto, že som nič také v mladosti robiť nemusel – plahočiť sa so zemiakmi na poli, orať a podobne – veľmi sa mi to zapáčilo. A tak vlastne vznikol aj môj blog.

Časom sa ale ukázalo, že poľnohospodárstvo nie je téma, o ktorej sa dá písať večne a postupne som musel začať fušovať aj do iných oblastí. No a zistil som, že politika je absolútne nevyčerpateľná studnica nových príbehov a nových tém. A už som pri tom zostal.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Povedzte nám, ako česká verejnosť vníma dianie na Slovensku. Vieme, že aktuálna politická garnitúra prerušila pôvodne blízke vzťahy, ten oficiálny postoj je nám známy. Je ale počuť aj iných politikov, napríklad pán Zaorálek, ktorý dosť kvituje kroky nášho premiéra Fica. Ako to vidí pospolitý ľud?

Myslím si, že obyčajní ľudia vnímajú Slovákov stále rovnako, stále ste „naši bratia“. Stále k vám máme najbližšie a stále k vám máme ten najlepší vzťah, aký sa len dá. Poviem to tak, že jeden hlúpy premiér na tom nemôže nič zmeniť, ani jedna celá hlúpa vláda. Tie vzťahy sa zase napravia, najneskôr vtedy, keď naša momentálna vláda zmizne na smetisko dejín.

Takže, väčšina bežných Čechov, kvituje Ficove kroky alebo skôr prevláda pohľad premiéra Fialu a celej vlády, že so Slovenskom momentálne radšej svätý pokoj?

Na Slovensko často chodím, mám tam veľa známych. Aj preto si myslím, že aspoň tá – povedzme naša konzervatívna scéna – Fica vníma ešte pozitívnejšie, ako samotní Slováci. Možno je to tým, že náš pohľad je predsa len trochu z diaľky, zvonka. Nevidíme všetky tie detaily a problémy, ktoré má slovenská spoločnosť, ale vnímame predovšetkým Ficovu zahraničnú politiku. To sa našej konzervatívnej scéne určite páči. A páči sa jej to veľmi. Tiež by sme to tak chceli.

Prekvapili ste ma, u nás médiá totiž navodili taký dojem, že celé Česko je voči Rusku a všetkému ruskému negatívne naladené.

Ak sa budeme pozerať len na prieskumy, tak áno, Česko je oproti Slovensku vo vnímaní Ruska trochu inde. Povedzme, že dobré vzťahy s Ruskom majú u nás menšiu podporu, ako u vás. Ale nemyslím si, že by to bol až taký rozdiel. Konzervatívna časť českej populácie by si určite želala, aby sa naša zahraničná politika viac podobala tej Ficovej.

Naša opozícia neustále kričí, že Fico nás ťahá do Ruska, preč z EÚ. Ľudia v Česku, ktorí používajú zdravý, sedliacky rozum teda vedia, že to nie je pravda a skôr ide o úplne iné veci?

Áno, rozhodne. Nemá význam komentovať hysterické výkriky tých, ktorí z Ruska urobili najväčšieho démona a popri tom akosi uverili svojej vlastnej propagande, ktorá sa okolo toho roztočila. Tá propaganda je tu už tri roky a nemôžeme sa teda čudovať, že prestáva účinkovať.

V septembri budú u Vás voľby. Pred pár dňami boli prezentované výsledky prieskumu, v ktorom má Babiš 33%. Menia sa trendy, čo sa týka predvolebných preferencií?

To si nemyslím, tie trendy boli nastavené už pred troma rokmi, touto vládou, ktorá už iba čaká na svoj koniec. Naozaj, je to najmenej populárna vláda v dejinách našej krajiny. Náš premiér je na chvoste popularity v podstate vo všetkých svetových prieskumoch. Dokonca je menej populárny, ako Kórejský exprezident, ktorý sa dopustil vlastizrady. Aj ten má väčšiu obľubu, ako náš premiér Fiala. Na tom sa už nič nezmení až do volieb a tie to celé ukončia.

Poďme teraz hovoriť o Ukrajine, váš pohľad na to, čo sa tam deje nielen tie ostatné tri roky, ale možno už od roku 2014. Ešte poviem, že vaša mama pochádza z Ukrajiny.

To, čo sa deje na Ukrajine, považujem za tragédiu. Je to tragédia, ktorá sa nemôže dobre skončiť. Začalo sa to naozaj už niekedy v roku 2008, keď sa po prvýkrát začalo hovoriť o Ukrajine v NATO a nasledovali nejaké kroky. Rusko to v tom čase vnímalo ako svoje ohrozenie a začalo podnikať recipročné kroky k tomu, aby sa to stať nemohlo.

Už v jednom zo svojich prvých článkov – bolo to naozaj dávno, ešte pred Majdanom – som napísal, že Rusko chce Ukrajinu buď priateľskú alebo zničenú. To, že si tamojší ľudia a elity vybrali tú druhú možnosť, teda byť zničení, beriem ako skutočnú tragédiu a pozeráme sa na ňu v priamom prenose. Ukrajina je ničená, a to, že si zvolila byť baranidlom v zástupnej vojne medzi Spojenými štátmi a Ruskom, celú túto tragédiu ešte násobí.

Pred týždňom, v piatok večer nášho času, sme v priamom prenose videli niečo, čo tu doteraz nebolo… Konfrontácia medzi prezidentom Ukrajiny a USA v Oválnej pracovni Bieleho domu. Verili ste vlastným očiam, keď ste to pozerali?

Neveril. A nebol som sám, dokonca ani Ukrajinská veľvyslankyňa v USA neverila svojim očiam. Jej fotky obleteli celý svet, všetci to videli. Dopadlo to tak, ako to dopadlo, ale asi to tak muselo byť. Osobne si myslím, že na Zelenského to bolo naozaj nachystané. Že Americký prezident a vláda chceli, aby sa Ukrajina dostala pod tlak a začala so svojim nepriateľom rokovať. Rozhodli sa pre takúto šokovú terapiu.

Predstavte si, že tri roky bojujete, tri roky všetkých presviedčate, že je to ten najhorší, démonický nepriateľ zo samotného pekla a potom ako lúsknutím prstov máte prepnúť a povedať – no, tak sa teda ideme dohodnúť… To je samozrejme ťažké a povedal by som, že ani pozorovatelia sa z toho ešte nedokázali prebrať. Ani európske elity, ktoré sa ešte stále snažia v tom celom zorientovať. Sú ako keby vo fáze popierania. Všetci vidíme, že je to jedna veľká katastrofa, ale ich hlava to stále nechce prijať a tak sa utešujú nejakými planými nádejami, ktoré sú ale samozrejme ilúziou.

Ozvali sa hlasy, že Zelenský sa stretol s realitou a tvrdo narazil. Dovtedy jeho cesty po Európe a svete prebiehali inak, potľakávali ho po pleciach, sľubovali mu zbrane, peniaze… A teraz americká administratíva úplne otočila. Zaujímavé boli aj následné stretnutia v Londýne. Zrazu sa začali ozývať aj takí európski politici, ktorí s USA už nechcú byť kamaráti, lebo Amerika je za Trumpa zlá. A naďalej chcú podporovať Ukrajinu.

Keď k tomu pridám aj včerajšie rokovanie Európskej rady, tak sa vlastne začalo hovoriť o tom, že na zbrojenie treba vynaložiť ďalších 800 miliárd eur. Problém je v tom, že Európa tých 800 miliárd nemá a môže si ich jedine požičať. A keď si požičiate 800 miliárd a hodíte ich do zbrojenia, tak ich nebudete dávať na iné veci, ktoré môžu byť dôležitejšie. Nedáte ich na rozvoj krajiny.

Takto sa jednoducho vyhrať nedá a všetky európske summity, ktoré boli, sa skončili rovnako. Začali veľkohubými vyhláseniami, ako budeme podporovať Ukrajinu a ako to Európa zvládne aj bez USA. A väčšinou sú výstupy z tých schôdzok také, že Američanom predložíme nový plán a budeme dúfať, že pán prezident Trump bude súhlasiť.

800 miliárd je naozaj šialená suma. Vraví sa o tom, že Európa by v podstate prešla na vojnové hospodárstvo, mali by sa uvoľňovať dlhové brzdy, všetko by sa malo prispôsobiť tomu, aby sa vyrábali zbrane a tak sme si zabezpečili ochranu aj bez USA.

Ja tomu neverím ani na minútu, lebo ak by sa v Európe niekto cítil byť skutočne ohrozený Ruskom, už by nejaké kroky podnikol dávno. Mali sme tri roky na to, aby sme opustili Green Deal, emisné povolenky, už tri roky sa mohli stavať továrne. Vlastne v súčasnosti už mohla zbrojárska výroba bežať na plné obrátky, ale nič také sa nestalo.

Za tri roky sa o to Európa ani len nepokúsila. To znamená, že žiadny minister, ani eurokomisár alebo ktokoľvek iný, sa ani na chvíľu neobával, že by sem mohli prísť Ruské hordy a skončíme v nejakom „dobytčáku“ v transporte na Sibír. Toho sa neboja, ani najmenej.

Myslím, že celé to divadielko je tu len preto, že tá vojna bola jeden úžasný Klondike. Všetci z toho dostali naspäť veľa peňazí. Nezabúdajte, že Američanom chýba viac, ako 100 miliárd dolárov, ktoré išli na Ukrajinu a Ukrajinci nevedia kam. Ale veď vieme, ako to chodí, je to stále rovnaké. Akonáhle z USA niečo príde, tak polovica musí ísť do vreciek tých, ktorí to zariadili. Takto to funguje ostatných 30 rokov.

Myslím si, že európski lídri skrátka len chcú, aby tento úžasný Klondike naďalej pokračoval. Že sa uvoľní 800 miliárd, z ktorých sa veľká časť dostane do vreciek vybraných jedincov.

Zdalo by sa, že to tí ľudia už ani nemôžu myslieť vážne. Ale keď človek počúva takého prezidenta Macrona, ale aj iných, počuje len to, že Rusko sa nás chystá zničiť.

Európski lídri by sa konečne mali rozhodnúť, aké to Rusko vlastne je. Buď je teda tesne pred kolapsom, ich armáda používa oslov, vojaci sú hladní, dochádza im munícia, čo znamená, že bude čoskoro koniec. Ale na druhej strane má byť Rusko schopné ohroziť a dobyť celú Európu. Tak ako to vlastne je?

Európsky lídri ľuďom len ako papagáje opakujú tú istú propagandu. Aby otvorili peňaženky a nechali si z nich vybrať peniaze. Pretože ak by naozaj mysleli vážne to, čo vyhlasujú, už dávno by podnikli nejaké racionálne kroky. Ale nespravili nič.

Dokonca ani v kontexte toho, že USA opustia Európu v otázke kolektívnej bezpečnosti a z vojny na Ukrajine sa vyvlečú. Európu ani toto stále nedonútilo rozlúčiť sa s Green Dealom. Oni sa chcú stále v roku 2035 rozlúčiť so spaľovacími motormi. To by sme na tých Rusov akože išli na elektrických tankoch?

Zaujímavé bolo aj nedávne vyhlásenie viceprezidenta Vancea, ktorý jednak povedal, že USA do tohto konfliktu už nechcú pumpovať peniaze a Ukrajina na boj nemá dostatok vojakov. A lídrov únie obvinil z pokrytectva. Za zatvorenými dverami údajne súhlasia s tým že ten konflikt nemôže pokračovať do nekonečna a treba ho ukončiť. Ale keď predstúpia pred novinárov, opakujú stále to isté, čo ostatné tri roky.

Nečudujem sa tomu, európske elity s víťaznou vojnou spojili svoje kariéry a možno aj svoje životy a teraz z toho samozrejme nechcú vystúpiť. Tri roky ťahali ľuďom z vreciek peniaze, tri roky všetko posielali na Ukrajinu, ktorá bola na prvom mieste. A teraz majú povedať, že to všetko bolo zbytočné? Všetky tie šialené sumy peňazí, tá inflácia, ktorú zažívame, všetko to bolo zbytočné a aj tak sme prehrali. To urobiť nemôžu, pretože by to bol definitívny koniec ich politickej kariéry.

Jediné, čo európske elity za tri roky v skutočnosti robili, bola cenzúra. Opatrenia voči vlastnému obyvateľstvu. Proti Rusku neurobili ani desatinu toho, čo spravili voči vlastným obyvateľom.

Prijalo sa 16 balíkov sankcií, ktoré mali Rusko zraziť na kolená. No vyzerá to tak, že ruskej ekonomike sa darí a seriózne problémy začína mať tá naša, európska…

Možno by sme mali z tej EÚ naozaj vystúpiť a nechať na seba uvaliť sankcie, možno by nám to tú ekonomiku nakoplo tiež (smiech)…

Viac o tom, ako vyzerá predvolebný rok u našich susedov, takisto o strane Motoristé, budete počuť vo videorozhovore.