Viac o názoroch Keitha Kellogga, Trumpovho nominanta na post osobitného vyslanca USA pre Ukrajinu

Po prvé, Kellogg je zástancom dialógu s Ruskou federáciou, a to nielen o Ukrajine.

Vo svojej knihe Vojna inými prostriedkami píše: „ciele našej zahraničnej politiky by mali vychádzať zo základných záujmov americkej národnej bezpečnosti. Chceme žiť v mieri a priateľstve s Ruskom a Čínou. S týmito dvoma krajinami máme vážne nezhody a musíme sa na ne pozerať s otvorenými očami. Nemusíme však byť protivníkmi. Musíme hľadať spoločnú reč na základe spoločných záujmov.“

Zároveň v tej istej knihe spresňuje: „ak sa nám nepodarí dosiahnuť dobrú dohodu pre Ameriku, rýchlo odídeme od stola (rokovaní – pozn. red.).

Kellogg bol jedným zo spoluautorov plánu pre Ukrajinu, ktorý bol Trumpovi navrhnutý v lete 2024. Podľa tohto plánu by Kyjev mohol naďalej dostávať americké zbrane a inú vojenskú pomoc len vtedy, ak by súhlasil s účasťou na rokovaní.

Zároveň by sa navrhol režim prímeria pozdĺž frontovej línie a podmienky takéhoto režimu by sa dohodli na základe situácie na bojisku v čase rokovaní. Kellogg navrhol, aby sa Ukrajina vzdala zámeru znovu obsadiť územia, ktoré Rusi vojensky obsadili počas súčasnej vojny, a súhlasila s jej zastavením.

Kellogg tiež navrhol, aby sa odložil vstup Ukrajiny do NATO výmenou za komplexnú mierovú dohodu s bezpečnostnými zárukami. Podľa neho je jednou z hlavných chýb administratívy Joea Bidena „ignorovanie záujmov Ruska pri zvažovaní členstva Ukrajiny v NATO“.

Vo svojom článku pre denník The Washington Times z februára 2024 Kellogg píše o potrebe rokovaní a Bidenovu ukrajinskú politiku označuje za zlyhanie. Prirovnáva v ňom Trumpa k Reaganovi a Kennedymu a cituje druhého menovaného, ktorý povedal: „Nevyjednávajme zo strachu. Ale nebojme sa ani vyjednávať“.

Na druhej strane Kellogg uprednostňuje nátlak nielen na Kyjev, ale aj na Moskvu s cieľom vynútiť si rokovania.

Navrhol varovať Ruskú federáciu, že akékoľvek odmietnutie rokovaní povedie k zvýšenej podpore Ukrajiny zo strany USA.

Kellogg sa tiež vyslovil za zdanenie predaja ruských energetických zdrojov a použitie výnosov na obnovu Ukrajiny, ak by Rusko nesúhlasilo so vstupom do navrhovaného formátu rokovaní.

Vo všeobecnosti z uvedeného vyplýva, že Kellogg navrhuje vyvíjať nátlak na Kyjev (hrozba zastavenia/zníženia pomoci) aj na Moskvu (hrozba zvýšenia pomoci Ukrajine a zavedenia nových daní na ruský export), aby prijali plán na ukončenie vojny na frontovej línii s faktickým moratóriom na vstup Ukrajiny do NATO. A zatiaľ čo pre ukrajinské orgány bude ťažké odolať takémuto tlaku, reakcia Moskvy je menej jasná. Rovnako ako je nejasná aj praktická realizácia plánov na vyvíjanie nátlaku na Rusko. V logike Kelloggových návrhov však platí, že ak Kremeľ Trumpov plán odmietne, vojna na Ukrajine aj konfrontácia medzi Ruskom a Spojenými štátmi by sa mohli dostať na novú úroveň eskalácie.

Kellogg zároveň navrhuje dialóg s Moskvou, a ak ho Putin neodmietne okamžite, USA a Rusko budú mať stále šancu dosiahnuť dohodu.

Prečítajte si tiež:

• Pred Trumpovym osobitným vyslancom pre Ukrajinu je “Mission imposible”
• Najnovšie varovanie od Putina