Rok 1989 bol v Československu poznamenaný viacerými nepokojmi. Už v januári boli manifestácie v Prahe pri príležitosti Palachovho týždňa. Študenti Filozofickej fakulty UK v Bratislave chodili v októbri a novembri pred Justičný palác, aby vyjadrili podporu členom Bratislavskej päťky, ktorých zatkli ešte v lete toho roku. Bratislavskú päťku tvorili ľudia z katolíckych aj evanjelických kruhov a na 21. august pripravovali kladenie kvetov v slovenských mestách, kde v auguste 1968 vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili ich obyvateľov. Práve pred Justičným palácom vznikla myšlienka vyjadriť sa aj k ďalším veciam, ktoré študentov vtedy trápili. Medzinárodný deň študentstva je síce 17. novembra, no zhromaždenie študentov na Mierovom námestí (dnešné Hodžovo námestie) v Bratislave naplánovali na štvrtok 16. novembra. Informácia o zhromaždení študentov sa šírila len ústne. Hlavnú časť davu tvorili poslucháči Filozofickej fakulty a niektorých ďalších fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, no tiež stredoškoláci z gymnázia ‚Gamča‘ na dnešnej Grösslingovej ulici.
Študenti sa chceli vyjadriť k viacerým otázkam. Študentov v Mlynskej doline v Bratislave trápila napríklad otázka jadrového reaktora, ktorý tam mali vybudovať. Rovnako žiadali študenti zaručiť akademickú slobodu. Študenti histórie požadovali pravdivé fakty, keďže niektoré veci z učiva boli ideologicky deformované. Jednou z požiadaviek bolo aj zrušenie rozlišovania triedneho pôvodu, ktoré zapríčiňovalo, že na vysoké školy boli nielen kvóty pre najlepších, ale aj kvóty pre tých, ktorí zodpovedali ideologickým kritériám. Vedenie školy sa teda pozeralo aj na politickú angažovanosť rodičov študentov. Študenti žiadali aj pluralitu mládežníckych organizácií, aby sa mohli mladí ľudia združovať na základe svojich záujmov. V tom čase totiž existovala iba jedna organizácia, a to Socialistický zväz mládeže (SZM). Jednou z požiadaviek bolo tiež zrušenie povinnej vojenskej služby.
Československá televízia odvysielala ešte 16. novembra večer reportáž o študentskom pochode. Celé Československo teda vedelo o tom, že v Bratislave sa niečo stalo. Na druhý deň o tom boli informovaní učitelia na jednotlivých katedrách a avizovali, že v pondelok sa tým bude zaoberať vedenie fakulty. Udalosti však nabrali prudký spád a pri študentskom zhromaždení v Prahe 17. novembra zasiahli proti študentom ozbrojené zložky. Práve to zatienilo pôvodné požiadavky študentov, ktoré prezentovali na zhromaždení 16. novembra.
Protestujúci bratislavskí študenti boli dohodnutí s vtedajšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva školstva, že v pondelok bude stretnutie k požiadavkám vysokoškolákov. To sa však po pražských udalostiach počas 17. novembra už neuskutočnilo. Študenti spísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, v ktorom žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. Vedenie Filozofickej fakulty UK študenti požiadali, aby diskutovali o problémoch a situácii, ktorá vznikla v krajine. Fakulta im umožnila zhromaždiť sa v aule UK. Diskusie s vedením fakulty prerástli až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti a štrajku 20. novembra. Vo štvrtok 16. novembra sa stretli ľudia, ktorí následne stáli aj pri vzniku štrajkového hnutia na Slovensku. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy.
Štrajk sa začal 20. novembra 1989 a trval až do zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa. Študenti vtedy žiadali prepustenie politických väzňov aj prepustenie Bratislavskej päťky. V decembri sa ostrý štrajk skončil, no štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. Počas štrajku študenti síce chodili do školy, no neučili sa a snažili sa namiesto toho informovať ľudí na Slovensku o tom, čo sa deje.
Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné. Boli medzi nimi zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby či pluralita politických strán.
ZMOS: Sloboda nie je samozrejmosť, demokratické hodnoty treba chrániť
Sloboda nie je samozrejmosť a demokratické hodnoty si treba chrániť každý deň. Udalosti 17. novembra pripomínajú význam slobody, ľudskej dôstojnosti a odvahy postaviť sa proti nespravodlivosti. Poukázal na to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu. TASR o tom informovala ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

„Sloboda nie je samozrejmosť. To, čo dnes považujeme za prirodzenú súčasť nášho života, bolo pre generácie pred nami nádejou, za ktorú museli prejaviť odvahu, riskovať vlastnú budúcnosť a neraz zaplatiť aj životom,“ uviedol Božik. Pripomenul udalosti z novembra 1939, keď nacistický režim zasiahol proti študentom, aj november 1989, keď sa študenti a občania postavili proti komunistickému režimu. Podľa neho si všetky totalitné režimy bez ohľadu na ideológiu zaslúžia jednoznačné odsúdenie.
Božik zároveň pripomenul, že November 1989 otvoril cestu k obnoveniu samostatnej miestnej samosprávy. Mestá a obce získali možnosť rozhodovať o vlastnom rozvoji, hospodáriť so svojím majetkom a niesť zodpovednosť za život obyvateľov. Demokracia tak podľa neho dostala konkrétnu podobu aj na miestnej úrovni.
ZMOS poukázalo aj na úlohu samospráv pri zachovávaní historickej pamäti. Mestá a obce organizujú spomienkové a pietne podujatia, pričom v spolupráci so školami a miestnymi organizáciami pripomínajú udalosti a osobnosti, ktoré sa zaslúžili o slobodu.
Predseda združenia zároveň upozornil na potrebu vzájomného rešpektu, tolerancie a dialógu. Podľa neho môžu prejavy neúcty či odmietanie odlišných názorov postupne viesť k spôsobom uvažovania, od ktorých sa spoločnosť v minulosti snažila vzdialiť.
„Slobodu sme získali, no úctu, rešpekt a demokratické hodnoty si musíme uchovávať každý deň,“ uzavrel Božik.
Zachovanie slobody a demokracie si vyžaduje občiansku angažovanosť, pripomína Ústav pamäti národa
Ochrana ľudských práv a slobôd, ktoré podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) ohrozujú nové totalitárne hnutia, si aj v súčasnosti vyžaduje občiansku statočnosť a spoločenskú zodpovednosť. Dôležitými predpokladmi zachovania slobody a demokracie sú vzdelávanie o dejinách 20. storočia a občianska angažovanosť. ÚPN na to upozornil pri príležitosti utorkového Dňa boja za slobodu a demokraciu. TASR o tom informoval hovorca ústavu Michal Miklovič.
Ústav pripomenul, že Nežná revolúcia v roku 1989 ukončila obdobie neslobody, počas ktorého občania nemohli plnohodnotne uplatňovať svoje základné práva a slobody. Na páde komunistického režimu sa podľa neho podieľali disidenti svojou dlhoročnou činnosťou v oblasti slobodného umenia, vzdelávania a šírenia informácií, ako aj ľudia, ktorí sa zapojili do novembrových demonštrácií a štrajkov.
„O pád komunistického režimu sa pričinili ľudia svojou statočnosťou a zodpovednosťou,“ uviedol ústav. Pripomenul, že odvahu a úsilie všetkých, ktorí prispeli k pádu režimu, si spoločnosť každoročne pripomína počas Dňa boja za slobodu a demokraciu.
Hodnotu získanej slobody pripomína ÚPN aj prostredníctvom dvojtýždňového multižánrového Festivalu slobody. Jeho súčasťou sú filmy, divadelné predstavenia, výstavy a diskusie, ktoré verejnosti približujú život v období neslobody v rokoch 1939 až 1989.
Tohtoročný festival vyvrcholí v utorok prezentáciou knihy o študentovi, básnikovi a signatárovi Charty 77 Tomášovi Petřivom. Ústav v tejto súvislosti uviedol, že Petřivého komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) uštvala na smrť.
Začal sa ďalší rokovací týždeň v Národnej rade, pokračuje debata o opatreniach proti násiliu
Poslanci Národnej rady SR odštartovali ôsmy rokovací týždeň 61. schôdze. Pokračujú v debate o návrhu zákona o pomoci osobám zažívajúcim…
Horskí záchranári podporujú boj proti rakovine prostaty a prevenciu mužského zdravia
Slovenská urologická spoločnosť opäť upozornila na mužské zdravie pri príležitosti kampane Movember. Tento rok sa k nej pridali aj zástupcovia…
Remišová prichádza s vlastnou atómovkou. Rodičia vraj majú vo voľbách hlasovať aj za deti. Zamierili Matovičovci znovu na osady?
Bývalá ministerka MIRI Veronika Remišová z hnutia Za ľudí, ktoré spolupracuje s hnutím Slovensko Igora Matoviča, v pondelok vyhlásila šokujúci návrh, aby mali…
Polícia vyšetruje tragický pád neznámeho muža z bytovky
Polícia v Bratislave vyšetruje tragický pád neznámeho muža z bytovky na Pribinovej ulici. Ako uviedla bratislavská krajská polícia na sociálnej…
Časť Krymského mosta sa zrútila
Ruskí vojenskí korešpondenti a komentátori komentujú následky kombinovaného útoku ukrajinských ozbrojených síl na Krymský most v noci, počas ktorého sa,…




























