Môj profil 
Predplatné
“Vynechanie medzirezortného pripomienkového konania je možné naozaj len vo výnimočných prípadoch, ktoré by mali byť podľa zákona riadne odôvodnené,” upozornil právnik Via Iuris Imrich Vozár. V schválenom materiáli však podľa neho nebolo možné nájsť žiadny dôvod, ktorý by takýto špeciálny postup umožňoval.
“Sme teda presvedčení, že ústavou garantované práva verejnosti boli porušené svojvoľným konaním zo strany ministerstva dopravy a vlády,” konštatoval Vozár. Snaha o urýchlenie výstavby diaľnic je podľa neho legitímna, ale nie za cenu protizákonného obmedzovania práv verejnosti. Na rovnaký problém podľa neho upozornil poslancov parlamentu aj prezident SR Andrej Kiska, ktorý novelu vetoval. Poslanci však jeho veto v opakovanom hlasovaní prelomili.
Organizácia zároveň pripomenula, že celý legislatívny proces schvaľovania tejto právnej normy, od jej zverejnenia až po jej schválenie v parlamente, trval iba deväť dní. “V štandardnom legislatívnom procese, ktorého súčasťou je aj medzirezortné pripomienkové konanie, by sa k návrhu novely mohli vyjadriť napríklad iné dotknuté ministerstvá, legislatívna rada vlády, generálna prokuratúra a v neposlednom rade aj zástupcovia odbornej verejnosti. To sa však v tomto prípade nestalo,” doplnila Via Iuris.
Podľa ministerstva dopravy však novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá pripravovala skupina odborníkov nielen z ministerstva dopravy, ale aj ostatných rezortov a z praxe. “Novela zákona bola prijatá vzhľadom na bezprostredne hroziace hospodárske škody a z toho dôvodu boli skrátené všetky štádiá legislatívneho procesu,” pripomenula v reakcii hovorkyňa rezortu Karolína Ducká.
Cieľom novely bolo podľa jej slov reagovať na situáciu s viacerými majiteľmi pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod plánovanými diaľnicami a rýchlostnými cestami, ktorí blokujú výstavbu ciest vo vyvlastňovacom konaní aj svojimi, pre štát neprimeranými nárokmi. “Ministerstvo dopravy a výstavby SR bude, samozrejme, rozhodnutie Ústavného súdu SR rešpektovať a postupovať v zmysle zákona,” doplnila Ducká.
Sporný pritom v tomto prípade nie je podľa organizácie Via Iuris len zrýchlený proces, ktorým bol zákon schválený, ale aj viacero konkrétnych bodov zákona. “Niektoré ustanovenia, týkajúce sa vylúčenia odkladného účinku žaloby na rozhodnutia povoľujúce výstavbu diaľnic, sú v rozpore s medzinárodným Aarhuským dohovorom, ako aj právom EÚ,” dodala. Skupina opozičných poslancov tiež ústavnosť tejto novely po obsahovej stránke napadla na Ústavnom súde SR.
“Všetkým sporným obsahovým i procesným problémom sa dalo predísť, ak by schváleniu predmetného zákona predchádzalo štandardné pripomienkové konanie a otvorená diskusia za účasti všetkých zúčastnených strán,” dodal Vozár. Podaním ústavnej sťažnosti sa organizácia podľa jeho slov usiluje o to, aby Ústavný súd vyslovil, že ústavou garantované práva pre občanov boli porušené a aby si ministerstvá a vláda uvedomili, že nesmú svojvoľne zneužívať svoje postavenie v legislatívnom procese.
Novelu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pripravilo ministerstvo dopravy pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd). Novela zaviedla do praxe nový právny inštitút predbežnej držby. Práve ten má umožniť pred ukončením vyvlastňovacieho procesu vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu na pozemkoch pod cestami.
Rezort dopravy odôvodňoval takúto úpravu predovšetkým problémami s vysporiadaním pozemkov pod bratislavským obchvatom, kde sa podľa ministerstva objavili špekulanti, ktorí žiadajú vysokú cenu za pozemky pod obchvatom. Rezort tak chcel novelou docieliť to, aby sa mohlo na pozemkoch stavať, kým o cene rozhodne súd.
.jpg)
.jpg)
