Cieľom podľa neho nie je priorizovať niektoré vedné odbory pred inými, ale nájsť prierezové témy, ktoré získajú prioritnú podporu. „Delíme sa na oddelenia, ústavy, skupiny. Máme skupiny, ktoré sa venujú podobnej problematike v rôznych ústavoch alebo dokonca oddeleniach akadémie,“ konštatoval Venhart.

Ak SAV dokáže identifikovať najperspektívnejšie vedecké témy, je podľa neho možné začať prepájať jednotlivé vedecké tímy na projektovej báze. Témou, v ktorej má Slovensko tradíciu a dobré výsledky, je podľa neho napríklad výskum polovodičov. „Keď tu bol generálny riaditeľ EIC (European Innovation Council), ktoré podporuje aplikovaný výskum a inovácie vo všeobecnosti, upozornil na obrovský potenciál Slovenska v oblasti polovodičov,“ konštatoval Venhart. Európa ako taká podľa neho má v tejto téme sklz, ktorý potrebuje dohnať a slovenský výskum v nej nemá takú silnú konkurenciu ako v niektorých iných oblastiach.

Naopak, za celosvetovo silnú stránku európskej vedy, na ktorej môže participovať aj Slovensko, považuje výskum v CERN-e (Európska organizácia pre jadrový výskum). „Nie je to len urýchľovač častíc, robí sa tam toho ďaleko viac,“ upozornil Venhart. „Slovenská republika je členským štátom CERN-u. CERN poskytuje obrovské možnosti, ktoré Slovenská republika zďaleka nevyužíva do takej miery, ako by mohla. Zapojenie sa do experimentov alebo dokonca realizácia vlastných experimentov v CERN-e je veľmi žiaduca,“ poznamenal. Pozitívom je podľa neho postoj ministerstva školstva, ktoré podporuje vyššiu internacionalizáciu slovenskej vedy.

Slovensko podľa neho v tejto chvíli výrazne zaostáva v získavaní najvyšších európskych grantov na výskum ERC (European Research Council) Advanced Grant a ambíciou SAV má byť úsilie tento stav zmeniť. „Musíme pracovať s ľuďmi, ktorí na to potenciál majú,“ povedal.

Na otázku, či bude prioritou SAV skôr základný výskum, ktorý si vyžaduje finančné zdroje, alebo výskum aplikovaný, ktorý ich vie naopak priniesť, Venhart reagoval, že toto videnie je nesprávne. „Neuvažujme tým spôsobom, že základný výskum spotrebováva peniaze a aplikovaný ich prináša. Ak nemáte špičkový základný výskum, čo chcete potom aplikovať?“ opýtal sa predseda SAV.

Akadémia si podľa neho chce plniť svoje poslanie v podpore základného, aplikovaného výskumu, v sprístupňovaní vedeckej infraštruktúry univerzitám a ďalším subjektom, ale aj v spolupráci so zahraničím. „Nesprostredkovávame infraštruktúru len pre univerzity, ale aj pre podnikateľskú obec. Tam mieri veľký národný projekt, ktorý iniciovala SAV a už by mal štartovať. Výsledkom by malo byť 20 otvorených laboratórií,“ konštatoval Venhart. Dodal, že ho čaká stretnutie so zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov, kde by sa mali rozprávať o aktuálnej spolupráci, ale najmä hľadať nové možnosti, ako ju rozvíjať.