NAŽIVO NAJČÍTANEJŠIE ROZHOVORY VIDEÁ

NAŽIVO

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13

Trump na Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie sú preč. Podľa neho je na rokovania už príliš neskoro.

14:40

Irán vyzval OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny s Izraelom a USA. Iránska vláda informovala, že zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

14:39

V prieskume od agentúry YouGov britskí Zelení predbehli Labouristickú stranu. Zelení zaostávajú s 21% za stranou Reform UK Nigela Faragea, ktorá získala 23%.

14:37

Zelenskyj ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom proti iránskym vzdušným útokom.

14:35

NATO víta možnosť rozšíriť rokovania o jadrových záležitostiach s Francúzskom po tom, čo sa Macron zaviazal posilniť jadrový arzenál.

14:33

Izraelská armáda vypálila rakety na predmestie Bejrútu. Armáda tvrdí, že cielila na veliteľov Hizballáhu.

14:30

Lavrov: Rusko nemá žiadne dôkazy, že Irán vyvíja jadrové zbrane. Dôsledky útoku na Irán pociťuje podľa ministra celý región, pričom arabské krajiny znášajú ekonomické náklady a straty na životoch.

13:20

Správa RE hovorí o hrozbách pre slobodu tlače, upozorňuje aj na SR. V správe sa píše, že niekoľko európskych štátov v uplynulých rokoch prijalo zákony obmedzujúce práva novinárov.

13:00

Spojené kráľovstvo plánuje vyslať na Cyprus vojnovú loď. Denník s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uvádza, že minister obrany John Healey sa v utorok stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi armády.

13:00

Cesta I/65 za Žiarom nad Hronom v smere na Lehôtku pod Brehmi je po dopravnej nehode autobusu a osobného motorového vozidla už prejazdná. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici na sociálnej sieti.
Nehoda si vyžiadala zranenie vodiča osobného vozidla, ktorý bol leteckými záchranármi transportovaný do nemocnice v Banskej Bystrici. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Júlia Zeleňáková doplnila, že v autobuse sa v čase nehody nachádzalo desať cestujúcich, ktorí sa rovnako ako šofér autobusu pri nehode nezranili.

12:57

Na hlavnom ťahu I/66 z Brezna v smere na Banskú Bystricu dôjde od stredy (4. 3.) do piatka (6. 3.) k čiastočnej uzávere cesty. Dôvodom sú prebiehajúce stavebné práce na takmer 650 metrov dlhej cyklolávke. Informovala o tom samospráva na sociálnej sieti s tým, že vodičov žiada o zvýšenú opatrnosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia.
„Z dôvodu zapätkovania autožeriava počas pokládky dôjde k obmedzeniu jazdného pruhu v smere Brezno – Banská Bystrica. Premávka bude vedená v pravom jazdnom pruhu v smere Banská Bystrica – Brezno. Dopravu budú riadiť striedavo ´regulovčíci´. Dočasné pracovisko bude zasahovať do jazdného pruhu v smere Brezno – Banská Bystrica v maximálnej dĺžke 40 metrov. Jeho poloha bude závislá od umiestnenia autožeriava a bude sa postupne posúvať pozdĺž lávky,“ vysvetlilo mesto.

12:56

O post rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre majú záujem dvaja kandidáti. Ako uviedla univerzita, o najvyšší post na SPU sa uchádza aktuálna rektorka Klaudia Halászová a vedúci Ústavu poľnohospodárskej techniky, dopravy a bioenergetiky Zdenko Tkáč.
Voľba rektora SPU na funkčné obdobie 2026 až 2030 sa bude konať 25. marca 2026. „Lehota na predkladanie návrhov na kandidáta na rektora bola stanovená od 25. novembra 2025 do 27. februára 2026. Návrh na kandidáta mohol podať každý člen akademickej obce SPU alebo Správnej rady SPU v Nitre,“ pripomenula univerzita.

12:52

Kremeľ: Putin telefonoval s Orbánom o aktuálnych otázkach. Ruský prezident s maďarským premiérom sa venovali aj maďarským občanom, ktorí boli odvedení do ukrajinských ozbrojených síl a zajali ich ruské sily.

12:43
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Vedenie RTVS sa bráni proti útokom nespokojnej časti redakcie: Chceme prinášať informácie pre všetkých a z každého názorového spektra. Úzka novinárska klika, uzurpujúca si patent na pravdu, protestuje

Vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) komentovalo súčasnú situácii v redakcii spravodajstva po oznámení odchodu niektorých zamestnancov. Tí v otvorenom liste vyjadrili nesúhlas s praktikami nového vedenia a naznačili, že vo verejnoprávnom médiu sa pracuje v napätej atmosfére. “Kričiaca menšina” na čele s redaktorkou Zuzanou Kovačič-Hanzelovou, tak v spravodajstve dostala stopku. K celej situácii dnes zaujalo stanovisko vedenie televízie v oficiálnom vyhlásení. Uvádzam že všetky personálne zmeny sú vykonávané s ohľadom na nezávislosť a verejnoprávnosť vysielania.

03. 05. 2018 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Bratislava 3. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

 

▶ ❚❚ ↻
.

“V RTVS nedochádza k žiadnym udalostiam, ktoré by mali vyvolávať znepokojenie verejnosti, novinárov ani zástupcov akademickej obce. RTVS má legitímne zvoleného generálneho riaditeľa a menovaný manažment, ktorí pracujú v prospech všetkých koncesionárov verejnoprávnej inštitúcie.” uvádza vo vyhlásení RTVS.

Súčasné vedenie RTVS vždy považovalo slobodu slova a nezávislosť za kľúčové piliere fungovania verejnoprávneho média. Vážime si princípy demokracie a pluralitu názorov. Od týchto atribútov sa odvíja pracovné nastavenie a diskusia s redaktormi spravodajstva RTVS. Pracujú v maximálne slobodnej atmosfére, bez akýchkoľvek vonkajších alebo vnútorných zásahov a politických vplyvov do tvorby ich spravodajských príspevkov či výberu tém. V interných diskusiách sa zdôrazňuje, aby boli vyvážené, objektívne, nestranné a dôveryhodné, a aby ich tak vnímali aj naši diváci a poslucháči.

“Vedeniu RTVS ide od samého začiatku o to, o čom je pridaná hodnota verejnoprávnosti – prinášať informácie pre všetkých a z každého názorového spektra. Odchody a príchody zamestnancov, v minulosti v neporovnateľne masívnejšej podobe ako je tomu v súčasnosti v RTVS, sú prirodzeným dôsledkom nástupu každého nového manažmentu a v žiadnom prípade nie sú dôvodom na znepokojenie. RTVS si naďalej bude udržiavať svoju nezávislosť, verejnoprávnosť, bude zdrojom kvalitných, overených a dôveryhodných informácií, čomu napomôže aj vybudovanie tímu dátovej žurnalistiky, na ktorom sa začne pracovať.”

.

 

Mnohí “nezávislí” novinári sa postavili na stranu rebelov z RTVS

Ako dnes oznámil Denník N, desiatky slovenských novinárov deklaruje spolupatričnosť s redaktormi verejnoprávnej RTVS, ktorím neboli predĺžené zmluvy. Podľa signatárov výzvy vedeniu RTVS by sa novinári nemali stávať obeťami politických bojov. Tvrdia, že potrestaní zamestnanci televízie sú tými, ktorí sa v posledných rokoch zaslúžili o zvýšenie kvality vysielania RTVS.

Žurnalisti uvádzajú, že “nové vedenie RTVS cielene šikanuje, obmedzuje a zbavuje sa dlhoročných novinárov, ktorí v posledných rokoch zásadným spôsobom prispeli k obnoveniu dôvery verejnosti vo verejnoprávne médiá.”

Pod výzvu sa podpísalo takmer 170 slovenských redaktorov najmä z médií ako SME, Denník N, Trend, aktuality.sk, Hospodárske Noviny, Korzár, týždeň, euractiv.sk, Šport.sk, SITA a TV Joj. Je zaujímavé, že na nedostatok slobody v RTVS poukazujú novinári pracujúci pre rôznych oligarchov a finančné skupiny. Ako pravdepodobnejší dôvod vyvolania znepokojenia u novinárov z týchto médii sa preto javí skôr ich obava, že by sa RTVS mohla naozaj vybrať na cestu verejnoprávnosti a mohli by v nej zaznieť aj iné názory, ako má táto úzka novinárska klika, ktorá si momentálne uzurpuje právo na pravdu vo verejnom priestore. Ak by sa RTVS posunula k verejnoprávnosti znamenalo by to, že by jediný správny názor týchto “novinárov” dostal trhliny a postupne sa mohol ocitnúť v troskách.

.

Denník N priniesol ich menný zoznam

  1. Elena Akácsová, týždeň
  2. Jozef Andacký, TREND
  3. Eva Andrejčáková, SME
  4. Ján Baček, TV JOJ
  5. Beata Balogová, SME
  6. Alexander Balogh, Denník N
  7. Michal Badín, aktuality.sk
  8. Marek Balický, Šport.sk
  9. Andrej Bančanský, SITA
  10. Lukáš Bančanský, SITA
  11. Peter Bárdy, aktuality.sk
  12. Ladislav Bariak, aktuality.sk
  13. Marek Bažík, Denník N
  14. Martin Belej, Korzár
  15. Branislav Benčat, TREND
  16. Martin Benko, SITA
  17. Tomáš Benedikovič, Denník N
  18. Mária Benedikovičová, Denník N
  19. Matúš Beňo, SME
  20. Ctibor Brezák, SME
  21. Oliver Brunovský, TREND
  22. Zuzana Bodnárová, SME
  23. Matúš Burčík, SME
  24. Tomáš Czwitkowics, TREND
  25. Michal Čarnoky, Šport.sk
  26. Michal Červený, Denník N
  27. Miro Čevela, Denník N
  28. Jana Čevelová, Denník N
  29. Konštantín Čikovský, Denník N
  30. Denisa Čimová, Denník N
  31. Jana Čunderlíková, aktuality.sk
  32. Milan Debnár, TREND
  33. Matúš Demiger, Denník N
  34. Drahu Dobrovicsová, TV JOJ
  35. Annamária Dömeová, aktuality.sk
  36. Mária Dulaiová, TV JOJ
  37. Matej Duman, Hospodárske noviny
  38. Marek Eliáš, SITA
  39. Jakub Filo, SME
  40. Veronika Folentová, Denník N
  41. Zuzana Gabrižová, euractiv.sk
  42. Marína Galisová, týždeň
  43. Patrik Garaj, Denník N
  44. Radovan Geist, euractiv.sk
  45. Katarína Gécziová, Korzár
  46. Ria Gehrerová, Denník N
  47. Iveta Grznárová, Hospodárske noviny
  48. Habás Jakub, SME
  49. Michal Ivan, Korzár
  50. Ivan Haluza, TREND
  51. Juraj Hajdin, TV JOJ
  52. Stanislava Harkotová, aktuality.sk
  53. Frédérique Hazéová, týždeň
  54. Pavla Holcová, CCIZ
  55. Otakar Horák, Denník N
  56. Daniel Hoťka ml. SME
  57. Stefan Hríb, týždeň
  58. Marek Hudec, SME
  59. Mária Hunková, TREND
  60. Marek Chorvatovič, Denník N
  61. Samuel Chrťan, TREND
  62. Peter Jabrik, Korzár
  63. Jozef Jakubčo, SME
  64. Soňa Jánošová, SME
  65. Kristína Janščová, SME
  66. Juraj Javorský, Denník N
  67. Mikuláš Jesenský, KOŠICE:DNES
  68. Klaudia Jurkovičová, Korzár
  69. Richard Juriš, TV JOJ
  70. Martina Juhász, SME
  71. Rastislav Kačmár, Denník N
  72. Peter Kalman, SME
  73. Dušan Karolyi, KOŠICE:DNES
  74. Daniel Kazankov, .týždeň
  75. Michael Kasarda, SME
  76. Laura Kellöová, aktuality.sk
  77. Zuzana Kepplová, SME
  78. Miro Kern, Denník N
  79. Katarína Kiššová, Denník N
  80. Peter Klimašovský, SITA
  81. Karolína Klinková, SME
  82. Zuzana Kollárová, TREND
  83. Juraj Koník, Denník N
  84. Martina Koník, Denník N
  85. Eugen Korda, týždeň
  86. Matúš Kostolný, Denník N
  87. Simona Kovačiková, SME
  88. Peter Kováč, SME
  89. Igor Kovár, SME
  90. Daniela Krajanová,  Denník N
  91. Andrej Kubík, SITA
  92. Gabriel Kuchta, SME
  93. Andrej Kuzmány, SME
  94. Matúš Krčmárik, SME
  95. Ján Krempaský, SME
  96. Jana Krescanko-Dibáková, Joj
  97. Jana Kubisová, aktuality.sk
  98. Kristina Kúdelová, SME
  99. Peter Kunder
  100. Michal Lehuta, TREND
  101. Xénia Makarová, TREND
  102. Zuzana Matkovská, SME
  103. Ján Meľuch, Hospodárske noviny
  104. Miro Mezei, SME
  105. Eva Mihočková, TREND
  106. Martin Mojžiš, týždeň
  107. Peter Morvay, Denník N
  108. Ivana Mrvová, aktuality.sk
  109. Tomáš Nejedlý, TREND
  110. Marek Nemec, Hospodárske noviny
  111. Jana Németh, Denník N
  112. Darina Nosáľová, SITA
  113. Lukáš Onderčanin, SME
  114. Annamaria Ondrejkova, SME
  115. Marianna Onuferová, Denník N
  116. Roman Pataj, Denník N
  117. Zuzana Petková, TREND
  118. Ján Petrovič, aktuality.sk
  119. Mária Pietová, SITA
  120. Tomáš Prokopčák, SME
  121. Veronika Prušová, Denník N
  122. Ondrej Podstupka, SME
  123. Martina Raábova, SME
  124. Anita Ráczová, SME
  125. Katarína Ragáčová, TREND
  126. Roman Rokytka, denník KOŠICE:DNES
  127. Lucia Rusnáková, Hospodárske noviny
  128. Ela Rybárová, SME
  129. Jozef Rynik, SME
  130. Andrej Sarvaš, Denník
  131. Jana Shemesh, Denník N
  132. Filip Struhárik, Denník N
  133. Nina Sobotovičová, SME
  134. Pavol Spál, SME
  135. Jakub Sudek, SITA
  136. Karol Sudor, Denník N
  137. Daniel Suchy, TREND
  138. Igor Surovčík, SITA
  139. Pavol Szalai, euractiv.sk
  140. Maroš Szucs, SME
  141. Michaela Štalmachová Kušnírová, SME
  142. Martin M. Šimečka, Denník N
  143. Mário Šmýkal, SME
  144. Vladimír Šnídl, Denník N
  145. Martin Shooty Šútovec, Denník N
  146. Diana Schniererova , SME
  147. Pavol Štrba, SME
  148. Martina Štérová, SME
  149. Tomáš Tauber, SITA
  150. Mirek Tóda, Denník N
  151. Monika Tódová, Denník N
  152. Martin Turček, aktuality.sk
  153. Jozef Tvardzík, TREND
  154. Dávid Tvrdoň, SME
  155. Ľubomír Uhlík, TV JOJ
  156. Adam Valček, SME
  157. Marek Vagovič, aktuality.sk
  158. Tomáš Vasilko, Denník N
  159. Lucia Vitteková, SITA
  160. Martin Vonšák, SME
  161. Jaroslav Vrábeľ, Korzár
  162. Daniel Vražda, Denník N
  163. Anton Vydra, .týždeň
  164. Ján Záborský, TREND
  165. Júlia Zelenková, TV JOJ
  166. Renáta Zelná, SME
  167. Tomáš Zemko, Hospodárske noviny
  168. Mia Žureková, SME
  169. Lucia Yar, euractiv.sk

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk


NAŽIVO

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13

Trump na Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie sú preč. Podľa neho je na rokovania už príliš neskoro.

14:40

Irán vyzval OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny s Izraelom a USA. Iránska vláda informovala, že zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

14:39

V prieskume od agentúry YouGov britskí Zelení predbehli Labouristickú stranu. Zelení zaostávajú s 21% za stranou Reform UK Nigela Faragea, ktorá získala 23%.

14:37
Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.
.

ĎALŠIE Z HS

.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom”

Putin je „jediným zjavným víťazom vojny s Iránom“, píše komentátor Bloombergu

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Putin telefonoval s Orbánom, pochválil ho za principiálny postoj k Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán spolu v utorok telefonovali o Ukrajine, zajatých etnických Maďaroch, ako aj…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Kto sa snaží zatiahnuť do vojny arabských susedov Iránu?

Píše o tom exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Jeho status vám prinášame v plnom znení 

03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajina sa správa nečestne a my máme právo cítiť sa oklamaní

V diskusnej relácii Téma na TA3 s opozičným poslancom Jurajom Krúpom Marián Kéry (Smer-SSD) jasne pomenoval fakty, ktoré sa niekomu…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Všetko je inak. Orbán vytiahol satelitné snímky

Maďarský premiér Viktor Orbán zverejnil satelitné snímky prečerpávacej stanice ropy Brody, ktoré podľa jeho názoru naznačujú prevádzkyschopnosť ropovodu Družba

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Blíži sa akcia ku Dňu žien: Získajte Office 2021 Pro za zvýhodnenú cenu 30,25€ a Windows 11 Pro za 13,25€!

Godeal24 spustil kampaň ku Dňu žien – Women’s Day Sale – so zľavou až 180€ na MS Office, pričom sa…

03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | PR článok | 4 min. čítania | 0 komentárov

Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat

Kniha „Jeremyho farma nejen zvířat – až prasata budou lítat“ od britského autora Jeremy Clarkson prináša vtipný a zároveň realistický…

03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania | 0 komentárov

Rusko mení taktiku. Ukrajina hľadá odpoveď

Rusko začalo používať „Šahídy“ v extrémne nízkych výškach, informoval veliteľ Syrskyj

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO o dianí na Blízkom východe – Jedným z dôvodov začatia amerických útokov na Irán boli kroky Izraela

Aj dnes sledujeme aktuálnu situáciu na Blízkom východe po sobote , kedy Spojené štáty americké a Izrael zaútočili na Irán

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
.

Veľká razia: Inšpekcia zatýka čurillovcov a prokurátora Šúreka. “Prišla armáda kukláčov,” tvrdí Kubina

Policajná inšpekcia dnes ráno rozbehla veľkú akciu. Zadržala viacero policajtov bývalej NAKA. Podľa zistení Aktuality.sk by medzi nimi mali byť…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Opozícia panikári. Boja sa o čurillovcov a odplaty

V súvislosti so zadržaním viacerých policajtov z tímu okolo Jána Čurillu, ako aj prokurátora Michala Šúreka je potrebné všimnúť si…

03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Glück a Melicher pre HS: Niekto klame. Prokurátor nie je hospodársky audítor. Má skúmať, či bol porušený zákon

Minulý piatok v NR SR zasadal brannobezpečnostný výbor, ktorý sa zaoberal zastavením trestného stíhania v prípade darovania našej obrannej techniky…

03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Rozhovory | 14 min. čítania | 0 komentárov

Trump na pozadí vojny v Iráne vyhlásil, že USA premrhali svoje zbrane pre Ukrajinu a posmešne sa vyjadril o Zelenskom

„Spiaci Joe Biden premrhal všetok čas a peniaze našej krajiny, keď dal všetko P. T. Barnumovi z Ukrajiny – stovky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

Vláde už nič nedarujú. Opozícia po víkende prešla do veľkého protiútoku

Víkendový úder západnej koalície na Irán možno v očiach verejnosti zatienil tlačovku SMERu na tému požadovaných zmien v inštitúte kajúcnika,…

03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj povedal, že Fico súhlasil s príchodom na Ukrajinu. A potom zrazu hovoril o stretnutí v EÚ

Slovenský premiér Robert Fico údajne súhlasil s príchodom na rokovania na Ukrajinu, hoci neskôr uviedol, že súhlasil so stretnutím v…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil Rubio

Ďalšia fáza operácie USA proti Iránu bude ešte ničivejšia, vyhlásil minister zahraničných vecí Rubio

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – V Dnepre sa pripravujú na útok

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Aktualizované 03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13

Trump na Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie sú preč. Podľa neho je na rokovania už príliš neskoro.

14:40

Irán vyzval OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny s Izraelom a USA. Iránska vláda informovala, že zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

14:39

V prieskume od agentúry YouGov britskí Zelení predbehli Labouristickú stranu. Zelení zaostávajú s 21% za stranou Reform UK Nigela Faragea, ktorá získala 23%.

14:37

Zelenskyj ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom proti iránskym vzdušným útokom.

14:35

NATO víta možnosť rozšíriť rokovania o jadrových záležitostiach s Francúzskom po tom, čo sa Macron zaviazal posilniť jadrový arzenál.

14:33

Izraelská armáda vypálila rakety na predmestie Bejrútu. Armáda tvrdí, že cielila na veliteľov Hizballáhu.

14:30

Lavrov: Rusko nemá žiadne dôkazy, že Irán vyvíja jadrové zbrane. Dôsledky útoku na Irán pociťuje podľa ministra celý región, pričom arabské krajiny znášajú ekonomické náklady a straty na životoch.

13:20

Správa RE hovorí o hrozbách pre slobodu tlače, upozorňuje aj na SR. V správe sa píše, že niekoľko európskych štátov v uplynulých rokoch prijalo zákony obmedzujúce práva novinárov.

13:00

Spojené kráľovstvo plánuje vyslať na Cyprus vojnovú loď. Denník s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uvádza, že minister obrany John Healey sa v utorok stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi armády.

13:00

Cesta I/65 za Žiarom nad Hronom v smere na Lehôtku pod Brehmi je po dopravnej nehode autobusu a osobného motorového vozidla už prejazdná. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici na sociálnej sieti.
Nehoda si vyžiadala zranenie vodiča osobného vozidla, ktorý bol leteckými záchranármi transportovaný do nemocnice v Banskej Bystrici. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Júlia Zeleňáková doplnila, že v autobuse sa v čase nehody nachádzalo desať cestujúcich, ktorí sa rovnako ako šofér autobusu pri nehode nezranili.

12:57

Na hlavnom ťahu I/66 z Brezna v smere na Banskú Bystricu dôjde od stredy (4. 3.) do piatka (6. 3.) k čiastočnej uzávere cesty. Dôvodom sú prebiehajúce stavebné práce na takmer 650 metrov dlhej cyklolávke. Informovala o tom samospráva na sociálnej sieti s tým, že vodičov žiada o zvýšenú opatrnosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia.
„Z dôvodu zapätkovania autožeriava počas pokládky dôjde k obmedzeniu jazdného pruhu v smere Brezno – Banská Bystrica. Premávka bude vedená v pravom jazdnom pruhu v smere Banská Bystrica – Brezno. Dopravu budú riadiť striedavo ´regulovčíci´. Dočasné pracovisko bude zasahovať do jazdného pruhu v smere Brezno – Banská Bystrica v maximálnej dĺžke 40 metrov. Jeho poloha bude závislá od umiestnenia autožeriava a bude sa postupne posúvať pozdĺž lávky,“ vysvetlilo mesto.

12:56

O post rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre majú záujem dvaja kandidáti. Ako uviedla univerzita, o najvyšší post na SPU sa uchádza aktuálna rektorka Klaudia Halászová a vedúci Ústavu poľnohospodárskej techniky, dopravy a bioenergetiky Zdenko Tkáč.
Voľba rektora SPU na funkčné obdobie 2026 až 2030 sa bude konať 25. marca 2026. „Lehota na predkladanie návrhov na kandidáta na rektora bola stanovená od 25. novembra 2025 do 27. februára 2026. Návrh na kandidáta mohol podať každý člen akademickej obce SPU alebo Správnej rady SPU v Nitre,“ pripomenula univerzita.

12:52

Kremeľ: Putin telefonoval s Orbánom o aktuálnych otázkach. Ruský prezident s maďarským premiérom sa venovali aj maďarským občanom, ktorí boli odvedení do ukrajinských ozbrojených síl a zajali ich ruské sily.

12:43
Zobraziť všetky
.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

Európa na uterák alebo keď sa amatéri zahrávajú s ohňom

Sledujeme v priamom prenose totálnu stratu kontaktu s realitou. Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa nekriticky…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Minimálna mzda by v budúcom roku mala stúpnuť. Je známa aj suma

Minimálna mzda v roku 2027 bude na úrovni 972 eur, ak sa sociálni partneri nedohodnú inak. V roku 2028 by…

03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

Šutaj Eštok: Zodpovednosť za pochybenia musí niesť každý bez ohľadu na postavenie

Ak sa potvrdí, že niekto zneužil uniformu, svoju právomoc alebo dôveru štátu, musí niesť plnú zodpovednosť bez ohľadu na svoje…

03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajincom nebude umožnené vystúpiť na paralympiáde v tričkách s mapou pôvodných území spred roku 2014

Ukrajina sa pokúšala o ďalší marketingový krok na celosvetovom športovom podujatí. Po vylúčení ich skeletonistu so zákazanou prilbou zo ZOH…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

NAJČÍTANEJŠIE










O pozemnej operácii USA v Iráne – Trump a jeho jasný blaf

Včera americký prezident Donald Trump pripustil, že ak to bude potrebné, USA môžu pristúpiť k pozemnej operácii v Iráne

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Rezort športu odošle peniaze SFZ aj napriek veľkému konfliktu Huliak - Kováčik

V niekoľko mesiacov trvajúcom spore medzi ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom a prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

“Americké lietadlá doslova strieľajú spojencov Ameriky,” reaguje guvernér na agresiu USA a Izraela

Guvernér Kalifornie, demokrat Gavin Newsom, kritizoval vojenskú operáciu USA proti Iránu a najmä útok na základnú školu pre dievčatá, kde…

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Logika odišla doľava a chaos doprava: Fotografie, ktoré nedávajú zmysel

Logika sa v týchto momentoch rozhodla odísť na dovolenku a nechala realitu napospas chaosu. Keď sa pozeráte na nasledujúce fotografie,…

03. 03. 2026 | 0 komentárov
.

Bioetická komise UNESCO: “Přehodnocení náhradního mateřství: filozofické, psychologické a biomedicínské pohledy”

Zástupci Aliance pro rodinu se v sobotu 28. února 2026 zúčastnili webináře pod záštitou Bioetické komise UNESCO, která s odborníky z…

03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov

Centrálne velenie USA tvrdí, že Hormuzský prieliv je otvorený. Verí tomu asi ale iba "mierotvorca" Trump

Irán, 3. marca 2026 - Zbor Islamských revolučných gárd oznámil uzavretie Hormuzského prielivu. Ak v prvý deň americko-izraelského bombardovania Iránu Teherán…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Ukrajina udrela na čiernomorský ropný terminál napriek výstrahe USA

Ukrajina v pondelok nadránom zasiahla ropný terminál v juhoruskom prístave Novorossijsk, oznámila ukrajinská armáda. Útok prišiel niekoľko dní po tom,…

02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Krajiny Perzského zálivu. Aký je ich význam a úloha na Blízkom východe?

Krajiny Perzského zálivu patria medzi najvýznamnejšie regióny sveta z hľadiska energetiky, geopolitiky a hospodárskeho rastu. Krajiny Perzského zálivu zohrávajú kľúčovú…

03. 03. 2026 | 0 komentárov
.
.

VOJNY A KONFLIKTY

NAŽIVO

Podľa nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda by dopady vojenskej operácie v Iráne mohli v EÚ oživiť debatu o zákaze dovoz ruského zemného plynu.

15:31

Novým veliteľom Revolučných gárd sa stal  Ahmad Vahídí. Ten je hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele.

15:27

tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov informovali, že v Izraeli zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí písali o vojne s Iránom.

15:25

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že približne 30 000 ľudí muselo kvôli stupňujúcej sa situácii na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone.

15:13
⬤    ⬤    ⬤>
.

Clinton pod prísahou vyhlásil, že o Epsteinových sexuálnych zločinoch nevedel

Bývalý americký prezident Bill Clinton nevedel nič o sexuálnych zločinoch zosnulého finančníka a sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina

03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Poznáme odpoveď Kuzminovej na otázku, či bude pokračovať aj v budúcej sezóne

Legendárna Anastasia Kuzminová minulý mesiac vo veku 41 rokov a po osemročnej pauze absolvovala svoje štvrté zimné olympijské hry .…

03. 03. 2026 | 0 komentárov

Sankcie bez účtu: Kto to zaplatil?

Európa platila drahú energiu, drahé kompenzácie a pokles kúpnej sily. A vo výrobe ubudli pracovné miesta. Prečo o tom nevieme?

03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Svätec dňa: Blahoslavená Conchita Cabrera

Matka a mystička

03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 03. 2026 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov
.
.

NAJČÍTANEJŠIE










Svedectvo priamo z Dubaja: Keď na parkovisko padol dron, bol som práve v budove

Dubaj zažil napäté hodiny, ktoré vydesili miestnych aj turistov. HS sa podarilo spojiť s právnikom Jánom Čarnogurským, ktorý sa počas…

02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov
02. 03. 2026 | Rozhovory | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

ĎALŠIE Z HS

.

Blogy

Matej Michalička

Rastislav Vasilišin

Gustáv Murín

Miroslav Iliaš

Milan Šupa

Marek Brna

.

KOMENTÁRE

„Sopliak, zasran.” Na výbore to iskrilo, ako ešte nikdy
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Galko-jd2026030201

Mrazivé scenáre, ako by mohla skončiť agresia proti Iránu
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Irán-jd2026030230

Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
02. 03. 2026 | 0 komentárov
Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.
.

VOJNY A KONFLIKTY
.

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov