Bratislava 13. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Piqsels)
Vedci zistili, že primáty sú schopné vydávať kontrastné samohlásky – kľúčový prvok ľudskej reči. To znamená, že naši predkovia mohli začať hovoriť oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Výsledky výskumu sú uverejnené v časopise Science Advances
Tradične sa predpokladá, že sa reč našich predkov objavila asi pred 200 tisíc rokmi. Je to spojené s jedinečnou schopnosťou anatomicky moderných ľudí vyslovovať kontrastné samohlásky vďaka nižšej polohe hrtanu v porovnaní s inými primátmi.
Od konca šesťdesiatych rokov prevládala vo výskumoch vývoja reči teória, že predĺženie hlasového traktu v dôsledku zostupu hrtanu bolo prvým krokom k vzniku reči. Keď predkovia človeka začali chodiť po dvoch nohách, hlava sa posunula dozadu a zaujala miesto priamo nad chrbticou a hrtan klesol.
Zmena polohy hrtana viedla k vytvoreniu dlhšej dutiny zvanej hltan, ktorá je zodpovedná za zvýšenie rozsahu a jasnosti vydávaných zvukov. Pretože ostatné primáty nemajú také hrdlo, dospelo sa k záveru, že nie sú schopní reprodukovať zvuky charakteristické pre plnohodnotnú reč.
Vedci z Francúzska, Kanady a USA na čele s Louisom–Jeanom Boëmom z Université Grenoble Alpes vykonali podrobnú analýzu publikácií, ktoré skúmali správanie a hlasovú komunikáciu primátov a dospeli k záveru, že nízka poloha hrtanu nie je pre vznik reči nutným anatomickým prvkom. Špecifické artikulačné schopnosti primátov im podľa autorov umožňujú vytvoriť systém protohlások, podobných ľudskému hlasovému systému.
Autori zostavili schematicky históriu vývoja vokalizácie u primátov a skúmali prvky jej vývoja, nevyhnutné pre výskyt reči, a potom dospeli k trom hlavným záverom.
Po prvé, nízke umiestnenie hrtana nie je výnimočnou vlastnosťou človeka. Po druhé, pre vytvorenie kontrastných artikulovaných spoluhlások nie je nutná nízka poloha hrtanu. Po tretie, súčasné primáty, z ktorých sa nevyvíja človek, sú schopní produkovať kontrastné zvuky, bez toho, aby mali znížený hrtan.
Výsledky výskumu vyvracajú hlavné tvrdenia teórie hrtanového pôvodu reči, čo posunulo možnosť jej vzniku o 20 miliónov rokov späť.
“Teraz, keď nebudeme pripútaní k skutočnosti vzniku zníženého hrtanu, môžeme uvažovať o najrôznejších hypotézach vzniku jazyka bez časového obmedzenia,“ cituje tlačová správa časopisu Science slová Louisa–Jeana Boëma. Hoci reč nepochybne prispela k prenosu vedomostí, nie je teraz jasné, či ju máme považovať za hlavný motor raného kognitívneho vývoja.“
3.9°C
Piatok 
Nedeľa 
4.2°C
Piatok 
0.0°C
5.5°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
