“Veď to je hrozné, vyzerajú ako Marťania.” Očakávaný Betlehem na Námestí sv. Petra znechutil veriacich

Dielo Vatikánu venovalo mesto Castelli z provincie Teramo, ktoré je po celé stáročia známe svojou keramikou. Betlehem, ktorý vytorili  rokoch 1965-1975 učitelia a žiaci Inštitútu umenia F.A. Grue, tvorí 54 sôch. Pár kusov z nich je vystavených na Námestí sv. Petra pri obelisku.

„Hromada skrutiek “

Podľa predstaviteľa Vatikánu sa v jasličkách nachádzajú “silné odkazy na históriu starovekého umenia, gréckeho, sumerského a egyptského umenia” a toto dielo “chce byť pre celý svet znamením nádeje a dôvery”. Chce vyjadriť istotu, že Ježiš prichádza medzi svoj ľud, aby ho zachránil a utešil. A to je dôležitá správa v tejto zložitej dobe v dôsledku mimoriadnej situácie s ochorením Covid-19.”

Takto toto posolstvo však ľudia podľa všetkého nevnímajú. Šéf národnej organizácie Cultura Identità, Emmanuele Ricucci na sociálnej sieti komentuje tiež veľmi skepticky:

“Nový Betlehem na Námestí sv. Petra, je jedna strašná hromada skrutiek, hláv, ktoré nemajú anjelský ani mystický tvar. Je to hrozné. Samotný Vatikán pred 500 rokmi poveril Michelangela, a teraz recykluje “svätú rodinu”, ktorá nie je ani svätá ani rodina.

Medzi marťanmi a astronautmi 

Voľba súčasného umenia, neharmonické tvary a postoje sôch vyrušujú až natoľko, že ľudia to skôr vnímajú ako karikatúru Cirkvi. “Horror fidei… toto plne odzrkadľuje umierajúcu Cirkev”, okomentoval jeden z užívateľov sociálnej siete. “Je tam bližšie neurčený jedinec (nie je jasné, či je to niekto z mágov alebo niekto iný), ktorý má na sebbe akýsi skafander s prilbou – podľa niektorých ide o astronauta. “Marťania dorazili”, ironizujú ďalší. Medzi súčasným umením a možným skrytým posolstvom príchodu mimozemšťanov na Zem počas týchto Vianoc ostáva jedinou istotou objektívna škaredosť tohtoročnej inštalácie Betlehemu…