Vatikán 1. marca (TASR/HSP – Infografika HSP)

Rozlúčku pápeža nesprevádzali žiadne obrady či protokolárne akty

Pápež Benedikt XVI. sa včera dopoludnia vo Vatikáne na súkromnom stretnutí v Sále sv. Klementa v Apoštolskom paláci rozlúči s kardinálmi a následne sa stiahol do ústrania, aby “skrytý od sveta” dožil svoj život, píše dnes agentúra Reuters. V súlade s jeho skromnosťou dnešnú pápežskú rezignáciu, prvú za posledných 600 rokov, ktorou sa skončí takmer osemročné pôsobenie na čele najväčšej svetovej cirkvi, nesprevádzali žiadne obrady či protokolárne akty.

Vzhľadom na to, že Benedikt uvádza, že hlavnou motiváciou pre jeho rezignáciu bolo ubúdanie fyzických síl s pribúdajúcim vekom, možno podľa CNS očakávať, že kardináli zvolia mladšieho člena kolégia kardinálov. Nebudú to mať ale ľahké. Ako informuje Catholic News Service (CNS), priemerný vek účastníkov konkláve bude však tentoraz o niečo vyšší ako v roku 2005, keď bol za pápeža zvolený vtedy 78-ročný kardinál Joseph Ratzinger.

Papabili – kardinál mladší ako 80 rokov

Do konkláve, ktoré sa bude konať tradične v Sixtínskej kaplnke, sú povolaní vstúpiť len kardináli mladší ako 80 rokov. Priemerný vek skupiny 118 kardinálov nastávajúceho konkláve, ktorí spĺňajú túto podmienku, je 71 rokov a 11 mesiacov. Volitelia Benedikta XVI. mali v priemere 71 rokov a sedem mesiacov, kým poľského kardinála Karola Wojtylu v roku 1978 zvolil kardinálsky zbor s priemerným vekom 67 rokov, píše CNS.

Medzi kardinálmi, ktorí budú voliť nástupcu Benedikta XVI., je len päť päťdesiatnikov, 38 šesťdesiatnikov a 74 sedemdesiatnikov.

Najstarším účastníkom konkláve bude kardinál Walter Kasper, ktorý síce k dnešnému dňu má 79 rokov, ale 80. narodeniny oslávi 5. marca. Najmladším kardinálom-voliteľom by mal byť 53-ročný indický kardinál Baselios Cleemis Thottunkal, arcibiskup sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi. V konkláve budú zasadať aj ďalší traja kardináli z katolíckych cirkví východného rítu.

Medzi kardinálmi je 43 percent takých, ktorých kreoval blahoslavený pápež Ján Pavol II. a ktorí sa teda zúčastnili aj na voľbe dnes odstupujúceho pápeža pred ôsmimi rokmi. Zvyšných 57 percent vymenoval Benedikt XVI.

Klika vatikánskych kardinálov narástla

V súvislosti s Vatileaks je pre pozorovateľov zaujímavá aj informácia, že 35 percent z účastníkov budúceho konkláve pracuje alebo do odchodu na dôchodok pracovalo v rámci Rímskej kúrie. V konkláve v roku 2005 ich bolo 24 percent.

Väčšina kardinálov pôsobí na čele arcidiecéz v rôznych častiach sveta. Ako uvádza CNS, 118 kardinálov, potenciálnych voliteľov, pochádza spolu z 50 krajín sveta. V porovnaní so situáciou spred ôsmich rokov upevnilo svoju pozíciu Taliansko – v konkláve bude 28 talianskych kardinálov, čo je o osem viac než v roku 2005 a o dvoch viac ako v roku 1978. Očakáva sa, že zo Spojených štátov príde na konkláve 11 voliteľov, z Nemecka šiesti, zo Španielska a Brazílie po päť kardinálov. Francúzsko a Poľsko budú mať štyroch elektorov a Mexiko a Kanada po troch.

Medzi kardinálmi v konkláve, ktoré bude voliť nového pápeža, bude 19 členov mníšskych reholí, čo je 16 percent kardinálov-voliteľov, pričom sú medzi nimi štyria saleziáni, traja františkáni a dvaja jezuiti.

Stretnú sa už dnes a dohodnú, kedy začne konkláve

Kým Benedikt XVI. prežíva dnes prvý deň v postavení emeritného pápeža, kardináli z celého sveta sa zišli dnes na prvých neoficiálnych konzultáciách o riešení situácie, ktorá nastala po jeho bezprecedentnom odstúpení, ako aj o osobe jeho nástupcu.

Na konzultácie v pondelok nadviaže generálna kongregácia, ktorá sa uskutoční za zavretými dverami a bude predchádzať konkláve v Sixtínskej kaplnke.

Diskusia v rámci kongregácie bude dôležitá ako intelektuálna príprava na výber pápeža, uviedol podľa agentúry Reuters bostonský kardinál Sean O’Malley a dodal, že volitelia sa už na svoje poslanie duchovne pripravujú intenzívnou modlitbou.

“Viem si predstaviť, že každý z nás má niečo ako zoznam primárnych kandidátov, ako aj ďalší, sekundárny,” pripustil kardinál Francis George z Chicaga.

Na rozdiel od konkláve sa na zasadnutí kongregácie zúčastnia všetci kardináli, nielen tí, ktorí majú menej ako 80 rokov a podľa kánonického práva môžu voliť pápeža. Práve diskrétne diskusie o Benediktovom nástupcovi by mali byť jednou z hlavných tém rokovania spolu s budúcimi výzvami pre cirkev, ako je reforma Rímskej kúrie, zlepšenie komunikačnej stratégie a opatrenia, ktoré by zastavili pokračujúcu krízu súvisiacu so sexuálnym obťažovaním.

Konkláve, ako pripomína agentúra Reuters, je jednou z najtajnejších volieb, bez oznámenia mena kandidátov, bez zjavnej kampane a s voličmi, ktorí vo volebnej miestnosti poznajú často len niekoľko desiatok osôb.

Kardinál George uviedol, že vzhľadom na to, že sa veľmi nepoznajú, mnohí kardináli, i on sám, zisťujú informácie o kolegoch, vrátane potenciálnych pápežských kandidátov – tzv. papabile, prostredníctvom internetu.

Kardináli budú od pondelka v rámci kongregácie rozhodovať aj o tom, kedy sa konkláve začne. Toto právo im formou zmeny v kánonickom práve udelil krátko pred abdikáciou Benedikt XVI. Ak by tak neurobil, konkláve by sa mohlo začať až 15 dní po začatí sedisvakancie – režimu uprázdneného pápežského stolca.

Podľa kuloárnych informácií by Vatikán uvítal, keby bol nový pápež zvolený do polovice marca a uvedený do úradu ešte pred Kvetnou nedeľou, ktorá toho roku pripadne na 24. marca a po ktorej nasleduje Veľký týždeň s Veľkonočnou nedeľou ako vyvrcholením veľkonočných sviatkov – najvýznamnejších v katolíckej cirkvi.

Benedikt XVI., medzičasom už emeritný pápež, sa po odstúpení utiahol do letnej rezidencie Castel Gandolfo – okrem iného aj preto, aby nijakým spôsobom neovplyvňoval kardinálov pri ich rozhodovaní. V poslednom príhovore k nim v úrade pápeža im však vyslal jasný signál, keď ich vyzval, aby kolégium kardinálov pracovalo v jednote, “ako orchester”, ktorý napriek rozmanitosti – ako vo všeobecnej cirkvi – môže dospieť k “zhode a harmónii”. Podľa tlačových agentúr ide o jasné posolstvo pre kardinálov, chystajúcich sa na konkláve, ktoré zvolí jeho nástupcu.

Odstupujúci pápež počas stretnutia s kardinálmi vyzval katolícku cirkev, aby sa zjednotila za novým pápežom, ktorému už vopred sľúbil úctu a poslušnosť.

Až do zvolenia nového pápeža všetky záležitosti cirkvi spolu so zborom kardinálov spravuje kardinál Tarcisio Bertone. Jedným z jeho prvých činov bolo zapečatenie pápežského bytu vo Vatikáne. Ďalším krokom, ktorý vyžaduje tradícia, je, že musí zabezpečiť zničenie Benediktovho pápežského prsteňa a pečatidla.

Emeritný pápež strávi v letnej rezidencii v Castel Gandolfe, kam sa vo štvrtok presunul z Vatikánu, asi dva mesiace. Dožiť chce v malom kláštore vo Vatikánskych záhradách, kde sa chce v prvom rade venovať modlitbám.

Po tom, ako Benediktovo rozhodnutie o abdikácii vo štvrtok o 20.00 h nadobudlo platnosť, príslušníci Švajčiarskej gardy opustili svoje strážne posty a vstúpili do vnútra komplexu, kde obradne zavesili svoje zbrane – halapartne na znak toho, že niet pápeža, ktorého chrániť je ich úlohou. Na znak sedisvakancie zapečatili aj brány rezidencie v Castel Gandolfe. Príslušníci Švajčiarskej gardy sa presunuli do kasární vo Vatikáne a hliadku od nich prevzali príslušníci talianskej žandarmérie.

e