Podľa prísne tajných spravodajských dokumentov, ktoré získal denník The Washington Post, americké špionážne služby v decembri odhalili výstavbu podozrivého čínskeho vojenského zariadenia v Spojených arabských emirátoch – rok po tom, ako tento spojenec Washingtonu bohatý na ropu oznámil, že projekt zastavuje kvôli obavám USA.

Podľa dokumentov a súvisiacich rozhovorov s vysokými predstaviteľmi Bidenovej administratívy patria aktivity v prístave neďaleko Abú Zabí k viacerým udalostiam v SAE, do ktorých je zapojená čínska armáda.

Úsilie Pekingu v SAE je súčasťou ambicióznej kampane Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) vybudovať do roku 2030 globálnu vojenskú sieť, ktorá zahŕňa najmenej päť zahraničných základní a 10 miest logistickej podpory, uvádza sa v jednom z dokumentov, ktorý obsahuje mapu ďalších plánovaných zariadení na Blízkom východe a v juhovýchodnej Ázii a v celej Afrike.

Čínski vojenskí predstavitelia túto iniciatívu nazývajú “Projekt 141”, uvádza sa v uniknutých materiáloch.

Miera znepokojenia nad činnosťou Číny v SAE sa medzi americkými predstaviteľmi líši, pričom niektorí považujú tento vývoj za zvládnuteľný a iní za významnú hrozbu, ktorá si vyžaduje silnejší tlak zo strany Spojených štátov. Chýba tiež zhoda v tom, či SAE prijali strategické rozhodnutie hlboko sa spojiť s Čínou, alebo zachovať rovnováhu, ktorá zahŕňa Spojené štáty.

“Niektorí ľudia v administratíve si myslia, že SAE sa rozhodli s nami spolupracovať. Ja tomu neverím,” povedal vysokopostavený predstaviteľ administratívy, ktorý podobne ako ostatní respondenti pre túto správu hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol hovoriť o citlivých bezpečnostných otázkach.

Vedúci predstavitelia SAE “si myslia, že Čína je v súčasnosti nesmierne dôležitá a jej vplyv na Blízkom východe rastie”, povedal tento človek.

Tieto odhalenia sa zhodujú so snahou Číny rozšíriť svoju úlohu globálneho hráča – minulý mesiac sprostredkovala zblíženie medzi úhlavnými nepriateľmi Saudskou Arábiou a Iránom a vo februári predložila 12-bodový mierový plán na vyriešenie vojny na Ukrajine. Blízky východ sa stal osobitným ohniskom americko-čínskeho súperenia, keďže Peking uzatvára obchodné dohody a nadväzuje užšie politické vzťahy v regióne, ktorému predtým dominovali Spojené štáty.

Zástupca SAE s odkazom na zatknutie podozrivého v prípade úniku informácií FBI odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa spravodajských dokumentov s tým, že “našou politikou je nekomentovať materiály vytrhnuté z kontextu, ktoré boli údajne získané trestným činom”.

Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liu Pengyu uviedol, že obavy USA z čínskych vojenských zariadení v zahraničí nie sú na mieste.

“Čína v zásade uskutočňuje bežnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva a bezpečnosti s inými krajinami na základe rovnosti a vzájomného prospechu,” povedal Liu.

“USA prevádzkujú viac ako 800 zahraničných vojenských základní, čo vyvoláva obavy mnohých krajín na celom svete. Nie sú v pozícii, aby mali kritizovať iné krajiny,” dodal.

Americkí predstavitelia trvajú na tom, že nedovolia, aby v SAE začala fungovať čínska základňa, a tvrdia, že takéto zariadenie by ohrozilo citlivé vojenské aktivity USA na Blízkom východe.

“Spojené arabské emiráty sú blízkym partnerom a my pravidelne spolupracujeme s ich najvyšším vedením na mnohých regionálnych a globálnych otázkach,” uviedol druhý vysokopostavený predstaviteľ administratívy. Táto osoba uviedla, že “v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky”, že by čínska základňa bola dokončená bez výrazného zvýšenia aktivity, ktoré by bolo viditeľné.

Americkí predstavitelia sa zameriavajú najmä na prístav Chalífa, ktorý sa nachádza približne 50 míľ severne od hlavného mesta a v ktorom pôsobí čínsky lodný konglomerát. V decembri 2021 SAE oznámili, že zastavili čínsku výstavbu v tomto zariadení po tom, ako predstavitelia USA argumentovali, že Peking ho chce využiť na vojenské účely.

“Zastavili sme práce na zariadení,” povedal Anwar Gargash, diplomatický poradca vedenia SAE, na podujatí washingtonského think-tanku, keď krajina čelila tlaku verejnosti, aby sa zaoberala článkom denníka Wall Street Journal, ktorý podrobne opisuje aktivity Číny.

O rok neskôr však bolo zariadenie PLA “pravdepodobne napojené na mestskú elektrickú energiu a vodu” a “bol dokončený opevnený perimeter pre logistický sklad PLA”, uvádza sa v jednom z uniknutých dokumentov amerických spravodajských služieb. Druhý dokument varuje, že “zariadenie PLA” je “hlavnou súčasťou” plánu Pekingu na zriadenie vojenskej základne v SAE.

Novo zistená aktivita presvedčila niektorých amerických predstaviteľov, že SAE nehrajú s Washingtonom “na rovinu”.

“Nemyslím si, že by išli za Číňanmi a povedali: ‘Je koniec, nebudeme to robiť,'” povedal prvý predstaviteľ administratívy.

Bidenova administratíva je tiež znepokojená tým, že personál PLA bol pozorovaný na dvoch vojenských základniach SAE vo vnútrozemí krajiny, kde arabský spojenec prevádzkuje bezpilotné lietadlá a systémy balistickej protiraketovej obrany, uviedli úradníci oboznámení s touto záležitosťou.

Okrem toho sa americkí predstavitelia domnievajú, že PLA sa podieľala na výstavbe a rozširovaní letiskovej dráhy na pobreží Abú Zabí, hoci niektorí predstavitelia administratívy tvrdia, že existencia personálu PLA na čínskych staveniskách nie je sama osebe znepokojujúca, a poukazujú na jeho prítomnosť na čínskych staveniskách v iných krajinách, ktoré nemajú vojenské základne.

Rozširujúce sa postavenie Číny vo svetových prístavoch jej uľahčuje zhromažďovanie spravodajských informácií o pohyboch a aktivitách americkej armády v týchto oblastiach, uviedla Camille Lonsová z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. Podľa čínskeho zákona prijatého v roku 2017 sú aj komerčné čínske spoločnosti povinné zdieľať informácie s armádou, ak sú o to požiadané. “Je ťažké zistiť, či sa to deje, ale je to znepokojujúce,” povedala.

Podobne ako ostatní odborníci, s ktorými sme sa rozprávali pre tento článok, aj Lonsová hovorila všeobecne a uniknuté dokumenty nevidela.

Jacqueline Dealová, vedúca pracovníčka Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky, uviedla, že zriadenie základne a súvisiacich zariadení Čínou v Spojených arabských emirátoch by Spojeným štátom skomplikovalo ich činnosť. Jedna z najväčších amerických základní na Blízkom východe, letecká základňa Al Dhafra, leží približne 50 míľ od prístavu Chalífa.

“Ak máme v regióne sily a snažíme sa ich presunúť alebo použiť, budú mať základňu, z ktorej budú môcť pozorovať a prípadne zasahovať,” povedala. “A budú mať väčší vplyv na miestnu vládu.”

Terminál v prístave Chalífa je súčasťou siete viac ako 100 strategicky umiestnených obchodných prístavov a terminálov, do ktorých Čína investovala po celom svete. Okrem Spojených arabských emirátov americkí predstavitelia označili Singapur, Indonéziu, Pakistan, Srí Lanku, Keňu, Tanzániu a Angolu za miesta, kde čínske prístavy môžu slúžiť na dvojaké použitie, čo Pekingu potenciálne umožňuje “zasahovať do vojenských operácií USA a zároveň podporovať útočné operácie proti Spojeným štátom”, uvádza sa v správe Pentagónu pre Kongres z roku 2020.

V niektorých častiach sveta, napríklad v Európe, je nepravdepodobné, že by sa prístavné zariadenia niekedy zmenili na vojenské účely, pretože hostiteľské krajiny by s tým nikdy nesúhlasili. Čínska námorná hodvábna cesta, ako Peking túto sieť nazýva, však ponúka iné výhody.

Čínske podiely v najmenej desiatich európskych prístavoch poskytujú Pekingu takú úroveň kontroly nad zásobovacími trasami, ktorá by Európe sťažila uvalenie vážnych sankcií na Čínu, ak by boli potrebné, a mohla by Pekingu umožniť narušiť alebo odkloniť západné zásobovacie trasy v prípade konfrontácie, uviedla Francesca Ghirettiová z nemeckého think-tanku Mercator Institute for China Studies.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že rozširujúce sa hospodárske väzby Číny jej poskytli príležitosť vytvoriť si vojenskú oporu v nových regiónoch – hoci uznávajú, že sieť globálnych základní Washingtonu je oveľa rozsiahlejšia a silnejšia.

Džibutsko je v súčasnosti jediným zámorským miestom, kde má Čína uznanú základňu, ktorú námorníctvo PLA oficiálne otvorilo v roku 2017. Podľa dokumentu tam PLA vo februári “takmer určite dokončovala anténnu operačnú budovu v Dorale” na satelitnú špionáž nad Afrikou, Európou a Blízkym východom.

V júni minulého roka denník The Post informoval, že Čína pokračuje v tajných plánoch na vybudovanie zariadenia na výhradné použitie PLA na námornej základni v Kambodži v Thajskom zálive. Obe krajiny to popreli, pričom kambodžskí predstavitelia uviedli, že Čína len financuje modernizáciu základne a pomáha pri výcviku Kambodžanov v oblasti opravy lodí. Čínsky predstaviteľ v Pekingu však pre The Post potvrdil, že “časť základne” bude využívať “čínska armáda”. Jeden z utajovaných dokumentov to potvrdzuje a uvádza, že časť zariadenia bude označená ako vojenská základňa “divízneho stupňa”.

Na inom mieste sveta mala podľa uniknutých dokumentov čínska pracovná skupina vo februári v pláne navštíviť Rovníkovú Guineu aj Gabon, aby pomohla s prípravami na vybudovanie spoločného výcvikového centra a vyškolila personál Rovníkovej Guiney v oblasti komunikačných zariadení.

Väčšina týchto projektov však vo Washingtone nevyvolala taký poplach ako aktivity Číny v Spojených arabských emirátoch, pretože tieto hostiteľské krajiny nemajú so Spojenými štátmi ani zďaleka také blízke vzťahy. Od roku 2012 sú SAE tretím najväčším nákupcom amerických zbraní na svete. Jeho ozbrojené sily bojovali po boku amerických jednotiek v Afganistane, Iraku a Sýrii. Krajina tiež hostí 5 000 príslušníkov americkej armády v al-Dhafre a americké vojenské lode v hlbokovodnom prístave Jebel Ali.

Spojené arabské emiráty sa začínajú pozerať dopredu na obdobie, keď Čína môže súperiť so Spojenými štátmi a dokonca ich zatieniť ako vojenská veľmoc, povedal Riad Kahwaji, ktorý vedie bezpečnostnú poradenskú spoločnosť Inegma so sídlom v Dubaji. “Číňanom sa podarilo nahradiť vás v každej inej veci, tak prečo nie v bezpečnosti?” povedal.

Abdulkhaleq Abdulla, emirátsky politický analytik, uviedol, že SAE začali skúmať iných bezpečnostných partnerov po tom, čo krajina vnímala pomalú reakciu Ameriky na raketové útoky proti Abú Zabí zo strany Iránom podporovaných povstalcov Hútíov v Jemene. SAE boli súčasťou koalície podporovanej Saudskou Arábiou, ktorá roky viedla ostrú leteckú kampaň proti húsíjským militantom.

Dvaja vysokopostavení predstavitelia však vyjadrili pochybnosti, či by SAE zašli priďaleko a ohrozili svoje bezpečnostné vzťahy so Spojenými štátmi, aj keď uprednostňujú agnostický postoj Číny k ľudským právam a demokracii.

Napriek tomu väzby SAE na Čínu narušili plány na napredovanie v plánovanom predaji amerických stíhačiek F-35, bezpilotných lietadiel Reaper a ďalších amerických zbraní v hodnote 23 miliárd dolárov a zároveň vyvolali dohady v Bidenovej administratíve, či uprednostniť zachovanie dedičných partnerstiev na Blízkom východe alebo boj proti vzostupu Číny.

“Sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že na Blízkom východe je veľmi strastiplné obdobie a najdôležitejším prvkom našej diplomacie musí byť práve teraz určitá miera trpezlivosti,” povedal vysokopostavený americký predstaviteľ. “Ale určite sa o tom diskutuje.”