Ako informovali organizátori, podmienky v jáchymovských táboroch v rokoch 1949 až 1961 boli nastavené tak, aby väzňov fyzicky aj psychicky zlomili. Mimoriadne nebezpečná bola práca v triedičkách uránovej rudy, kde väzni prichádzali do priameho kontaktu s rádioaktívnym materiálom.

Urán pritom patrí medzi látky, ktoré predstavujú veľké zdravotné riziko nielen pre svoju rádioaktivitu, ale aj pre chemickú toxicitu. Počas rádioaktívneho rozpadu vznikajú rôzne druhy ionizujúceho žiarenia, schopné poškodzovať bunky a genetický materiál človeka, čím sa zvyšuje riziko vzniku rakovinových ochorení. „Ťažba uránu v jáchymovskej oblasti nebola len hospodárskym projektom, ale predstavovala rozsiahly experiment s ľudským zdravím uskutočňovaný v podmienkach prísneho utajenia,“ približuje výstava.

Po skončení druhej svetovej vojny sa urán stal jednou z najcennejších strategických surovín nastupujúcej studenej vojny. Československé ložiská uránu predstavovali pre Sovietsky zväz významný zdroj tejto komodity pri budovaní vlastného atómového programu.

Súčasťou expozície je zoznam 134 jáchymovských väzňov odsúdených v Košiciach za politické trestné činy, ktorí museli v baniach pracovať v neľudských podmienkach a tiež dobové fotografie, archívne dokumenty a príbehy bývalých väzňov. Podľa historikov prešlo systémom uránových pracovných táborov celkovo takmer 70.000 trestancov.

„Hlavným posolstvom výstavy nie je len pripomenúť zločiny komunistického režimu, ale predovšetkým vzdať úctu ľuďom, ktorí si napriek prenasledovaniu, nútenej práci a utrpeniu dokázali zachovať svoju ľudskú dôstojnosť a zostať verní pravde a svojim hodnotám. Za každou tonou vyťaženej rudy stáli konkrétni ľudia, ktorým režim zobral slobodu, zdravie a v mnohých prípadoch aj život,“ uviedli organizátori.