V Košiciach sa rozpútal zápas o pamätník

Podobné iniciatívy prebiehajú vo všetkých postsovietskych štátoch, kde zvíťazili proamerické, protiruské garnitúry. Tieto iniciatívy zakaždým popierajú niektoré historické skutočnosti. Napríklad to, že sme počas studenej vojny patrili do tábora socializmu, bolo výsledkom dohody, ktorej jednou stranou boli západné mocnosti. Aj to bol dôvod, prečo nezasahovali, keď do Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy. Bolo to totiž tak dohodnuté. Ďalšia vec, ktorú ignorujú, je, že najviac obetí komunizmu bolo práve v Sovietskom zväze. Dávať do spojitosti nenávisť ku komunizmu a nenávisť k Rusom postráda logiku.

Aj preto vznikla protipetícia Petícia za ponechanie názvu Námestia osloboditeľov v Košiciach – historická kontinuita. V sprievodnom texte sa píše: “Pamatník osloboditeľom spod fašistickej nadvlády a ich obete nemá nič spoločne s udalosťami, ktoré sa odohrali o 30 rokov neskôr. Je to pamätník tým, ktorí položili život za to, aby iní (my) mohli žiť. Udržiavať pamätník vo svojej pôvodnej podobe je to najmenej čo môžeme na ich pamiatku urobiť. Žiadame, aby Košice nezabudli na svojich osloboditeľov a ponechali súčasné pomenovanie námestia. Kto na svoje dejiny zabudne, je odsúdený si ich zopakovať.”

Podobných historicko logických skratiek je dnes plno a komunistická minulosť Sovietskeho zväzu sa používa ako krmivo pre nenávisť ku všetkému ruskému. Oficiálna propaganda to priživuje. Že ide o kolektívne uplatňovanie viny, čo je znakom fašistického myslenia, to si uvedomí málokto. Kosák a kladivo boli znaky na zástave tých, ktorí za našu slobodu položili svoje životy. Bez ohľadu na to, či sa niekto z ich rodiny stal obeťou komunistických zverstiev alebo ich vykonávateľom.

Prečítajte si tiež:

• V hlavnom meste sa konali Národný pochod Hrdí na rodinu i Dúhový pride. Čaputová podporila jedno z týchto názorových spektier
• Banáš pristúpil k ráznemu kroku a vysvetľuje: Politické a mediálne elity stoja na čele šírenia zloby