Môj profil 
Predplatné
Na otázky týkajúce sa ich účasti vo voľbách do EP a dôvodov, ktoré ich primäli odovzdať svoj hlas, odpovedalo takmer 28-tisíc občanov naprieč EÚ.
Prvé výsledky povolebného prieskumu zverejnil Európsky parlament v piatok a kompletné výsledky budú k dispozícii v septembri.
Podpora Európskej únie zo strany občanov podľa prieskumu zostáva na najvyššej úrovni od roku 1983. V súlade s predvolebnými prieskumami až 68% respondentov tvrdí, že ich krajina profituje z členstva v EÚ, čo predstavuje nárast o jeden percentuálny bod oproti prieskumu z februára a marca 2019.
Z pohľadu demokratickej legitimity únie je dôležitý výrazný nárast počtu občanov EÚ, podľa ktorých má ich hlas v Únii váhu. S týmto tvrdením súhlasí 56% respondentov, čo predstavuje v porovnaní s marcom 2019 nárast o sedem percentuálnych bodov. Je to zároveň najlepší výsledok od roku 2002, keď bola táto otázka prvý raz zaradená do prieskumu. „Občania v týchto európskych voľbách hlasovali z dôvodu ich silnej podpory EÚ a na základe omnoho silnejšej viery vo váhu ich hlasu v EÚ,” uviedol v reakcii predseda EP David Sassoli.
Celková účasť sa v tohtoročných európskych voľbách zvýšila v porovnaní s voľbami v roku 2014 o osem percentuálnych bodov na 50,6%, čo predstavuje najvyššiu účasť od európskych volieb v roku 1994 a zároveň prvý zvrat v doteraz klesajúcej volebnej účasti od prvých priamych volieb do EP v roku 1979. Najvýraznejšie vzrástla účasť v Poľsku (+22 percentuálnych bodov), v Rumunsku (+19 percentuálnych bodov), v Španielsku (+17 percentuálnych bodov), v Rakúsku (+15 percentuálnych bodov) a v Maďarsku (+14 percentuálnych bodov).
Výsledky prieskumu naznačujú, že za vyššiu volebnú účasť sú do značnej miery zodpovední mladí voliči a prvovoliči. V kategórii 16-, 17-, 18- až 24-ročných respondentov potvrdilo účasť na európskych voľbách 42% z nich, čo predstavuje nárast v účasti mladých voličov o 50% v porovnaní s rokom 2014, keď sa ich na voľbách zúčastnilo iba 28%.
Účasť podľa odpovedí respondentov rástla aj v kategórii 25 – 39-ročných voličov, a to o 12 percentuálnych bodov z 35% v roku 2014 na 47% v roku 2019. Účasť mladých voličov a prvovoličov prekonala zaznamenaný nárast volebnej účasti v akejkoľvek inej vekovej kategórii.
Respondenti ako hlavný dôvod účasti na európskych voľbách najčastejšie uvádzali občiansku povinnosť (52%, nárast o 11 percentuálnych bodov oproti roku 2014). V porovnaní s rokom 2014 výrazne vzrástol aj počet občanov, ktorí sa na voľbách zúčastnili z dôvodu podpory EÚ (25%, nárast o 11 percentuálnych bodov) či na základe presvedčenia, že hlasovaním môžu docieliť zmenu (18%, nárast o 6 percentuálnych bodov).
„Európsky parlament a voľby doň sa stali časťou normálneho demokratického života občanov. Tieto voľby však boli niečím viac ako len prejavom občianskej povinnosti. Občania volili, pretože boli za EÚ, pretože veria, že hlasovaním môžu veci zmeniť. Európsky parlament musí teraz tieto očakávania naplniť,” zdôraznil predseda EP David Sassoli.
V 27 členských štátoch občania volili najmä preto, že hlasovanie vnímali ako svoju občiansku povinnosť. Vo všetkých 28 členských štátoch sa na tohtoročných voľbách zúčastnilo viac respondentov ako v roku 2014 z dôvodu podpory EÚ, pričom tento svoj postoj zadefinovali ako hlavný motivujúci faktor. Najviac tento dôvod v porovnaní s ostatnými voľbami skloňovali respondenti v Nemecku (39%, +14 percentuálnych bodov), v Írsku (27%, +15 percentuálnych bodov), v Taliansku (23%, +14 percentuálnych bodov) a v Španielsku (23%, +15 percentuálnych bodov).
Prieskum Eurobarometer sa zameral aj na oblasti každodenného života a s nimi spojené problémy, ktoré primäli občanov k účasti na európskych voľbách. Medzi hlavné otázky, ktoré ovplyvnili voličské správanie občanov, boli hospodárstvo a rast (44%), zmeny klímy (37%) a ľudské práva a demokracia (37%).
Pre 36% respondentov bol hlavným motivačným faktorom aj spôsob fungovania EÚ v budúcnosti. V šestnástich členských štátoch respondenti uvádzali hospodárstvo a rast ako najdôležitejšiu tému volieb, v ôsmich členských štátoch dominovala medzi respondentmi téma klimatických zmien.
„Ekonomické reformy, klimatické zmeny, budúcnosť EÚ a ochrana ľudských práv sú pre Európsky parlament kľúčovými témami. V týchto oblastiach sme v ostatných rokoch zanechali svoju stopu a v týchto oblastiach budeme naďalej odhodlane hájiť našich občanov,” uviedol predseda EP David Sassoli.
Povolebný prieskum Európskeho parlamentu sa uskutočnil ako Eurobarometer 91.5 na vzorke 27 464 respondentov formou osobných rozhovorov, ktoré zrealizovala spoločnosť Kantar vo všetkých dvadsiatich ôsmich členských štátoch EÚ. Respondentmi boli osoby z radov širokej verejnosti vo veku nad 15 rokov, pričom povolebné otázky boli kladené osobám s aktívnym volebným právom, teda nad 16 rokov v Rakúsku a na Malte, nad 17 rokov v Grécku a nad 18 rokov v ostatných členských štátoch. Zber údajov sa konal v dňoch 7. – 26. júna 2019.
Podrobnú správu o prieskume, ako aj všetky výsledky a dátové tabuľky, zverejnia v septembri 2019.
Informácie agentúre SITA poskytla tlačová atašé Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Mellak.
.jpg)
.JPG)
