V bardejovskej Dlhej Lúke odhalili pamätnú tabuľu dialektológovi Ferdinandovi Buffovi

Dialektológ Jozef Bilský, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, dodal, že Buffa pozdvihol svoj rodný kraj výskumom šarišských nárečí, o ktorých napísal niekoľko významných monografií.

„Docent Buffa celý svoj aktívny život pôsobil na dialektologickom oddelení Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1950 – 1986), kde sa venoval najmä nárečovej lexike. Druhú oblasť svojho vedeckého záujmu – polonistiku – rozvíjal ako externý prednášajúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,“ objasnil s tým, že na dôchodku pôsobil aj na filozofickej fakulte v Prešove, ktorá patrila pod UPJŠ v Košiciach.

Na odhalení predniesol slávnostný príhovor Bilský, ktorý je tiež rodákom z Bardejova a v súčasnosti sa venuje výskumu týchto nárečí. Podľa neho Buffa po odchode na západné Slovensko nezabudol na svoje rodisko, ale nadobudnuté vzdelanie a vedecké zručnosti pretavil do poznania a popularizácie svojich rodných šarišských nárečí.

„Jeho láska k dlholúckemu dialektu sa zhmotnila už po troch rokoch od nástupu do Slovenskej akadémie vied, a to v jeho prvej monografii Nárečie Dlhej Lúky v Bardejovskom okrese,“ dodal. Podľa neho na začiatok 50. rokov bola monografia unikát, keďže, ako uviedol, žiadna obec sa dovtedy nemohla pýšiť osobitnou nárečovou monografiou. Okrem dialektológie sa Buffa venoval aj vývinu slovenského botanického názvoslovia.

Po odhalení pamätnej tabule nasledovala beseda s Bilským, ktorá bola určená pre žiakov 8. a 9. ročníka. Témou boli dynamické zmeny dlholúckeho nárečia.