Bratislavský Volkswagen môže prísť o výrobu Porsche Cayenne, v hre sú však aj nové modely

Jedným z najvýznamnejších otáznikov je budúcnosť výroby luxusného SUV Porsche Cayenne. Bratislavský závod vo februári slávnostne otvoril modernizovanú výrobnú linku pre novú generáciu modelu, na ktorej možno vyrábať vozidlá so spaľovacím, hybridným aj elektrickým pohonom. Už v júni sa však objavili informácie, že výroba by sa mohla presunúť do nemeckého Lipska.

Podľa ARD je prípadný presun spojený s výraznými úspornými požiadavkami. Závod v Lipsku má nevyužité výrobné kapacity, ale zároveň vyššie náklady. Diskutované podmienky preto počítajú s úsporami na úrovni 30 percent. Konečné rozhodnutie o presune výroby však nie je potvrdené a Volkswagen Slovakia sa podľa nemeckej reportáže k tejto možnosti nevyjadril.

Výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak vidí v reorganizácii koncernu aj možnosť získať ďalšie modely. Bratislavský závod považuje za mimoriadne flexibilný, čo by mu mohlo pomôcť v konkurencii s nemeckými prevádzkami. Podľa nemeckého denníka Handelsblatt sa napríklad uvažuje o presune nástupcu elektrického Audi Q4 z Zwickau do Bratislavy. Nový Volkswagen ID.4 by zase mohol smerovať do závodu Škoda Auto v Mladej Boleslavi.

Bratislavská továreň patrí medzi kľúčové výrobné prevádzky celého koncernu. Zamestnáva približne 11-tisíc ľudí a vyrába vozidlá štyroch značiek – Volkswagen, Audi, Škoda a Porsche. Podľa údajov uvedených v reportáži zišlo v roku 2025 z výrobných liniek Volkswagenu na Slovensku takmer 340-tisíc automobilov.

Zmeny sa však netýkajú iba Bratislavy. Koncern podľa ARD pripravuje aj predaj závodu v Martine, ktorý dodáva komponenty pre viac než 60 modelov šiestich automobilových značiek. Medzi možnými záujemcami sa spomína koncernová spoločnosť MAN. Budúcnosť martinskej prevádzky však zatiaľ nie je definitívne rozhodnutá.

Ďalšou súčasťou prestavby automobilového priemyslu je plánované zapojenie Volkswagenu do projektu batériovej továrne v Šuranoch. Na výstavbe závodu pracuje čínska technologická spoločnosť Gotion. Slovensko by tak mohlo popri tradičnej výrobe vozidiel posilniť aj svoju pozíciu v dodávateľskom reťazci elektromobility.

Odborníci zároveň upozorňujú na závislosť slovenskej ekonomiky od automobilového priemyslu. Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS pre ARD uviedol, že odvetvie vytvára približne desatinu slovenského hrubého domáceho produktu. Priamo zamestnáva viac než 100-tisíc ľudí a nepriamo ďalších viac než 200-tisíc. Prípadné obmedzovanie výroby by preto malo dôsledky aj pre stovky dodávateľských spoločností.

Drastické plány na znižovanie nákladov vo Volkswagene podľa Ďuranu vyvolali veľkú diskusiu o hospodárskej politike premiéra Roberta Fica: „Slovensko v súčasnosti neponúka podnikateľské prostredie, ktorému dôverujú zahraniční investori. Štátny deficit je obrovský. Máme daň z transakcií. Máme najvyššiu daň z príjmu právnických osôb v regióne a druhé najvyššie náklady na pracovnú silu v postkomunistickom priestore. Naše konkurenčné výhody pomaly miznú.“

Nemecká reportáž zároveň upozorňuje, že o budúcnosti jednotlivých závodov nerozhodujú iba výrobné náklady a efektivita. Významnú úlohu zohrávajú aj nemecké spolkové krajiny a odborové organizácie. Bratislavský Volkswagen tak môže z reorganizácie koncernu vyjsť posilnený, ale aj oslabený. Rozhodujúce bude, ktoré modely mu vedenie automobilky napokon pridelí.