Priblížil, že vyslovený nesúlad s ústavou sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku a tiež prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním.

Súd vyslovil za nesúladné s ústavou aj prechodné ustanovenie, ktoré malo ministrovi spravodlivosti umožniť podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov v prípade dohôd o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024. Tiež možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní v prospech obvineného.

Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy. V týchto častiach ÚS navrhovateľom nevyhovel. “ÚS nevidel také závažné nedostatky legislatívneho procesu, ktoré by spôsobili neústavnosť napadnutej novely trestného zákona,” povedal Fiačan. ÚS pritom skonštatoval, že neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, súd však nevidel taký zásah do ústavných práv alebo princípov, ktoré by znamenali protiústavný stav. V prípade zrušenia ÚŠP súd zistil, že podobné orgány sú v členských štátoch EÚ bežné. “V tejto veci je podstatné to, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry, v tomto má parlament širokú voľnosť,” skonštatoval Fiačan. Parlament novelu schválil 8. februára.

Rozsiahlu novelu prijatú vládnou koalíciou vo februári napadla ako celok bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opoziční poslanci.

ÚS koncom februára rozhodol o pozastavení účinnosti zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých ustanovení Trestného poriadku. “Vzhľadom na skutočnosť, že ÚS v tomto náleze dospel k záveru o nesúlade niektorých častí napadnutého zákona s ústavou, sa potvrdila opodstatnenosť pozastavenia jeho účinnosti,” povedal Fiačan.

Proces posudzovania ústavnosti zákona bol podľa neho náročný a právne stanoviská boli niekedy rozdielne až protikladné. Na otázku, ako skončilo hlasovanie sudcov pri rozhodovaní, Fiačan uviedol, že tento údaj je neverejný.

Predseda ÚS potvrdil, že vláda ako vedľajší účastník konania ešte vo februári podala námietku zaujatosti voči trom sudcom ÚS. Išlo o Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára, ktorých menoval do funkcie bývalý prezident SR Andrej Kiska. ÚS v apríli o námietkach rozhodol tak, že nedošlo k spochybneniu nezaujatosti týchto sudcov a tí neboli vylúčení z konania a rozhodovania vo veci.

Prezident plne rešpektuje rozhodnutie ÚS SR pri novele Trestného zákona

Prezident Peter Pellegrini plne rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR pri novele Trestného zákona. TASR o tom informovala jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

“Je povinnosťou vládnej koalície vysporiadať sa s časťami novely, v ktorej súd našiel nesúlad s ústavou, a povinnosťou opozície rešpektovať, že viaceré časti jej podania ústavní sudcovia zamietli,” uviedol prezident.

Premiér víta rozhodnutie ÚS SR, od Čaputovej i opozície žiada ospravedlnenie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) víta a rešpektuje stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR. V mene celej vládnej koalície požiadal bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, opozíciu, médiá i mimovládne organizácie o ospravedlnenie. Uviedol to na sociálnej sieti.

Predseda vlády žiada ospravedlnenie za “prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov” v súvislosti s vládnym návrhom zákona. Ten, ako podotkol, zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry, znížil trestné sadzby či skrátil premlčacie lehoty. “Dal prednosť odškodňovaniu obetiam trestných činov a vykonal ďalšie nevyhnutné zmeny v trestnom zákonodarstve,” vyhlásil Fico.

ÚS SR podľa jeho slov v stredu rozhodol, že vládna koalícia spor o túto novelizáciu trestného zákonodarstva vyhrala nad “nenávistnou opozíciou”. “Treba vyzdvihnúť profesionálnu prácu ministerstva spravodlivosti SR, ktoré do legislatívneho procesu predložilo kvalifikovaný návrh, ktorý aj podľa Ústavného súdu SR nebol ani v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore s Ústavou SR,” skonštatoval premiér.

Hnutie Igora Matoviča: Minister spravodlivosti by mal po rozhodnutí ÚS SR odstúpiť

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) by mal po rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR odstúpiť. Vyzýva ho na to hnutie Igora matoviča. Tvrdí, že časti novely Trestného zákona boli v rozpore s Ústavou SR.

“Boris Susko by mal ešte dnes odstúpiť, pretože ho ústavný súd usvedčil z dvoch zlyhaní. Po prvé z toho, že časti jeho škandalóznej novely trestného zákona boli v rozpore s Ústavou SR. Po druhé z toho, že s celou koalíciou klamal verejnosť, že Úrad špeciálnej prokuratúry je orgán, ktorý je ojedinelý v Európskej únii,” skonštatoval v stanovisku hnutia Slovensko poslanec parlamentu Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

To, že niektoré časti novely sú v súlade s ústavou, ešte podľa Grendela neznamená, že sú morálne správne a sú v súlade s verejným záujmom. “Zníženie trestov za korupciu a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo morálne správne a neslúžilo verejnému záujmu,” doplnil.

Šutaj Eštok: Rozhodnutie ÚS berie vietor z plachiet súčasnej opozície

Rozhodnutie Ústavného súdu SR berie vietor z plachiet súčasnej opozície, keďže potvrdilo, že proces prijímania zákona, ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry neboli v rozpore s Ústavou SR. V reakcii na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu SR to uviedol predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.

“Rozhodnutie Ústavného súdu týmto teda berie vietor z plachiet predstaviteľom súčasnej opozície a usvedčuje ich, že účelovo zavádzali ľudí a umelo živili protesty, ktorých cieľom bolo v tom čase jediné – podpora Ivana Korčoka,” zdôraznil Šutaj Eštok.

Je podľa neho najvyšší čas, aby opozícia začala rešpektovať mandát vlády, realizáciu jej politiky, ktorý pochádza z výsledkov slobodných a demokratických volieb. Deklaroval pripravenosť na konštruktívnu kritiku z radov opozície.

KDH: Táto novela určite neprispeje k zušľachteniu spoločnosti

Ak platí staroveká zásada, že zákon vychováva, tak tento určite neprispeje k zušľachteniu spoločnosti. Uviedlo to opozičné KDH v reakcii na stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR k trestným kódexom, pričom ho plne rešpektuje. Upozornilo, že konštatovať súlad s Ústavou SR v ostatných častiach ešte neznamená, že nižšie tresty, skrátené premlčacie lehoty či zrušená špeciálna prokuratúra budú prínosom pre spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti, zvýšia bezpečnosť občanov a ochránia ich majetok.

“ÚS obvykle veľmi zdržanlivo zasahuje do zákonodarnej moci poslancov, aj to len v extrémnych prípadoch. Nález ÚS potvrdil, že novela obsahovala aj extrémne ustanovenia. Je ale nevyhnutné rozlišovať súlad s Ústavou SR a tým, či novela trestného zákona prinesie spravodlivosť do spoločnosti,” zdôraznil podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.

Hovorkyňa KDH Lenka Kovár podotkla, že hnutie bude navrhovať, aby boli podmienky pre zrýchlený legislatívny proces ukotvené v Ústave SR tak, aby ÚS mal jasnú kompetenciu zaoberať sa ich splnením.

Šimečka rešpektuje rozhodnutie ÚS, ale mrzí ho, že vláda dosiahla svoj zámer

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ale mrzí ho, že vláda vďaka nemu dosiahla svoj zámer. Podľa neho docielila zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt pre zlodejov, korupčníkov a iných kriminálnikov. Uviedol to v reakcii na stredajšie rozhodnutie ÚS. V tejto súvislosti podľa neho ide o zlyhanie vlády a ministerstva spravodlivosti a je rád, že sa deštruktívnym návrhom zabránilo.

“Presadili amnestie pre svojich ľudí, na hulváta a proti verejnému záujmu. To je zlá správa pre spravodlivosť aj bezpečnosť ľudí na Slovensku,” doplnil Šimečka. Potvrdilo sa však podľa neho, že navrhnutá novela trestných kódexov bola z časti v rozpore s ústavou. “Ústavný súd to skonštatoval pri ustanoveniach, ako je spätné otváranie dohôd o vine a treste či použitie nezákonného dôkazu v prospech obvineného,” podotkol.

Ako uviedol, potvrdilo sa tiež, že dôvody pre použitie skráteného legislatívneho konania musia byť dôkladne zvažované a nesmú sa používať svojvoľne. “Takto sa jednoducho nemajú prijímať zákony. V PS na to upozorňujeme od začiatku a ústavní sudcovia to dnes verejne potvrdili, hoci rozhodli konzervatívne a v tomto konkrétnom prípade nezastavili celú novelu,” zdôraznil.

Taraba: ÚS rozhodol, že SR bude mať štandardný Trestný zákon ako ostatné štáty

Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol, že Slovensko bude mať štandardný Trestný zákon ako ostatné štáty Európy. Na sociálnej sieti to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v reakcii na stredajšie rozhodnutie ÚS SR.

“Zneužívanie práva a drakonické tresty bez dôrazu na nápravu škody a správania, manipulácia trestných konaní bez dôkazov založených len na výpovedi jedného kajúcnika nikdy do demokratickej a civilizovanej spoločnosti nepatrili,” zdôraznil. Rozhodnutie Ústavného súdu SR vníma ako porážku opozície a bývalej prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Neverejné zasadnutie pléna Ústavného súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a vyslovil nesúlad niektorých ustanovení tohto zákona.

Ústavný súd sa od začiatku konania riadil svojou judikatúrou týkajúcou sa tak preskúmavania vád zákonodarného procesu, ako aj preskúmavania trestného zákonodarstva v súlade s princípom minimalizovania zásahov do pôsobnosti zákonodarcu a jeho autonómie. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že legislatívny proces prijímania napadnutého zákona neprebehol bezchybne a v žiadnom prípade neschvaľuje pravidelné alebo nadmerné používanie skráteného legislatívneho procesu či skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente. Avšak po vlastnom prieskume v návrhoch označených vád legislatívneho procesu ústavný súd nezistil, že by namietané nedostatky dosahovali ústavnoprávnu intenzitu takého charakteru, ktorá by znamenala ústavne nesúladný zásah zákonodarcu do ústavných práv alebo princípov.

Namietané zmeny trestných sadzieb, zmeny v spôsobe určenia hraníc výšky škody, zmeny v možnosti uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zmeny v premlčaní ústavný súd posudzoval v plnej miere s rešpektom k predchádzajúcej judikatúre o deľbe moci v oblasti trestného zákonodarstva a nezistil, že by napadnutý zákon bol celkom zjavne excesívny alebo produktom svojvôle zákonodarcu vo vzťahu k zmenám v právnej úprave týkajúcej sa majetkovej, hospodárskej a korupčnej trestnej činnosti.

Ústavný súd vyslovil nesúlad prechodných ustanovení týkajúcich sa trestu prepadnutia majetku, ktoré prikazujú po obnove konania vyvolanej skorším zrušujúcim nálezom ústavného súdu použiť novoúčinné znenie napadnutého zákona vo vzťahu k tejto otázke, aj keď priaznivejšie pre páchateľa môže byť aktuálne účinné znenie trestného zákona, generované práve týmto skorším nálezom.

Z rovnakých dôvodov za nesúladné s ústavou považoval ústavný súd aj prechodné ustanovenie napadnutého zákona, ktoré umožňuje považovať, pri spätnom použití nových, pre páchateľa priaznivejších pravidiel týkajúcich sa trestnosti činu, trestné stíhanie za premlčané len v prípade, ak dôvody skoršieho prerušenia premlčania nastali po márnom uplynutí novoustanovenej premlčacej doby len prvýkrát.

Ústavný súd tiež vyslovil nesúlad prechodného ustanovenia, ktoré ministrovi spravodlivosti umožňuje podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov pri dohodách o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024.

Súčasťou odôvodnenia nálezu je právny názor na ústavnokonformný výklad napadnutého zákona, podľa ktorého ustanovenia o predĺžení lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného na tri roky a o rozšírení oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie aj proti rozsudkom súdu o schválení dohody o vine a treste možno použiť len pri rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť najskôr 15. marca 2024.
Napokon ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovení upravujúcich možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní, aj keď výlučne len v prospech obvineného.

V ostatných častiach návrhom navrhovateľov nevyhovel. To sa týka aj častí napadnutého zákona súvisiacich so zrušením úradu špeciálnej prokuratúry. Ústavný súd pritom vychádzal z vlastnej judikatúry, podľa ktorej vznik a existencia úradu špeciálnej prokuratúry ako súčasti generálnej prokuratúry, nepredstavovali zásah do čl. 150 ústavy práve preto, že právomoc generálneho prokurátora vo vzťahu k činnosti úradu špeciálnej prokuratúry bola obmedzená len čiastočne a nebola obmedzená v rozsahu, ktorý by popieral postavenie generálneho prokurátora podľa čl. 150 ústavy. O to menej môže predstavovať neústavný zásah zákonodarcu do organizácie a štruktúry prokuratúry zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry. Zrušením úradu špeciálnej prokuratúry nedochádza k narušeniu systému slovenskej prokuratúry ani medzinárodných záväzkov, keď agendu úradu špeciálnej prokuratúry preberajú iné útvary v rámci prokuratúry podriadené generálnemu prokurátorovi.