Tlačová konferencia ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena, ktorou ukončil svoju návštevu Izraela, priniesla tri informácie. Po prvé, Bidenova administratíva bude vnímaná ako tá, ktorá podporuje Izrael do posledného dychu prostredníctvom uspokojovania jeho bezpečnostných potrieb, ale Washington nebude vtiahnutý do nadchádzajúcich operácií v Gaze, s výnimkou zabezpečenia únikových ciest na juhu pre nešťastných civilistov utekajúcich z oblasti konfliktu.

Po druhé, hlavnou prioritou Washingtonu je v súčasnosti angažovať sa v rokovaniach o otázke rukojemníkov s regionálnymi štátmi, ktoré majú vplyv na Hamas. Štrnásť amerických občanov v Izraeli je stále nezvestných. (Biely dom potvrdil, že počet obetí bojov v súčasnosti zahŕňa najmenej 27 Američanov).

Spojené štáty budú koordinovať svoju činnosť s regionálnymi štátmi, aby zabránili akémukoľvek vyostreniu situácie s cieľom rozšíriť konflikt zo strany Hizballáhu. Hoci USA nemôžu a ani nechcú zastaviť izraelské vedenie na jeho ceste apropo pripravovanú operáciu v Gaze, zostávajú nepresvedčené.

Blinken sa nevyjadril k žiadnej priamej vojenskej účasti USA a v súčasnosti je táto šanca mizivá.

To znamená, že napriek masívnej demonštrácii sily pri izraelských vodách s nasadením dvoch lietadlových lodí spolu s torpédoborcami a ďalšími námornými prostriedkami a stíhačkami pri izraelských vodách je Bidenova administratíva hlboko znepokojená akoukoľvek eskaláciou konfliktu do širšej vojny.

Ešte v čase, keď Blinken smeroval do Tel Avivu, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov USA Michael McCaul v stredu vo Washingtone po brífingu spravodajských služieb za zatvorenými dverami novinárom povedal: “Vieme, že Egypt tri dni predtým varoval Izraelčanov, že by mohlo dôjsť k takejto udalosti. Nechcem príliš zachádzať do tajných informácií, ale varovanie bolo vydané. Myslím, že otázka bola, na akej úrovni.”

Tieto odhalenia by izraelskú vládu uviedli do rozpakov, keďže sobotňajší prekvapivý útok možno považovať za katastrofálne zlyhanie izraelských spravodajských služieb. Náčelník generálneho štábu Izraelských obranných síl generál Herzi Halevi v brutálne úprimnom vyhlásení priznal: “IDF sú zodpovedné za bezpečnosť nášho národa a jeho občanov a v sobotu ráno sme zlyhali. Budeme sa tým zaoberať, budeme to vyšetrovať, ale teraz je čas na vojnu.”

USA si však nemôžu dovoliť pasívne sa prizerať. Washington nemá inú možnosť, ako obmedziť očakávané boje v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch v Gaze, aby sa nerozšírili do ďalších oblastí. Projekcia síl USA tak slúži najmä ako odstrašujúci prostriedok pre Hizballáh, ktorý disponuje rozsiahlym arzenálom 150 000 rakiet, ktoré môžu byť vypálené na veľké mestá v Izraeli, čo môže viesť k širšej vojne nielen v Gaze, ale aj v Libanone a vtiahnuť do konfliktu ďalšie krajiny.

Izrael raketovými útokmi súčasne vyradil z prevádzky letiská v Damasku a Aleppe v Sýrii , pravdepodobne s cieľom zabrániť prísunu posíl do Libanonu. Iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abdollahian mal cez víkend odcestovať do Sýrie a Libanonu.

Počas uplynulých štyroch desaťročí si USA a Irán vytvorili umenie vzájomnej komunikácie v nebezpečných časoch s cieľom stanoviť základné pravidlá, aby sa vyhli konfrontácii. Aj tentoraz sa tak deje.

Iste, prejav najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího o konfliktnej situácii, ktorý Iránci preložili do hebrejčiny a bezprecedentne ho rozšírili, priniesol Izraelu aj USA jemný odkaz v troch častiach, ktorý v podstate signalizoval, že Teherán sa do konfliktu nemieni zapojiť.

USA zasa signalizovali, že majú spravodajské informácie, podľa ktorých boli kľúčoví iránski predstavitelia prekvapení útokmi Hamasu na Izrael. Rovnako v stredajšom telefonickom rozhovore iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho so saudskoarabským korunným princom Mohammedom bin Salmanom – ich vôbec prvom rozhovore, ktorý inicioval Teherán – sa hovorilo o úsilí “zastaviť prebiehajúcu eskaláciu”.

Veľkou otázkou však je, do akej miery by si bola Bidenova administratíva istá úspechom prípadného izraelského vojenského vpádu do Gazy. Počas tlačovej konferencie v Tel Avive Blinken jemným spôsobom zdôraznil význam “poučenia” z minulých skúseností. Ide o to, že Izrael sa zapojí do mestskej vojny v husto obývanej oblasti s 2,1 milióna obyvateľov.

Gaza má v priemere 5 500 ľudí na km2 a určite dôjde k veľkým civilným obetiam spôsobeným modernými americkými zbraňami Izraela, čo by viedlo k medzinárodnému protestu vrátane Európy a viedlo by k odsúdeniu nielen Izraela, ale aj USA. Izrael je však vo vzdorovitej nálade a Netanjahu potrebuje dosiahnuť aspoň niektoré z cieľov operácie skôr, ako pristúpi na prímerie.

A čo je ešte dôležitejšie, Izrael potrebuje stratégiu ústupu, ak sa z minulých skúseností v Libanone a Gaze poučil. Do hry vstupuje pravidlo Colina Powella z Pottery Barn – “Rozbiješ to, patrí ti to”.

Vzhľadom na hlboké hospodárske, náboženské a sociálne korene, ktoré má Hamas, bude predĺžená okupácia Gazy mimoriadne nebezpečným dôsledkom, ktorý je spojený s veľkými rizikami. Stačí povedať, že izraelská armáda bude ťažko vykazovať “úspech” a zamieri k východovým dverám.

Stačí povedať, že najlepším riešením je zmena paradigmy izraelského štátneho zriadenia, ktoré sa odkloní od primátu nátlaku a brutálnej sily. Blinkenove poznámky naznačili, že USA dúfajú, že keď sa usadí prach, s pomocnou rukou spriatelených arabských krajín, ako sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt a Jordánsko, by mohol byť možný obrat na upokojenie situácie a dosiahnutie prímeria.

Izrael sa v zásade musí zmieriť s novou realitou, že už nie je neporaziteľný ani dominantnou mocnosťou v západoázijskom regióne, uzatvára M. K. Bhadrakumar.