Preto sa nemôžeme čudovať rozhodnutiu STVR neodvysielať reláciu túto stredu v priamom prenose (a možno ani zo záznamu). Redaktori červených denníčkov samozrejme prinášajú vlastnú víziu celej veci, ako z alternatívneho vesmíru: Podľa SME sa vraj verejnoprávne médium bojí „slobodného prejavu” filmárov.

Tak si teda upracme stôl: Slobodný prejav nie je totožný s anarchiou. Ak si niekto myslí, že v televízii, ktorá má slúžiť všetkým občanom bez rozdielu v politickom presvedčení, môže pretláčať vlastný svetonázor, potom si radikálne pletie pojmy s dojmami.

Dekórum musí byť zachované za každých okolností; STVR nie je pouličná tribúna. Ak sú umelci nespokojní s politickou situáciou, nech si nájdu iný spôsob, k dispozícii ich majú neúrekom a nie na to zneužiť odovzdávanie cien, pretože to vysiela celoštátna televízia.

Autorka predmetného článku je redaktorkou kultúrneho oddelenia SME, a vraj sa rozumie filmu aj novinárčine. V poriadku, ale asi pozabudla na prednášku, kde sa vysvetľoval význam a charakter (aj s oprávnenými limitmi) verejnoprávnych médií…

Slovenská filmová a televízna akadémia, ako aj denník SME budú reláciu naživo vysielať prostredníctvom online streamu. Ale teraz sa podržte, lebo nasledovná informácia je neuveriteľná. Hádajte, kto poskytne umelcom z filmovej brandže priestory a potrebné vybavenie? Tri, dva, jedna…

Bude to – STVR!

Takto sa totiž vyjadrila prezidentka filmovej akadémie: „STVR nám na večer poskytla nielen koncertnú sálu rozhlasu, ale aj takmer všetku kamerovú a zvukovú techniku, aby sme záznam mohli vyhotoviť a z prenosového voza aj hneď online streamovať.”
A vzápätí priznáva, aká je to z celkového hľadiska významná položka!

No nie je to na odpadnutie? Tak umelci a ich priateľskí novinári budú okydávať verejnoprávne médium – ktoré sa oprávnene obáva zaujatých politických posolstiev a možno aj vulgarizmov – no to isté médium im vlastne zabezpečí celý galavečer aj s prenosom vysielania.
Takže pani redaktorka zo SME škaredo a neférovo maľuje špecifický obraz sveta, keď tvrdí, že udelenú stopku vo vysielaní „Verejnosť … sotva môže vnímať inak ako prejav strachu zo slobodného prejavu názorov.”

Myslíte, že keby vedenie rezortu chcelo, nemohlo by od prostriedkov úplne odstrihnúť celú filmovú posádku? Ale no tak. Preto znovu tvrdím, že tu ide len a len o to, aby sa do vysielania – určeného všetkým občanom bez rozdielu v názoroch na politiku – dostali ideologicky neutrálne prvky.

Veď si len spomeňte, čo bolo vlani: Napríklad režisér Peter Bebjak sa vyjadril o vládnej garnitúre, že nesúhlasí „s tým, ako šíri strach, nenávisť, klamstvo, dezinformácie, ako arogantne vytvára nepriateľov a rozoštváva nás. To je cesta k neslobode.”

Na druhej strane, ak si SME neprenajíma techniku na komerčnej báze, treba sa na to pýtať ministerky Šimkovičovej, do ktorej pôsobnosti televízia patrí.

To ale nie je cesta k neslobode, pretože Slovensko je z Ústavy vyplývajúc demokratická krajina. Práveže Bebjak a spol. by najradšej zasahovali do vecí verejných, pokiaľ im niečo nevyhovuje, presadzovali vlastný názor, a tým priamo zasahovali do výsledku právoplatných volieb. Jeden umelec je však pravým umelcom vtedy, keď tvorí bez ohľadu na „vrchnosť.” Nie je predsa výnimočné, že nadčasové diela v jednotlivých umeleckých druhoch a žánroch vznikali v najťažších časoch…

A asi sa zhodneme, že momentálne si žijeme oproti tomu, čím sa brodil Dostojevský alebo van Gogh, celkom v pohode.

Čo však môžeme očakávať od ľudí, ktorí si robia žarty už zo vzhľadu druhých? Len pre porovnanie, umelec-humorista zvaný Fero Joke minule sedel v štúdiu u novinára Vagoviča, a na adresu ministerky kultúry sa vyjadril, že je jednoducho zlá (zlý človek).

„Je to vidieť už v tvári, to zlo,” doplnil ho Vagovič.

Neviem, ako vám, ale mne toto rozum nepoberá…

Ako sa novinári bývalého mainstreamu môžu vyjadrovať takým nízkym spôsobom? Ale keby niekto nevyberavo zaútočil napríklad na postavu exprezidentky Čaputovej (ktorá sa sama vlani zúčastnila filmového galavečera), toho by rozniesli v zuboch za „bodyshaming”, teda výsmech osoby na základe vonkajších faktorov.

Ach, tá vaša dvojtvárnosť, kolegovia!

Na záver len toľko, že STVR sa nebojí pravdy, STVR chce ponúknuť divákom vysielanie bez toho, aby sa ďalej rozširoval a prehlboval spoločenský rozkol. Môj druhý doktorát je z umenovedy, ale poviem vám, že za súčasnej atmosféry vo filmovej brandži vlastne vôbec nie som zvedavý, kto – čo nakrútil, nech by medzi nimi bol hoci aj nový Krížnik Potemkin…