Kyjev 19. júla 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)
Po majdane 2014 sa Ukrajina zmenila na nepoznanie. Ukrajinskí banderovci, ktorí sa s obľubou pretŕčali v Porošenkovej Ukrajine a doteraz sa spoliehajú na americkú podporu, kráčajú po podobných cestách ako v minulosti nacistické Nemecko. Tam takisto prichádzalo k čudným samovraždám nacistických aktérov zo SA (Sturmabteilung), čistky nakoniec vyvrcholili v Noci dlhých nožov, kedy sofistikovane vyspelejší príslušníci oddielov SS (v akcii sa angažovali Himmler, Heydrich i Kaltenbrunner, akciu nariadil Hitler) s konečnou platnosťou vyriešili problém aktérmi zo SA
Dmitrij Tymčuk bol jedným z hlavných propagandistov Porošenkovho režimu a vedel toho veľa o zákulisí bojov medzi Porošenkom a Avakovom. Vyštudoval nižšiu dôstojnícku školu v Ľvove a v roku 2014 odišiel do Donbasu. Nie ako vojak, ale ako propagandista, ktorý na Ukrajinu hlásil že ruské jednotky útočia v čele doneckých separatistov, schvaľoval ostreľovanie civilných cieľov na Donbase zo strany ukrajinských ozbrojených síl a takisto sa po Ilovajsku preslávil vyhlásením, že žiadne straty ukrajinská armáda nemala a ide len o propagandistickú akciu prokremeľských kruhov.
Tieto dezinformácie o tom, že Ukrajinci straty nemajú tvrdil Tymčuk aj vtedy, keď nemocnice v Kyjeve či Dnepropetrovsku praskali vo švíkoch a boli preplnené ranenými ukrajinskými vojakmi a príslušníkmi Pravého sektora.
Fešácky Nazibatalión Azov straty nemal, už dopredu si “árijskí Ukrajinci z Azova” vyárendovali pokojnejšie miesto na frontovej línii pri Mariupole, kde k výraznejším bojovým akciám neprichádzalo. Šéf Azova Bilcekij je ukrajinský poslanec, vyzerá sexy, ženy ho milujú a bol aj na školení v USA, takže jeho slovo má na ukrajinskej politickej scéne stále svoju váhu.
Portál Vzgljad teda s odvolaním sa na oficiálne ukrajinské zdroje potvrdzuje, že Tymčuk sa nezabil sám, ale ho niekto zlikvidoval. Prečo ho zlikvidovali sa môžeme sa len domnievať, pravdu sa tak skoro nedozvieme. Na Ukrajine je totiž od roku 2014, kedy sa vďaka majdanu dostali k moci politici podporovaní Američanmi, pravda príliš cenným a nedostatkovým artiklom.
História sa často opakuje. V prípade nacistického Nemecka neboli “čudné samovraždy” nikdy ojedinelým javom, prichádzali vždy húfne a v presne určený čas. Boli odozvou na krízu v radoch nacistických špičiek. Bude zaujímavé sledovať, či sa aj na Ukrajine neroztrhne “vrece s čudnými samovraždami, dopravnými nehodami či záhadnými vraždami” a či Tymčuk nie je len prvým “číslom” novej série v poradí. Dúfajme, že nie je.
František Olčaj