Hlavné správy: Odvolaná vláda na čele s povereným premiérom Hegerom, povereným ministrom obrany Naďom a prezidentkou Čaputovou zrejme v rozpore s Ústavou darovali do epicentra globálneho vojnového konfliktu naše stíhačky, za ktoré nemáme náhradu. Verejnosť oklamali, že za to dostaneme 900 miliónov dolárov, v skutočnosti namiesto toho ešte máme doplácať 340 miliónov, aby sme za to dostali od Američanov vrtuľníky, ktoré od nich nechcel nikto kúpiť. Čo si o tom myslíte?

Uhrík: Darovanie Migov Ukrajine bolo podľa vlády v „národnom záujme“. Len zabudli dodať, že v americkom. Rozhodnutie vlády odoslať naše stroje je zrada, zaťahovanie Slovenska do vojny je vážnym ohrozením našej obranyschopnosti a pošliapaním Ústavy SR. Amerika nechce byť priamo zatiahnutá do konfliktu, tak to robí cez nastrčených hlupákov. Tu vidíte, akú politiku chcú robiť Heger s Naďom do septembra, a akú by chceli robiť po septembri. Nerešpektujú nič a nikoho. Obišli parlament, obišli verejnú diskusiu a desí ma ako to prezidentka Čaputová podporuje.

Správanie odvolanej slovenskej vlády vskutku napĺňa znaky trestného činu vlastizrady, a preto sme podali aj podnet na Generálnu prokuratúru SR. A ak nie teraz, tak v budúcnosti sa to ešte určite vyšetrí. Predstavitelia vlády nás okrem zrady skutočne aj zákerne oklamali. Najskôr vraveli, že po odovzdaní Migov dostaneme z Európskeho mierového nástroja kompenzáciu vo výške 900 miliónov eur, ktoré sa môžu použiť na sociálne programy. Napokon sme však namiesto 900-miliónovej kompenzácie dostali 340-miliónovú faktúru. Odvolaný minister Naď objednal vrtuľníky od firmy Bell, ktorá v minulosti platila zbrojársku lobistickú organizáciu Slovenská spoločnosť pre bezpečnostnú politiku, cez ktorú sa dostal do politiky. Aj slepý vidí, že ide o klientelizmus a korupčné správanie, že Naď len vracia Američanom „službičku“.

Hlavné správy: Potrebuje vôbec Slovensko toľko vojenských vrtuľníkov? Popri iných vrtuľníkoch má Slovensko dnes 11 bojových Black Hawkov a teraz má pribudnúť ďalších 12 Viperov. Načo? Tie vrtuľníky boli vyvinuté pre útočné operácie námornej pechoty a my predsa more vôbec nemáme…

Uhrík: Môžeme sledovať kolobeh, na ktorom kariérne získa pár lobistov v politike a akcionári zbrojárskych firiem. Keď vidíme fanatizmus súčasných predstaviteľov, trikrát hádajme, komu pôjdu zákazky. Heger, Čaputová, Naď a Káčer „demilitarizujú“ Slovensko a posielajú všetko možné Ukrajine. Za plnenie amerických záujmov dostávame poukážky na nákup zo second-handu západnej techniky alebo nám tieto starožitnosti rovno posielajú. Prezidentka s odvolanými ministrami a novinármi by sa zrejme radovali aj keby sme získali zbytočné americké ponorky. Takisto by hovorili aká je to obrovská pomoc, posilnenie obranyschopnosti, atď. V prospech „veľkého brata“ za oceánom povedia čokoľvek.

Hlavné správy: Súčasná koalícia sa hrdí tým, že Slovensko sa stotožňuje s politikou Bruselu a Washingtonu. Odmietajú však, že to je to isté, ako totálna podriadenosť. Pozrime sa na to prakticky: Slovensko vždy akceptuje to, čo príde „z centrály“. Spomínate si na nejaký prípad, keď to bolo naopak, že sa Washington alebo Brusel prispôsobil postoju Slovenska?

Uhrík: Pri tejto vláde je miera poslušnosti 100 percent, kým pri predchádzajúcich vládach to bolo asi 90 percent. Ja sa v rámci môjho pôsobenia v Európskom parlamente snažím prinášať množstvo informácií o európskej a zahraničnej politike, ktoré nikto iný neposkytuje. A tak môžu občania vidieť čo na Slovensku zvolení predstavitelia hovoria a ako potom v Bruseli reálne konajú či hlasujú.

Nespomínam si na prípad, kedy by sa niekto prispôsobil Slovensku. Zrejme to už bolo naozaj dávno, ak vôbec. Toto chcem zmeniť. Chcem viesť hrdú a suverénnu zahraničnú politiku, ktorá sa neodrazí len na jednej alebo dvoch veciach za 10 rokov, ale ísť systematicky a každý prípad posudzovať podľa našich národných záujmov a mienky slovenských občanov.

Hlavné správy: Bolo to pred pol rokom, keď ste komentovali rozpočet EÚ. Vtedy ste uviedli, že v tom 187-miliardovom rozpočte sa 92-krát spomína Ukrajina, 74-krát sa spomína klíma, 98-krát sa spomína gender, ale ani jediný raz sa tam nespomína rodina. O čom to svedčí? Zmenilo sa na tom niečo odvtedy?

Uhrík: Obsah a intenzita použitých slov odráža priority súčasného vedenia Európskej komisie a „progresívnej“ väčšiny Európskeho parlamentu. Vlastenci majú plné právo hodnotiť toto smerovanie a oponovať témam, ktorým sa prikladá prehnaná pozornosť bez zjavného prínosu. Prioritami majú byť témy, ktoré zlepšujú život občanom a posúvajú ekonomiku dopredu. Nie témy, ktoré ničia naše hospodárstvo, našu životnú úroveň a našu kultúru.

Hlavné správy: Pôvodne to malo byť tak, že po roku 2030 už sa v EÚ nebude dať kúpiť auto so spaľovacím motorom, ale už len elektromobil. Napokon sa termín posunul na rok 2035. Prečo sa tak stalo? Je to už definitíva alebo aj tu bude platiť, že kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí?

Uhrík: V EÚ sa odhlasovalo, že od roku 2035 už normálne nové auto nekúpite. Povinne už len drahé elektromobily. Nerozumiem prečo väčšina slovenských europoslancov, vrátane PS a Smeru, hlasovali za tento krok, hoci argumenty im chýbajú a spoliehajú sa na technologický pokrok, ktorý dnes ešte nie je, ale údajne sa to „hádam nejako vymyslí“. Norma skutočne môže vstúpiť do platnosti, pretože s ňou už súhlasili europoslanci a s drobnými výnimkami aj ministri členských štátov.

Je to maľovanie vzdušných zámkov, ktoré spraví z auta luxus, ktorý si budú môcť dovoliť len bruselskí páni a milionári. Pripomínam, že všetky autá v EÚ vyprodukujú len jedno percento celosvetových emisií, teda Európa sa môže hospodársky lynčovať úplne zbytočne. Lacnejší americký a ázijský priemysel a doprava nás konkurenčne prevalcujú. V Bruseli to však nikoho nezaujíma, lebo títo ľudia neslúžia Európe.

Hlavné správy: Vo Francúzsku je opäť milión ľudí v uliciach a vyzerá to ešte vážnejšie než pred rokmi, keď kulminovali protesty Hnutia žltých viest. Vtedy boli dôvodom ceny palív, teraz je to zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Ale je čoraz jasnejšie, že to sú len zámienky a v skutočnosti je dôvodom celková nespokojnosť ľudí s neokoloniálnym režimom, ktorý urobil z Francúzska vazalskú dŕžavu USA a ľuďom berie z rúk ich práva. Myslíte si, že protesty môžu niečo skutočne zmeniť?

Uhrík: Francúzsky prezident pretlačil rozhodnutie zvýšiť vek odchodu do dôchodku nasilu, napriek iným názorom v parlamente a úplne odlišným postojom obyvateľstva. Dobre si pamätáme suverenistický typ vládnutia v období Charlesa de Gaulla. Ak bude pán Macron pokračovať v „progresívnych“ krokoch, ktoré idú proti ľuďom, naďalej budú získavať na sile vlastenecké politické prúdy ako Národné zhromaždenie. Marine Le Penová vystupovala proti NATO v posledných rokoch dosť tvrdo a odmietavé výkriky smerom k aliancii sa objavujú aj na protestoch.

Protesty môžu zmeniť veľa, keď majú svoju organizáciu, vytrvalosť a razanciu. Väčšina ľudí v Európe nepotrebuje k životu „slniečkársku“ agendu a opatrenia, ktoré politici pretláčajú proti vôli ľudí. To len odráža ich povahu. Tí, ktorí idú proti vôli občanov, nie sú demokrati.

Hlavné správy: Nekontrolovaná ilegálna migrácia je teraz v tieni vojny na Ukrajine a v poslednom čase sa o nej príliš nehovorí, lenže ona stále prebieha a napríklad správy z Nemecka sú alarmujúce. Je z tohto pohľadu v Európskom parlamente niečo nové?

Uhrík: Pripravuje sa nový Migračný pakt, ktorý sa snaží zriadiť tzv. legálne cesty do Európy a vyvíjať tlak na členské štáty, aby migrantov buď prijímali alebo im preplatili cestu domov. V každom prípade je to „win-win“ situácia pre imigrantov. Pri takto nastavenej migračnej politike neexistuje jediný dôvod, ktorý by mohol migrantov odradiť. Veď keď ich neprijmú, tak ich vrátia domov zadarmo. Prinajhoršom si urobili výlet.

Aktuálne sú tiež podprahové pokusy redefinovať nelegálnu migráciu na legálnu a hovoriť o nej ako o ľudskom práve. Podľa bruselskej logiky si môže ktokoľvek prísť z ktorejkoľvek časti sveta a ostať tu žiť len preto, že chce. A my sme vraj povinní ho živiť. Aj takých, ktorí sa tu o nič nezaslúžili a nechcú ničím prispieť. Pre každého triezvo zmýšľajúceho Slováka je takto nastavená migračná politika nelogická a zlá. Nie som si však istý pevnosťou slovenských zástupcov v Bruseli. V drvivej väčšine sa ukazujú ako „politické trasorítky“, s ktorými zamáva najmenší závan. Preto si treba dať pozor na to, kto čo hovorí a ako potom v Bruseli naozaj hlasuje. Potom nám bude jasné, kto len hovorí prázdne slová a komu ide o dobro Sloveniek a Slovákov.

Hlavné správy: Pred vyše tridsiatimi rokmi sa rozpadol sovietsky blok, ale „ruský svet“ zahŕňajúci historické ruské a príbuzné územia stále ostal kultúrne, civilizačne, ekonomicky, jazykovo, etnicky previazaným priestorom. To sa Západ pokúša od protiústavného prevratu na Ukrajine v roku 2014 zmeniť, chce rozbiť všetky väzby Ukrajiny smerom na východ a ukradnúť si Ukrajinu len pre seba. Je toto dobrá tendencia? Môže to viesť k niečomu inému než ku tragédii?

Uhrík: Nie je to len kyjevský „majdan“, ktorý sa snažil rozvracať slovanské štáty a ich politické, kultúrne či hospodárske vzťahy. Jeden z najvypuklejších činov moderných dejín je aj brutálny zásah v Juhoslávii, ktorý rozbil Balkán a zničil vzťahy takmer nenávratne s tým, že dodnes môžu euroatlantické sily s týmto regiónom manipulovať a presadzovať v ňom svoje záujmy na úkor Balkánu i Európy samotnej. Vojenské intervencie, destabilizácie a externé zásahy do vnútorných záležitostí nikdy neviedli k dobrému výsledku.

Hlavné správy: Má Európa potenciál stať sa opäť jedným z kľúčových centier vplyvu vo svete? A ak áno, ako to môže dosiahnuť? Bolo by to vôbec možné bez ruských surovín a energií?

Uhrík: Ekonomika mnohých štátov bez ruských surovín neprežije. Napríklad takí Nemci sú skvelí technici a inžinieri, ale ich priemysel a konkurencieschopnosť bola vždy postavená na cenovo dostupných surovinách z východu. To sa teraz mení a Nemci sú nútení vyrábať buď drahé energie z obnoviteľných zdrojov alebo dovážať predražené uhľovodíky z USA. Všetko v Nemecku tak výrazne zdražuje a jeho priemyselná produkcia bude pre svet jednoducho pridrahá. Úplne stratia konkurencieschopnosť a zákonite začnú ekonomicky upadať. Podobný smutný osud čaká aj ďalšie priemyselné európske krajiny.

Hlavná otázka teda znie, či je bezpečné byť závislý od jedného zdroja alebo dodávky energií radšej diverzifikovať. Samozrejme sa to musí diať racionálne a s ohľadom na cenu, pretože v konečnom dôsledku ju zaplatia občania a nie nejaký Šimečka či Káčer, ktorí chcú „prihrať kšeft“ americkým tankerom s drahým skvapalneným plynom.

Keď budeme mať lacné energie, výkonný priemysel a slovenská i európska politika bude suverénna a pragmatická vo svoj prospech, budeme opäť kľúčovým centrom vplyvu a ekonomickým ťahúňom.

Hlavné správy: „Európe uteká vlak. Západ sa utápa v recesii, zatiaľ čo krajiny združenia BRICS naberajú na sile a pripravujú postupnú expanziu,“ povedali ste pred niekoľkými mesiacmi v europarlamente a zdôraznili ste potrebu spolupráce s ekonomicky čoraz silnejším východom Eurázie. Má Európa vôbec dlhodobo inú perspektívu než stať sa plnohodnotnou súčasťou zjednotenej eurázijskej ekonomiky zahŕňajúcej Čínu, Indiu, Rusko, Irán a ďalšie centrá?

Uhrík: Súčasné vedenie EÚ, Európska komisia, uvažuje podľa toho, čo si želajú Spojené štáty. A Spojené štáty si neželajú, aby Európa obchodovala s niekým iným. Tu si však myslím, že to nie je pre Európu pozitívna cesta. Dlhodobo volám po reforme EÚ na čisto hospodárske združenie nezávislých štátov, ktoré spolu a výhodne obchodujú. Toto si vyžaduje výmenu súčasného vedenia, ktoré aktivisticky a s radosťou hádže štátom pod nohy jednu prekážku za druhou. Vyžaduje si to príchod vlasteneckých, navzájom spolupracujúcich síl pre dobro občana.

Hlavné správy: Napriek všetkým pekným rečiam Európa aj po tridsiatich rokoch od rozpadu socialistického tábora je reálne rozdelená na bohaté západné štáty sústredené okolo koloniálnych veľmocí a chudobné východné satelity. Je to spôsobené viacerými faktormi, ale jedným z podstatných je to, že východoeurópske krajiny nemajú ekonomiku vo vlastných rukách, lebo sídla globálnych spoločností sú v cudzine, väčšinou na Západe. Súhlasíte? A čo sa s tým dá robiť? Zostaneme navždy iba chudobnou perifériou?

Uhrík: Po prvé, pomery síl v európskych inštitúciách sú dané aj ekonomickou a politickou silou daných štátov. A po druhé, na periférii záujmu a ekonomického výkonu zostávame aj vlastnou zásluhou. Prečo? Volíme si predstaviteľov, ktorí rozpredali strategické oblasti štátu a neboli schopní urobiť žiadne zmeny smerom k napredovaniu hospodárstva, uprednostňovaniu domácich podnikateľov, našich občanov a neboli schopní sa ani „pobiť“ v Bruseli za to, aby sme si presadili niečo vlastné a pre nás výhodné. Tu je riešenie pomerne jednoduché a túto „obohranú platňu“ politiky vymeniť. Ale ak nám chcú brániť v rozlete iní a zvonku, potom je na stole otázka kto je a kto nie je náš skutočný partner, čo nám prinášajú a čo berú členstvá v rôznych spolkoch a akou cestou sa chcú Slovenky a Slováci vydať v najbližších desaťročiach.

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.