Donald Trump znásobil svoju hrozbu, že použije vojenskú silu na prevzatie kontroly nad Grónskom, ktoré je samosprávnym územím Dánskeho kráľovstva, čím vyvolal napätie so svojimi európskymi spojencami.

Dánsko by malo toto autonómne územie prenechať Spojeným štátom, aby “ochránilo slobodný svet“, tvrdil v utorok Trump a pohrozil, že ak tak neurobí, uvalí na tento členský štát EÚ hospodárske sankcie. Jeho vyjadrenia prišli v čase, keď ostrov navštívil jeho syn Donald Trump mladší v sprievode kľúčových poradcov svojho otca.

Trumpov záujem o Grónsko, najväčší ostrov na svete, na ktorom žije približne 57 000 ľudí, je známy už od jeho prvého prezidentského obdobia, keď údajne informoval svojich asistentov, aby vypracovali plány na jeho kúpu.

Na ostrove sa nachádzajú dôležité suroviny a vzácne zeminy. Topenie arktického ľadu otvára aj strategické možnosti pre obchod, energetiku a dopravu v regióne, kde sa geopolitickí súperi bijú o vplyv.

Jeho nedávna rétorika však rozvírila hladinu v Európe a dánska premiérka Mette Frederiksenová mu odkázala, že “Grónsko nie je na predaj a nebude ani v budúcnosti“.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot varoval Trumpa pred narušením “suverénnych hraníc“ Európskej únie.

„Je potrebné rešpektovať suverenitu štátov EÚ,“ uviedol v stredu hovorca Európskej komisie.

Aké je postavenie Grónska v rámci Európskej únie a NATO?

Grónsko bolo po stáročia korunným územím Nórska a Dánska, v roku 1953 sa oficiálne stalo súčasťou Dánska a v roku 1979 sa stalo samosprávnym, autonómnym dánskym územím. Jeho vláda má autonómnu legislatívnu právomoc v mnohých otázkach vrátane daní, obchodu a súdnictva, ale Dánsko má naďalej silný vplyv na zahraničné záležitosti a obrannú politiku tohto územia.

Hoci Grónsko nie je členským štátom Európskej únie, jeho štatút zámorského územia EÚ mu umožňuje prístup k finančným prostriedkom EÚ a voľný pohyb Grónčanov, ktorí sú považovaní za občanov Únie.

Na toto územie sa vzťahuje aj Severoatlantická zmluva, čo znamená, že útok na Grónsko by prinútil ostatných spojencov NATO – vrátane USA – aby prišli na jeho obranu.

Prečo Trump pokukuje po Grónsku?

Novozvolený americký prezident uviedol ako dôvod svojho záujmu o tento ostrov národno-bezpečnostné motívy, ale ostrov sa považuje aj za strategické ohnisko surovín, ktoré sú kľúčové v geopolitických pretekoch o hospodársku dominanciu.

Ustupujúci ľad v Arktíde znamená potenciálne kratšie a rýchlejšie obchodné cesty, ako aj viac príležitostí na ťažbu ropy a nerastných surovín.

„Strategický význam Grónska rastie v čase geopolitickej nestability,“ povedal pre Euronews Mikkel Runge Olesen z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie (Danish Institute for International Studies).

„Ak sú vzťahy medzi svetovými mocnosťami dobré, konkrétne v Arktíde, potom sa Grónsko stáva strategicky menej cenným,“ povedal Olesen.

„Takže keď sa USA pripravujú na väčšiu konfrontáciu s Ruskom a Čínou, prítomnosť Grónska sa stáva dôležitejšou,“ vysvetlil. „Strategický záujem USA v Grónsku sa týka tak ich vlastnej prítomnosti, ako aj odmietania prítomnosti ich súperov,“ dodal.

Najkratšia trasa zo Severnej Ameriky do Európy vedie cez Arktídu a cez Grónsko, čo je pre americký systém skorého varovania pred balistickými raketami rozhodujúce.

Kozmická základňa Pituffik, predtým známa ako letecká základňa Thule, v Grónsku je najsevernejším vojenským stanovišťom USA.

Ako môže súčasné úsilie o nezávislosť Grónska zmeniť situáciu?

Grónske hnutie za nezávislosť nedávno získalo na sile, k čomu prispeli odhalenia o pochybeniach dánskych orgánov v minulom storočí vrátane nedobrovoľnej antikoncepčnej kampane, ktorá bola v 60. a 70. rokoch 20. storočia uvalená na grónske ženy.

Podľa dohody s Dánskom z roku 2009 môže Grónsko usporiadať referendum o nezávislosti, čo naznačil premiér Múte Egede počas svojho novoročného prejavu minulý piatok.

„História a súčasné podmienky ukázali, že naša spolupráca s Dánskym kráľovstvom nedokázala vytvoriť úplnú rovnosť,“ povedal Egede.

Hoci v súčasnosti nie je jasné, či sa nezávislé Grónsko môže uchádzať o členstvo v NATO, mnohí odborníci poukazujú na príklad Islandu, ktorý sa stal členom NATO po získaní nezávislosti od Dánska.

Potenciálne hospodárske dôsledky robia nezávislosť pre niektorých menej atraktívnou – územie je naďalej veľmi závislé od financovania dánskou vládou, ktoré dosahuje približne 600 miliónov eur ročne.
USA by však mohli vidieť príležitosť ponúknuť nezávislému Grónsku ekonomickú podporu výmenou za väčší vplyv nad územím.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen v stredu povedal, že Grónsko sa síce “môže osamostatniť“, ale nemôže sa stať štátom USA.

Ako by mohli EÚ a NATO reagovať, keby sa Trump zmocnil Grónska silou?

Trumpova rétorika je obzvlášť znepokojujúca, keďže naznačuje použitie vojenskej sily proti ďalšiemu členskému štátu NATO – Dánsku, ktoré sú USA technicky povinné chrániť podľa Severoatlantickej zmluvy.

Hoci napätie medzi členskými štátmi NATO nie je bezprecedentné – jedným z príkladov sú územné spory medzi Gréckom a Tureckom – Trumpove hrozby voči Dánsku prichádzajú v čase narastajúcich európskych obáv, že jeho nastupujúca administratíva oslabí vojenskú alianciu, ktorá bola taká dôležitá pri odrážaní ruskej agresie na Ukrajine.

Členské štáty EÚ, ako napríklad Dánsko, môžu tiež uplatniť článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, známy ako “klauzula o vzájomnej pomoci“, aby zaviazali ostatné členské štáty prísť im na pomoc, keď sú napadnuté.

Hovorca Európskej komisie v stredu potvrdil, že ostrov bude klauzulu využívať.

Už samotná Trumpova rétorika by mohla stačiť na to, aby sa európski spojenci cítili nekomfortne. Samotný európsky blok je znepokojený svojou klesajúcou konkurencieschopnosťou voči globálnym konkurentom a vlastnou bezpečnosťou, ktorú ohrozuje situácia na Ukrajine.

Hrozby použitia vojenskej a hospodárskej sily na oslabenie členského štátu predstavujú podľa Olesena “viac ako dánsky problém“.

Prečítajte si tiež:

• Európske rozhorčenie nad Trumpovým zámerom stále rastie. Francúzsky minister posiela tvrdý odkaz
• Trumpovo vyhlásenie o NATO a Ukrajine
• Trumpovo vyhlásenie o NATO a zrušení Kelloggovej návštevy spálilo Zelenského tromfy