“Faktom je, že to bola strašná, jednostranná dohoda, ktorá nemala byť nikdy uzatvorená. Nepriniesla pokoj, nepriniesla mier a nikdy ho neprinesie,” konštatoval Trump.

Trump obvinil Irán, že klamal o svojom jadrovom programe. Tamojšia diktatúra pokračovala aj po dosiahnutí dohody vo vývoji balistických rakiet, ktoré by mohli byť vybavené jadrovými hlavicami. “Máme jasné dôkazy, že sľub Iránu bola lož,” povedal.

“Nedovolíme režimu, ktorý kričí ‘Smrť Amerike’, aby získal prístup k najsmrtiacejším zbraniam na Zemi,” pokračoval Trump. Jadrom dohody bola podľa neho “obrovská ilúzia, že vražedný režim chce len mierový jadrový program”.

Podľa Trumpa je zrejmé, že súčasná “prehnívajúca a rozpadajúca sa štruktúra” dohody nezabráni Iránu vyvinúť jadrové zbrane. Spojené štáty podľa neho nebudú “rukojemníkom jadrového vydierania”. “Nedovolíme, aby sa americkým mestám vyhrážali zničením,” vyhlásil šéf Bieleho domu.

Zopakoval, že ak Irán bude pokračovať vo svojich jadrových ambíciách, “bude mať väčšie problémy, ako kedykoľvek predtým”.

Trump avizoval, že po odstúpení od jadrovej dohody budú USA spolupracovať so svojimi spojencami na hľadaní “skutočného, komplexného a udržateľného riešenia iránskej jadrovej hrozby”. Toto riešenie bude zahŕňať snahy o odstránenie hrozby, ktorú predstavuje iránsky program balistických rakiet, zastavenie celosvetových teroristických aktivít Teheránu a krokov Iránu na destabilizáciu Blízkeho východu.

Americký prezident oznámil zavedenie “najvyššej úrovne” ekonomických sankcií. “Každá krajina, ktorá bude pomáhať Iránu získať jadrové zbrane, môže tiež čeliť silným sankciám,” zdôraznil Trump.

Aké sankcie USA po odstúpení od dohody s Iránom zavedú, však Trump zatiaľ nekonkretizoval. Minister financií Steven Mnuchin však v utorok uviedol, že Washington obnoví sankcie zrušené prezidentom Barackom Obamom v priebehu 90-180 dní. To sa týka aj tzv. sekundárnych sankcií, ktoré sú zamerané hlavne na jednotlivcov a podniky. Primárne sankcie sú zamerané predovšetkým na centrálnu banku Iránu. Prechodné obdobie by malo umožniť každému utlmiť svoje obchodné aktivity s Teheránom.

Trumpov nový poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton nevylúčil, že budú prijaté dodatočné sankcie voči Iránu.

Trump v utorok podpísal dokument nariaďujúci vláde, aby začala robiť kroky smerujúce k čo najrýchlejšiemu odstúpeniu USA od jadrovej dohody s Iránom. Minister obrany má podľa neho pripraviť opatrenia na “rýchle a rozhodné” odrazenie možnej iránskej agresie, uviedla agentúra DPA.

Irán by podľa nariadenia nemal mať možnosť vlastniť “jadrové zbrane alebo medzikontinentálne balistické strely”. Agresívna politika Teheránu na Blízkom východe má byť “neutralizovaná”.

Ministra zahraničných vecí Mikea Pompea Trump poveril, aby po konzultácii s ministrami financií a energetiky urobil “všetky potrebné kroky” na urýchlené odstúpenie od dohody.

Všetky nedávno pozastavené alebo zrušené sankcie voči Iránu by sa mali “čo najskôr” obnoviť, najneskôr však do 180 dní.

Americká vláda má pripraviť pokyny pre domácu ekonomiku a medzinárodné spoločnosti objasňujúce “rozsah zakázaných a sankcionovaných aktivít”. Nariadenie zdôrazňuje tiež potrebu ukončiť všetky aktivity tohto druhu s Iránom.

Obama: Odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom je závažnou chybou

Bývalý americký prezident Barack Obama kritizoval rozhodnutie svojho nástupcu Donalda Trumpa, ktorý v utorok vyhlásil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody uzavretej medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami. Informovala o tom v agentúra AP.

Obama označil Trumpovo rozhodnutie za “závažnú chybu”, ktorá podkope dôveryhodnosť Spojených štátov vo svete, a nazval ho “neuváženým”, pretože Irán podľa neho dohodu dodržiava. Podľa Obamu sa v dôsledku odstúpenia od dohody Spojené štáty dostanú do rozporu s ostatnými svetovými mocnosťami.

Bez tejto dohody sa môže stať, že Spojené štáty si “napokon budú môcť vybrať medzi dvoma rovnako zlými možnosťami, akými sú Irán vlastniaci jadrové zbrane alebo vojna na Blízkom východe,” povedal Obama a dodal, že dohoda s Iránom je výborným príkladom toho, čo všetko sa dá dosiahnuť prostredníctvom diplomacie.

Iránski poslanci zapálili v parlamente papierovú americkú zástavu

Iránski poslanci zapálili v budove parlamentu v metropole Teherán papierovú americkú zástavu, aby tak vyjadrili nesúhlas s utorňajším rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa, na základe ktorého Spojené štáty odstúpia od jadrovej dohody šiestich svetových mocností s Iránom. Informovala o tom agentúra AP.

Počas pálenia americkej zástavy iránski poslanci skandovali heslo “Smrť Amerike”, ktoré sa v Iráne používa od islamskej revolúcie v roku 1979 a často znie aj v parlamente. Stredajšie spontánne protestné zhromaždenie poslancov je však výrazom hnevu, ktorý Trumpovo rozhodnutie vyvolalo.

K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.

Dohoda platí do roku 2025, avšak niektoré časti – vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi – sa majú uplatňovať do roku 2040.

Rusko o dohode s Iránom: USA opäť konajú v rozpore so stanoviskom väčšiny štátov

Moskva je hlboko sklamaná rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa, na základe ktorého Spojené štáty odstúpia od jadrovej dohody šiestich svetových mocností s Iránom a obnovia svoje sankcie voči tejto krajine. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré v noci na stredu zverejnila agentúra TASS.

Ruský rezort vyjadruje znepokojenie, že USA opäť konajú v rozpore so stanoviskom väčšiny štátov a výhradne v duchu svojich záujmov, pričom hrubo popierajú normy medzinárodného práva.
Trumpovo rozhodnutie považuje Rusko za opätovné potvrdenie neschopnosti Washingtonu vyjednávať, ale aj za dôkaz toho, že námietky Spojených štátov k “absolútne zákonným jadrovým aktivitám Iránu” sú len “zásterkou pre politické zúčtovanie” s touto krajinou.

Rusko poukazuje aj na to, že najnovšie kroky Washingtonu naštrbujú dôveru medzinárodného spoločenstva k Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE), ktorá pritom v čase príprav zmluvy s Iránom, uzavretej v lete roku 2015, preukázala svoju vysokú profesionalitu.

Moskva tiež pripomenula, že spomínaná dohoda, známa ako Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), je najdôležitejším multilaterálnym dokumentom schváleným rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN.

Akčný plán podľa Moskvy “nepatrí len USA, ale je výdobytkom celého medzinárodného spoločenstva”, ktoré nie raz potvrdzovalo záujem o jeho zachovanie a realizáciu v záujme posilnenia mieru a bezpečnosti, ako aj v rámci režimu nešírenia jadrových zbraní.

Moskva vo svojom vyhlásení tvrdí, že Irán plní všetky záväzky, ktoré preň vyplývajú z JCPOA, čo sa potvrdzuje aj pri pravidelnej verifikácii zo strany MAAE.

Na záver vyhlásenia ruské ministerstvo uvádza, že Moskva je oddaná súčinnosti s ostatnými signatármi JCPOA a bude pokračovať vo svojom dialógu s Iránom a aktívne ho rozvíjať.