Americký prezident sa vo štvrtok vyjadril, že si môže vziať až dva týždne na rozhodnutie o tom, či vtiahne Spojené štáty do srdca izraelsko-iránskeho konfliktu. Biely dom to prezentuje ako ďalšiu šancu pre jeho diplomaciu. Reportéri NYT však upozorňujú, že toto obdobie Trumpovi otvára celý rad nových vojenských  možností. A mnohé z nich sú ukryté pod rúškom tajomstva.

Dva týždne na rozhodnutie

Za predpokladu, že toto obdobie Trump naplno využije,  bude mať dostatok času na to, aby zistil, či týždeň nepretržitého bombardovania a zabíjania izraelskými silami – ktoré zničilo jedno z dvoch najväčších iránskych centier na obohacovanie uránu, veľkú časť raketového arzenálu a zabilo najvyšších dôstojníkov a jadrových vedcov – prinútilo Teherán zmeniť názor.

Dohoda, ktorú iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí odmietol začiatkom tohto mesiaca a ktorá by odrezala Iránu hlavnú cestu k jadrovej bombe tým, že by nakoniec ukončila obohacovanie uránu na iránskom území, môže teraz vyzerať úplne inak. Jedno z jeho najväčších jadrových centier bolo totiž vážne poškodené a prezident otvorene zvažuje použitie najväčšej konvenčnej zbrane na svete na druhé. Alebo to môže jednoducho posilniť odhodlanie Iráncov nevzdať sa.

Niektorí experti tiež poukázali na to, že Trumpovo štvrtkové oznámenie mohlo byť pokusom oklamať Iráncov a prinútiť ich, aby znížili ostražitosť.

„Mohlo by to byť krytie pre rozhodnutie zaútočiť. Okamžite,“ povedal v CNN James G. Stavridis, bývalý admirál námorníctva a bývalý najvyšší veliteľ USA v Európe.

„Možno je to veľmi chytrý trik, ako upokojiť Iráncov a navodiť v nich pocit spokojnosti,“ dodal.

Šanca na posilnenie

Aj keby nešlo o žiadny podvod, tým, že Iráncom ponúkne ešte jednu možnosť ústupu, Trump posilní aj svoje vlastné vojenské možnosti.

Publikácia NYT píše, že dva týždne stačia na to, aby sa na miesto dostala druhá americká lietadlová loď, čo americkým silám poskytne lepšiu šancu na odrazenie nevyhnutnej iránskej odvety akoukoľvek časťou svojej raketovej flotily, ktorá bude ešte použiteľná.

Izrael by tak získal viac času na zničenie protivzdušnej obrany okolo obohacovacieho zariadenia vo Fordo a ďalších jadrových cieľov. A tým by sa zmiernili riziká pre americké sily, ak by sa Trump nakoniec rozhodol zaútočiť.

Zároveň by to oslobodilo Trumpa od nutnosti riadiť sa bojovým plánom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý na neho tlačí, aby sa zapojil do konfliktu so zbraňami, ktoré na rozdiel od USA Izrael nemá.

Trump vyhlásil: „V priebehu dvoch týždňov sa rozhodne, či do toho (konfliktu) pôjdem, alebo nie.“ Do hodiny po tom, čo Biely dom zverejnil toto prezidentovo vyhlásenie, Netanjahu naznačil, že tento čas pravdepodobne využije na vlastné útoky na jadrovú prevádzku vo Fordo.

„Rozhodol som, že splníme všetky naše ciele, zničíme všetky ich jadrové zariadenia,“ povedal. „Máme na to silu,“ dodal.

Americkí a zahraniční experti tvrdia, že Izraelčania už roky pripravujú vojenské a tajné operácie a skúmajú, ako by mohli prerušiť dodávky elektrickej energie do obrovských systémov, ktoré zásobujú centrifúgy ukryté v halách pod horou. Aj krátkodobý výpadok alebo čo i len kolísanie napätia by mohlo destabilizovať a zničiť citlivé stroje, ktoré sa otáčajú nadzvukovou rýchlosťou ako nekontrolovateľné kolotoče.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v uplynulých dňoch dospela k záveru, že izraelské zničenie elektrárne nad iným obohacovacím centrom v Natanz pravdepodobne kriticky poškodilo tisíce centrifúg, ktoré sa točia pod zemou.

Izraelčania zvažovali, čo by bolo treba urobiť, aby bombardovali a zapečatili vchody do tunela vedúceho do zariadenia, aby uväznili pracovníkov vo vnútri… Chceli tiež sťažiť dovoz paliva (s kvalitou vhodnou na výrobu bomby) do závodu, kde by sa mohlo použiť na výrobu zbraní. Toto palivo, uložené v starobylom iránskom meste Isfahán, by bolo tiež cieľom Izraelčanov – aspoň to  tvrdia americkí predstavitelia.

Politická flexibilita

Prvá otázka však znie, či Iránci majú politickú flexibilitu, aby využili čas, ktorý im Trump poskytol. Predstavitelia administratívy tvrdia, že Steve Witkoff, osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ, bol v posledných dňoch v kontakte s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím. S iránskou stranou rokuje od začiatku apríla.

„Myslím si, že otázka znie, či Iránci vnímajú túto situáciu ako príležitosť vyhnúť sa významným výzvam, ktoré by vyplývali zo zničenia ich posledného zostávajúceho zariadenia,“ povedala Laura Holgateová, ktorá počas Bidenovej administratívy pôsobila ako americká veľvyslankyňa pri MAAE.

Dodala však, že „priama kapitulácia pre nich pravdepodobne neprichádza do úvahy“, ani „úplné vzdanie sa kapacít na obohacovanie uránu, a to ani teraz“.

Robert Litwak, výskumný profesor na Univerzite Georgea Washingtona , ktorý sa vo svojich publikáciách venuje diplomacii s Iránom, povedal: „Obe strany musia nájsť diplomatické riešenie: USA akceptujú právo Iránu na obohacovanie uránu a Irán akceptuje, že musí úplne zrušiť svoj jadrový program.“

Samit G7 opustil predčasne

Konflikt medzi Izraelom a Iránom celý týždeň zamestnával amerického prezidenta, a preto sa predčasne vrátil aj zo stretnutia skupiny G7 v Kanade.

Začiatok týždňa strávil zverejňovaním série vojnových vyhrážok na sociálnych sieťach, čím zdanlivo pripravoval pôdu pre zapojenie Spojených štátov do izraelskej bombardovacej vojenskej kampane, píše NYT.

Naliehavo vyzval všetkých obyvateľov Teheránu, mesta s približne 10 miliónmi obyvateľov, aby sa evakuovali. Povedal, že Spojené štáty majú „úplnú a totálnu kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom“ a že americkí predstavitelia vedia, kde sa iránsky vodca ukrýva, ale nezabijú ho. „Aspoň zatiaľ nie,“ vyjadril sa Trump.

Mnohí Trumpovi spojenci verili, že zapojenie Spojených štátov v tejto vojne je neodvratné. V stredu však prezident vyhlásil, že ešte neprijal konečné rozhodnutie o bombardovaní Iránu, a kritizoval Irán za to, že nesúhlasil s novou dohodou o obmedzení svojho jadrového programu. Napriek tomu povedal, že na diplomatické riešenie ešte „nie je neskoro“.

Rozdiely

Trumpovo verejné koketovanie s vstupom do vojny ostro rozdelilo jeho voličskú základňu– a to až natoľko, že viceprezident J.D, Vance v utorok napísal dlhý príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom sa snažil zmierniť obavy, že jeho prezident opúšťa svoj záväzok udržať Ameriku mimo zahraničných konfliktov.

„Môžem vás uistiť, že ho zaujíma iba využívanie americkej armády na dosiahnutie cieľov amerického ľudu,“ napísal Vance.

Niektorí z najprominentnejších spojencov prezidenta, vrátane republikánskej poslankyne Marjorie Taylor Greeneovej z Georgie, moderátora Tuckera Carlsona a Trumpovho poradcu  Stephena K. Bannona, však kritizovali vyhliadky na zapojenie Spojených štátov do vojny inej krajiny.

„Každý, kto slintá nad tým, aby sa USA plne zapojili do vojny medzi Izraelom a Iránom, nepatrí k America First/MAGA,“ napísala  Greeneová na sociálnych médiách v poznámke na heslo Trumpovej prezidentskej kampane (Amerika na prvom mieste, Urobme Ameriku opäť veľkou).

Na druhej strane spektra mnohí z Trumpových jastrabích spojencov v Senáte, vrátane republikánov Lindseyho Grahama z Južnej Karolíny a Toma Cottona z Arkansasu, naliehajú na prezidenta, aby zaujal agresívnejší postoj voči Iránu.

„Vložte do toho všetko, prezident Trump, a pomôžte Izraelu eliminovať jadrovú hrozbu,“ povedal Graham tento týždeň vo Fox News.

„Ak budeme musieť Izraelu poskytnúť bomby, poskytneme mu bomby. Ak budeme musieť lietať s Izraelom, budeme lietať. Spojíme sa a budeme spolupracovať,“ vyjadril sa Graham.

Prečítajte si tiež:

• Trump vyhlásil, že sa do dvoch týždňoch rozhodne, či sa USA pripoja k úderom na Irán 
• “Pandorina skrinka.” Peskov prezradil ako bude Rusko reagovať na to, ak Izrael s podporou USA odstráni Chameneího