Titanik sa potápa a potkany? Ešte neutekajú, ešte sa hryzú

Bratislava 17. marca 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Keď sa vypáli žiarovka, treba ju vymeniť. O pomeroch v krajine, kde sa dočasne poverený osvetľovač rozhodol, že vypálená žiarovka musí ešte rok svietiť a divoko cvaká vypínačom, čudujúc sa, prečo žiarovka znovu a znovu nezasvieti

V novembri bola vláde vyjadrená nedôvera. V krajine s normálnymi pomermi by to znamenalo, že má odísť a uvoľniť miesto pre novú. U nás je to však inak – títo ľudia ešte aj rok po odvolaní chcú držať Slovensko vo svojich slušných, nekorupčných, transparentných a demokratických pazúroch.

Je celkom pochopiteľné, že im to v parlamente, vláde, médiách a všade inde jednoducho nefunguje. Pán bývalý premiér, dočasne poverený Eduard Heger je tým však pohoršený. Posledné dve hlasovania v parlamente ho sklamali a „nedávajú mu žiaden zmysel“. Perfektný zmysel to však dáva mnohým občanom, ktorým bolo vopred jasné, ako bude toto ich dočasné vládnutie vyzerať. A že ak doteraz to nebolo o ničom inom, než o nekonečnom chaose a hašterení, tak vedeli, že pokračovanie nemôže byť iné.

Koaličná junta utrpela síce víťazstvo v tom zmysle, že predčasné voľby by mali byť (možno, lebo tu už nikto nič negarantuje) až v septembri, lenže to nič nemení na tom, že vrak Titaniku sa pomaly potápa.

A oni sa čoraz viac zaplietajú do svojich klamstiev. Hoci štát extrémne zadĺžili, oni tvrdia, že je to naopak. Hoci ľudí ožobráčili, oni tvrdia, že sa máme čoraz lepšie. A hoci opozícia varuje, že v čerpaní európskych peňazí situácia smeruje k veľkej hanbe a strate, tak oni tvrdia, že sú v tomto smere úplne skvelí a situácia nikdy nebola lepšia

Veríme im, veríme. Teraz však dočasne poverený Heger lamentuje nad tým, že je veľký problém s tým, že poslanci neposunuli do druhého čítania novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo vraj s tým ráta plán obnovy, a vo výsledku preto nebudeme môcť čerpať fondy.

A tu by aj sa úplný laik mohol začať čudovať. Ako to teda vlastne je? Ak je možné stihnúť vyčerpať peniaze z plánu obnovy iba tak, že niekoľko mesiacov pred voľbami najprv musí rozhryzený menšinový parlament poprijímať nejaké zákony, ktoré sú zatiaľ iba v plienkach, tak ako to teda je s „perfektným zvládaním“ čerpania tých peňazí?

Heger narieka nad tým, že koaliční poslanci toto hlasovanie odsabotovali a najbližšie sa o rovnakej veci môže hlasovať až o pol roka. Ktovie či si tento dobrý človek a bohabojný kresťan všimol, že pred niekoľkými mesiacmi bola táto partia parlamentom odvolaná a to je zvyčajne dôvod na čím skoršie predčasné voľby.

Nakoľko sú ešte schopní spolu „fungovať“ ľudia, ktorí ešte pred tromi rokmi tvorili perfektne zladenú antikorupčnú koalíciu, o tom dostávame každodenne informácií viac než by bolo zdravé.

Tak napríklad tie nešťastné Migy. Jasná väčšina občanov je proti tomu, aby sme ich darovali Zelenského režimu. Zo zasadnutia branno-bezpečnostného výboru Národnej rady odišli traja koaliční poslanci, čím sa výbor stal neuznášaniaschopným. Prečo to urobili? Aby výbor, ktorý má deväť členov z koalície a iba štyroch z opozície, neprijal uznesenie, že Migy treba dať Ukrajine. Tomu sa hovorí koaličná spolupráca…

Dočasne poverený Jaroslav Naď, ktorý sa tvári, že bude v novej strane Demokrati pevne stáť po Hegerovom boku – aspoň tak verne, ako doteraz stál pri Matovičovom boku – ešte v stredu vyhlásil, že o odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine dočasne poverená vláda zatiaľ nerozhodla a v stredu o téme iba „neformálne diskutovala“. Heger však už najmenej týždeň tvrdí, že je to hotová vec… Dnes už je zase všetko inak, aj Naď už tvrdí, že Migy Zelenský dostane. Dokonca ich má byť až trinásť (Pánboh pri nás!) – desať tých, ktoré nelietajú a sú v podstate iba šrot, ako to tvrdí vláda, plus ďalšie tri, ktoré nelietajú, lebo naozaj nelietajú.

A ktovie ako to vlastne celé je, pretože pri otázke, čo hovorí na to, že opozícia sa chystá na poslanecký prieskum leteckej základne na Sliači, aby zistila, či lietadlá sú prevádzkyschopné, sa Heger len pousmial, že môžu, ak to stihnú. Čo tým chcel povedať, to sa dozvieme veľmi skoro.

Ďalším, kto sa len pred pár dňami k Hegerovi hrdinsky postavil ako jeho budúci verný spolubojovník a spoludemokrat, je bývalý minister zahraničia, dočasne poverený Rastislav Káčer. Ten však svojho Hegera už po pár dňoch ich spoločnej strany kritizoval za vyjadrenie, že na schvaľovanie registrovaných partnerstiev ešte Slovensko a spoločnosť nedospeli.

Hoci každému je jasné, že svojimi liberálnymi názormi na tieto veci by Káčer po správnosti mal patriť do strany ako je napríklad SaS, on sa predsa pridal k Hegerovi, vraj konzervatívnemu kresťanovi. Nejaký zlý konšpirátor by mohol špekulovať, či to Káčer nedostal ako úlohu, aby isté veľvyslanectvo nemalo všetky vajíčka v jednom košíčku, ale my sa k takému niečomu neznížime. My si skôr myslíme, že títo ľudia všetky tie nálepky a reči o hodnotách používajú iba tak, keď sa to práve hodí, ale v skutočnosti ich obsahu vlastne ani nerozumejú a ide im len o moc blaho národa.

Heger a Káčer v médiách prezentovali aj svoj opačný názor na takú základnú vec, ako je eventuálne partnerstvo s jednou zo strán, ktoré v budúcom parlamente nepochybne budú (ak sa teda ešte nedočkáme nejakých naozaj špeciálnych prekvapení), a tou je Hlas-SD. Heger tvrdí, že do partnerstva s Hlasom nepôjde, Káčer nevidí dôvod neísť.

Medveď by sa však nemal porcovať, kým ešte behá po lese. Demokrati a Hlas-SD veľmi pravdepodobne do spoločnej koalície nepôjdu. Zatiaľ je totiž pravdepodobnejšie, že Heger a spol. pôjdu do úplne inej koalície, s OĽaNO a Za ľuďmi – síce mimoparlamentnej, ale o to konštruktívnejšej, antikorupčnejšej a transparentnejšej.

A takto si tu na Slovensku žijeme a budeme žiť prinajmenšom do septembra. Ak náhodou nebude zase všetko inak.