Tarabovci a SNS idú na spoločnej kandidátke. Čo to mení na politickej šachovnici?

Dnes bola na 10. hodinu avizovaná spoločná tlačová konferencia predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka a predsedu strany Život – Národná strana Tomáša Tarabu. Chystajú sa oznámiť spojenie síl, vytvorenie spoločnej kandidátnej listiny do blížiacich sa parlamentných volieb. Tlačovka by mala byť vysielaná naživo aj na TA3 a v ďalších médiách, ako aj na facebooku oboch lídrov.

Taraba k spájaniu hovorí: „Vznikajúci národný blok na kandidátnej listine historicky najstaršej národnej strany na Slovensku bude silnou alternatívou pre národné hlasy, ktoré neprepadnú, budú mať koaličný potenciál a odborné zázemie.“

Samozrejme, bolo by dobre, keby tieto hlasy neprepadli, ale zatiaľ to vyzerá inak. Doterajšie prieskumy, ktoré rátali s tým, že tieto strany pôjdu do volieb samostatne, hovoria, že SNS môže dostať nejaké dve, v lepšom prípade tri percentá a v prípade Tarabovcov nie sú výsledky ani uvádzané, teda ak budeme veriť prieskumom, tak sú hlboko pod jedným percentom.

Čo môže toto spojenie zmeniť? Ak by sa týmto krokom spájanie skončilo, tak by asi samo osebe nejakú radikálnu zmenu neprinieslo. Samozrejme, ak budú títo ľudia na svojej kampani intenzívne pracovať, tak môžu ten výsledok vylepšiť. Nejaký synergický efekt v tomto prípade prichádza do úvahy: SNS potrebuje na oživenie nového, schopného lídra, a Taraba je vhodný typ. A na druhej strane, jemu doteraz chýbalo solídnejšie stranícke zázemie, a to v SNS bude mať. Či to však bude stačiť na päťpercentný výsledok, to je otázne. Totiž ani konkurencia nebude spať…

Vlastenecký volič už má plné zuby toho, že vďaka roztrieštenosti národných strán v každých voľbách veľká časť týchto hlasov prepadne. Tentoraz má relatívnu istotu v hnutí Republika, ktoré má v rôznych prieskumoch 7 – 10 percent, a preto mnohí nebudú riskovať a stavia na Republiku. Bolo by skvelé, keby v parlamente bol aj ďalší vlastenecký subjekt, ale musel by ponúknuť porovnateľnú šancu na dobrý volebný výsledok. A to znamená jediné: spájanie by malo pokračovať.

Časť čitateľov pravidelne namieta, že tie prieskumy sú sfalšované, nedôveryhodné, lenže faktom je, že až na vysvetliteľné výnimky nikdy sa od reálnych výsledkov volieb neodlišujú až tak dramaticky, aby nemalo zmysel s nimi v hrubých kalkuláciách pracovať. Na základe skúseností z uplynulých desaťročí sa dá povedať, že volebné výsledky tu spomínaných vlasteneckých strán nebudú od prieskumov odlišné o viac ako nanajvýš pár percent.

Ak SNS spolu s „Tarabovcami“ má teraz šancu získať cca 3 percentá hlasov, tak bude potrebovať najmenej ešte ďalšie dve percentá. Sú tu ešte dva vlastenecké subjekty, ktoré majú relatívne zaujímavý voličský potenciál: ĽSNS dosahuje v prieskumoch výtlak okolo dvoch percent a podobne aj Národná koalícia. Ešte sú tu aj ďalšie strany, ale ich preferencie sú podstatne nižšie.

Samozrejme, ono to s tým spájaním nie je také jednoduché. Dlhé roky sa hovorí o potrebe spájať národné sily, ale lídri jednotlivých strán unisono tvrdia, že v tomto prípade 2 + 2 nebýva vždy 4. Animozity medzi lídrami jednotlivých strán a niekedy aj objektívne príčiny spôsobujú, že voliči by niektoré spájania neprijali. Niekedy je to aj o tom, že sa spája nie „s kým“ ale „proti komu“.

Republika to má teraz dobre rozohraté a spojenie s niektorými subjektmi by jej skôr uškodilo, než pomohlo, a bude preto pochopiteľné, ak pôjde pre do volieb samostatne alebo s partnermi, ktorí nebudú kontroverzní.

Avšak SNS a Život – NS toho spojením až tak veľa pokaziť nemôžu: nič horšie ako prepadnutie hlasov voličov ich strán ich už čakať nemôže. Dá sa na to dívať aj tak, že im tečie do topánok a robia čo môžu, dá sa špekulovať nad ich motiváciou a pozadím celej veci, nuž ale nie je správnejšie sa na pohár pozerať ako na poloplný než poloprázdny? Spojeniu strán SNS a Život – NS je treba zatlieskať a zaželať im, aby sa im podarilo integrovať aj ďalšie vlastenecké sily. Ak by to dokázali a podarilo sa im spoločne dostať cez päťpercentnú hranicu do Národnej rady, tak by to bol malý zázrak. Nuž ale zázraky sa vraj občas dejú…