Dôchodca z Poltára. Podobný ako státisíce iných. S perspektívou bezútešného dožitia svojej staroby s dôchodkom pár sto eur. Plný bezmocnej zlosti na to, čo sa so Slovenskom za niekoľko desaťročí stalo potom, ako sa stalo obeťou príslušnosti k tzv. vyspelému a demokratickému Západu. A najmä za posledné tri roky, odkedy sa k moci dostala terajšia garnitúra bezočivých klamárov, plagiátorov, podvodníkov a nehanebných šíriteľov novodobej „liberálnej“ totality.

Dôchodca z Poltára. S dôchodkom, z ktorého je prepychom si kúpiť už aj spiatočný lístok na autobus do Bratislavy, aby prišiel panstvu vykričať svoj hnev. Plný bezmocnej zlosti na to, že už takmer všetko, za čo kedysi štrngal kľúčmi, postupne niekto ukradol, vytuneloval a skompromitoval.

Ostalo ešte pár politikov, ktorým verí. Nie sú vôbec ideálni, ale on ich chce vidieť a počuť vo verejnoprávnej rádiotelevízii. Tak isto, ako to chcú státisíce iných občanov, ktorí si tých politikov zvolili vo voľbách ako lídrov druhej najsilnejšej politickej strany. Majú demokratické právo ich tam vidieť a počuť, ak sa rádiotelevízia chce nazývať verejnoprávnou.

Dôchodca z Poltára. Bol plný bezmocnej zlosti, keď sa dozvedel, že jeho obľúbeného politika do verejnoprávnej RTVS jednoducho nepustili. Bol tam síce vyslaný ako náhradník, ale ako plnohodnotný zástupca svojej strany, druhej najsilnejšej na Slovensku, a vlastne možno už opäť najsilnejšej.

Dôchodca z Poltára, plný bezmocnej zlosti. Veľmi dobre vie, že toho politika, ktorého volil on a státisíce iných občanov, do tej verejnoprávnej rádiotelevízie mali pustiť, napriek nehoráznym a stupídnym výhovorkám vedenia relácie a celej RTVS. Že vraj ho nemuseli z tej vrátnice vpustiť do vysielania, lebo nemal pozvanie. Nikto nespochybnil, že do relácie pozvali zástupcu strany, a že on tam prišiel ako oficiálny náhradník za tú stranu, ale oni ho z tej vrátnice do vysielania nepustili, hoci mohli – oni radšej nechali prázdne kreslo.

Dôchodca z Poltára. Starý, zatrpknutý, ale nie úplne hlúpy. Až príliš dobre rozumie tomu, že jeho obľúbeného politika do éteru v skutočnosti nepustili preto, lebo je nie na strane tých, ktorí si tú rádiotelevíziu aj celý štát ukradli pre seba a svojich pánov z cudziny.

Dôchodca z Poltára. Bol plný bezmocnej a oprávnenej zlosti, až sa ňou zadúšal. Nevedel to už vydržať, a tak sa rozhodol, že to aspoň vykričí tej moderátorke verejnoprávnej rádiotelevízie, ktorá jeho obľúbenému politikovi nedovolila diskutovať. Nabrýzgal na ňu, tak ako to len dôchodcovia vedia. Bolo to hnusné, jedovaté, nenávistné. Použil to najškaredšie, najnenávistnejšie, čo dokázal vo svojom slovníku a predstavách nájsť. Vychrstol na ňu všetku svoju zúfalú a bezmocnú zlosť, ktorá v ňom toľké roky bublala, tak ako prebubláva v státisícoch iných dôchodcov.

A čo sa stalo potom? Nie, v mainstreamových médiách ani náhodou nebola témou tá podstatná a závažná vec, že jeden z kľúčových lídrov opozície nebol vpustený do diskusie vo verejnoprávnej rádiotelevízii, čiže takej, ktorá má dávať proporčne priestor názorom zástupcov všetkých občanov.

Naopak, hlavnou témou sa namiesto toho stala zlostná reakcia jedného dôchodcu z Poltára. V redakciách mainstreamových médií, koaličných politických strán a dokonca aj v polícii sa strhla pekelná mela. V akcii bol policajný prezident Hamran, NAKA a nechýbalo veľa, aby minister obrany nad Poltár a okolité polia a lesy nevyslal hliadkovať špionážnu družicu.

Mainstreamové médiá, koalícia, kaviareň, všetci boli pobúrení. Začali ešte hlasnejšie kričať, že v spoločnosti sa šíri nenávisť, že novinári sú ohrození, že sa môžu stať hrozné veci, že treba tvrdšie opatrenia, že treba opozíciu a šíriteľov dezinformácií obmedziť, aby nepolarizovali, nerozoštvávali.

A že vraj to ten politik celé narafičil, aby celému národu ukázal, že oni ho v diskusiách nechcú. A oni ho naozaj nechcú, sami to otvorene priznávajú, odkázala mu to aj moderátorka tej diskusnej relácie po skormútenom vrátnikovi, možno jedným z posledných slušných ľudí, ktorí v tej budove ešte ostali.

Nechcú diskutovať s opozičným politikom, otvorene ignorujú vôľu voličov druhej najsilnejšej strany, čím dávajú ostentatívne najavo, že sloboda názoru v ich ponímaní je len slobodou ich vlastného názoru. Demokrati… Ale to, že to ten politik pred celým národom ukázal na videu z vrátnice, je podľa nich nehorázne. Toľká drzosť! Ako si to vôbec mohol dovoliť?

Boli pobúrení. A kričia: ak oni s tým politikom (za ktorým možno stojí milión voličov a možno aj dva) nechcú diskutovať, tak by do tých relácií nemal chodiť, nemal by byť pozývaný! No nie? Veď to je predsa logické, všakže. Spolu so zamestnancami verejnoprávnej rádiotelevízie to tvrdia aj predstavitelia ďalších lžimédií, ako aj koaliční politici a vôbec sa pritom nikto z nich ani nezačervená. Že vraj demokrati… Ešte stále sú všetci na svojich miestach a nikto ich za to odtiaľ okamžite nevyhodil na úrad práce kvôli elementárnemu a závažnému nedostatku chápania samotného základu fungovania demokratickej spoločnosti: plurality a slobody názorov.

A tá opozičná strana a dezoláti, predstavte si tú nehoráznosť, hovoria, že nie dotyčný politik, ale ten, kto nechce s niekým diskutovať, nech do relácií nechodí on sám. No len si predstavte, kam až títo šíritelia hoaxov a dezinformácií dokážu zájsť…

Malomestská kaviareň zaútočila aj na predsedu tej opozičnej strany. Vraj či necíti zodpovednosť za to, že sa dôchodca z Poltára vyhrážal moderátorke. On im odpovedal, že ani trochu. Predstavte si tú drzosť. On síce toho dôchodcu osobne nepozná, no ale predsa tým, že má iné názory na cenzúru vo verejnoprávnej rádiotelevízii, a verejne ich prezentuje, kazí verejnú atmosféru, a teda by zodpovednosť mal cítiť, no nie? A vy, milí čitatelia, ktorí neschvaľujete cenzúru, ani vy nepociťujete spoluzodpovednosť za správanie toho dôchodcu z Poltára? Mali by ste!

A ako to celé dopadlo? Namiesto toho, aby sa riešila podstatná vec, zásadné pošliapanie princípu verejnoprávnosti, ešte stále pokračuje sabat mentálnych mrchožrútov, na ktorom prestitútski supi z mainstreamových médií a politické nuly, vlastne už záporné čísla z koaličnej žumpy sa hostia na zvyškoch kauzy o dôchodcovi z Poltára a o tom, ako za polarizovanie spoločnosti a šírenie nenávisti môžu tí, ktorí majú opačné názory a dovolia si ich šíriť.

Lenže, milí liberálni fašisti, neboli to opoziční krikľúni ani alternatívne médiá, kto zavádza cenzúru do RTVS, kto umlčiava opozíciu, kto zdražuje potraviny a energie, kto podpísal judášsku zmluvu s teroristickou veľmocou, kto štát nevídaným spôsobom zadĺžil, kto ľudí opichal nebezpečným sajrajtom, kto arogantne dal najavo, že vyhral voľby a môže si robiť čo chce, a kto urobil ešte celý rad vecí, ktorými dôchodcu z Poltára a státisíce ďalších rozžeravil od zlosti do biela.

Neboli to opoziční krikľúni ani alternatívne médiá, kto dôchodcu z Poltára priviedol do amoku, keď verejnoprávna rádiotelevízia jemu a státisícom ďalším ukázala prostredník s nevysloveným posolstvom „máme vás všetkých na háku, váš hlas nemá právo zaznieť“.

Len tak ďalej, panstvo z bratislavskej kaviarne, zo slonovinovej veže snobov, kompradorov a manipulátorov. Namiesto sebareflexie, že väčšina národa vás už má plné zuby, nechce vaše zákerné manipulácie a slizké zavádzanie počúvať ani pozerať a radšej dá prednosť amatérom z alternatívy, vy si ešte dovolíte svoju absolútnu vinu hádzať na druhých.

A potom sa budete strašne čudovať, ak nabudúce nejaký iný dôchodca z Poltára si ten lístok na autobus naozaj kúpi a naozaj príde za vami do Bratislavy. Možno má doma brokovnicu a príde aj s ňou. Možno nebude z Poltára, ale z Lovinobane alebo z Pavloviec nad Uhom. Nie, my to nechceme, neschvaľujeme a vôbec sa z toho netešíme. Ale ani za to nemôžeme. A keď sa to stane, vy potom budete roniť krokodílie slzy nad tým, aký je tu útlak novinárov, aká otrávená spoločenská atmosféra, aký je tento svet zlý a koľká sa v ňom šíri nenávisť a zloba.

Lenže, panstvo z bratislavskej kaviarne, skutočnosť je taká, že to vy ste tá nenávisť, vy ste tá zloba, vy ste ten jed, ktorý všetko otrávil. To je celá pravda.