Kto tu skutočne rozdúchava nenávisť? Povedzme si otvorene, ako to teda je.

V demagógii vládnej junty a globalistických médií sa čoraz viac objavuje rétorika o tom, ako je spoločenský konsenzus na bode mrazu a spoločenská atmosféra otrávená a zlá, lebo ju kazia dezinformátori, rozumej, alternatívne médiá a slobodný internet, a najnovšie už aj opozičné strany.

A potom to ešte zvyknú dovysvetľovať, že vyššie uvedení takto konajú ako predĺžené ruky Kremľa, ktorý sa takto snaží, v rámci hybridnej vojny, destabilizovať na Slovensku situáciu a zničiť našu demokraciu – lebo to je to, o čo sa Kremeľ najviac usiluje, zobrať nám demokraciu. Tú nám najviac závidí, lebo tú my máme a on nie.

Toto je naratív lídrov nového totalitného poriadku, rétorika tých najhorlivejších bojovníkov za blokovanie, cenzúru a najlepšie úplné umlčanie nepohodlných hlasov nielen na internete, ale aj všade vo verejnom priestore, ako sú páni Naď, Milo, Čekovský, Hamran a ďalší. A čo je horšie, je to takto nielen u nás, ale je to synchronizované, podobne to vyzerá aj v iných krajinách tzv. demokratického Západu.

Títo ľudia čoraz hlasnejšie a odvážnejšie volajú po ráznom umlčaní všetkých a nastolení konečne tvrdej demokratúry v duchu tých najfajnovejších režimov 20. storočia, kde bude sloboda slova poriešená absolútne: absolútna sloboda pre povolené názory a tie ostatné budú absolútne potlačené.

Vo svojom „liberálnom“ a progresívnom džiháde sú čoraz trúfalejší, lebo vidia, že si to môžu dovoliť. Kroky, ktoré robia, sú čoraz bezočivejšie a nehoráznejšie. Áno, to je dobré slovo, nehoráznosť – je síce slabé, ale významovo pomerne presne označuje to, čo sa tu teraz deje.

„Indické click farmy. Fingované vyhrážky. Markizácke hoaxy… Včera sa kompletne odhalili. Sú riadne zúfalí a idú po nás všetkým, čo majú,“ píše na svojom telegrame poslanec Ľuboš Blaha. Tých prípadov len z posledných dní je celý rad.

O tom, ako zástupcu najsilnejšej opozičnej strany nepustili do diskusnej relácie RTVS, sme písali už viackrát. Takéto závažné porušenie princípu verejnoprávnosti však v režimných médiách vôbec nie je témou – hneď si našli deku, ktorou to prikryli, aby sa o tom nehovorilo: akési údajné vyhrážky moderátorke tej relácie. Ako keby podobné vyhrážky nedostal z času na čas takmer každý, kto je trochu exponovaný vo verejnom priestore.

Hneď bol k tým vyhrážkam zvolaný parlamentný výbor pre kultúru a médiá (dokonca za účasti policajného prezidenta!) –  preventívne, aby namiesto toho nebol zvolaný kvôli tej vážnejšej veci, ktorou je neslýchaný prístup RTVS k právu opozície diskutovať.

A na zasadnutí toho výboru sa diali veci, ľudkovia Boží… Písali sme o tom tu, najlepšie je pozrieť si video so záznamom na vlastné oči:

Je to učebnicová ukážka toho, ako neférovo sa dá argumentovať, keď niekto chce umlčať pravdu a nepripustiť skutočnú diskusiu o probléme, ale namiesto toho hrubou silou odviesť debatu do závozu.

A demagogicky hovoriť, že opozícia a „dezoláti“ svojím krikom kazia vzduch. Lenže pán Naď, pani Jančkárová, pán Čekovský: povedzte, čo iné by asi tak mala robiť opozícia a čo iné by asi tak mali robiť médiá, ak nie kritizovať a kričať, ak vidia, že niečo nie je v poriadku?

Sú príčinou problémov v spoločností tí, ktorí kričia a poukazujú na ne, alebo tí, ktorí ich k tomu kriku dohnali tým, že tie problémy vytvorili? Čo je príčinou požiaru: oheň alebo podpaľač, ktorý všetko polial benzínom a škrtol zápalkou?

Každý, kto má zdravý rozum a fungujúci morálny kompas v sebe, pozná odpoveď, je naozaj veľmi jednoduchá. Ale aj tak to treba vykričať na plné ústa: príčinou a šíriteľmi nenávisti a zlej atmosféry nie sú tí, ktorí sú rozhorčení, ktorých ide od zlosti roztrhnúť nad nespravodlivosťou, ktorá sa deje. Vina v plnej miere padá na hlavy tých, ktorí sa rozhodli prekročiť všetky čiary, zadusiť nepohodlné názory, zlikvidovať každú skutočnú opozíciu, všetkých, navždy, čím veľkú časť populácie dohnali do stavu krajného znechutenia a roztrpčenia.

No áno, ich situácia nie je jednoduchá a oni to veľmi dobre vedia. Na ich strane nie je ani pravda, ani zákon, ani ľudia – na ich strane je iba moc, a aj to už len na pár mesiacov. Všetci veľmi dobre vedia, že po Lučanskom už pre nich niet cesty späť, už im ostáva iba skúsiť to všetko prevalcovať – hop alebo trop.