Môj profil 
Predplatné
Viacerí diplomati z prostredia EÚ pre TASR naznačili, že utorňajší summit nebude rozhodujúcim momentom z hľadiska obsadenia vrcholných pozícií v štruktúrach EÚ. Tým by mal byť až júnový summit EÚ (20.-21.6.). Okrem šéfa eurokomisie sa bude v tomto roku rozhodovať aj o predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskeho parlamentu, dôležitá je aj funkcia šéfa diplomacie EÚ či post predsedu Európskej centrálnej banky (ECB).
Utorňajšie rokovania najvyšších lídrov sa skončia bez prijatia záverov a budú mať skôr podobu konzultácií o ďalšom postupe, najmä vo vzťahu k EP, ktorý opakovane upozorňoval, že na post šéfa eurokomisie schváli len politika zo zoznamu “spitzenkadidátov”.
Tusk pred týmto vrcholným stretnutím európskych lídrov vyjadril nádej, že sa členským krajinám podarí dohodnúť sa na personálnom obsadení kľúčových pozícií do konca júna. Európsky parlament v novom zložení začne fungovať 2. júla a mal by odobriť personálne obsadenie, ktoré navrhne Európska rada.
Týždenník Politico v pondelok upozornil, že len niekoľko hodín po oznámení výsledkov eurovolieb, sa začalo získavanie hlasov pre budúce vrcholové funkcie. Stredopravicová Európska ľudová strana (EPP) má v EP opäť najväčší počet kresiel (180), čo podľa jej predstaviteľov dáva nárok jej volebnému lídrovi Manfredovi Weberovi na post šéfa EK. EPP však, podobne ako Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), zaznamenala citeľný úbytok mandátov. Socialisti hovoria o potrebe vytvorenia novej ľavicovej koalície v EP spolu so zelenými a liberálmi-centristami, ktorá by v prípade vzniku mala až 324 mandátov a vysoko tak prečíslila ľudovcov.
Politico v tejto súvislosti pripomenul, že francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa spojil s liberálmi, volá po “novej politickej realite v Európe” a spochybňuje systém spitzenkandidátov. V pondelok večer sa stretol so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, momentálne najvýznamnejším socialistickým lídrom v EÚ. Stretnúť sa majú aj v utorok, krátko pred summitom EÚ, ktorý sa začne o 17.00 h SELČ, pričom Macron chce separátne rokovať aj s holandským liberálnym premiérom Markom Ruttem, belgickým liberálnym premiérom Charlesom Michelom a socialistickým šéfom portugalskej vlády Antóniom Costom. To podľa Politica vyzerá na snahy o vytvorenie centristicko-ľavicovo-liberálnej platformy, ktorá by dokázala vyšachovať z hry Manfreda Webera a prelomiť už dvadsaťročný monopol obsadzovania najdôležitejších funkcií v EÚ konzervatívcami z EPP.
Utorňajší summit musí zároveň dať priestor na úvahy lídrom aj v druhej rovine — vo vzťahu k Európskemu parlamentu ako k inštitúcii, ktorá odobruje ich rozhodnutia o nominantoch na dôležité funkcie. Doterajšie vedenie EP viackrát naznačilo, že bude akceptovať iba nominantov zo zoznamu spitzenkandidátov. Avšak Európska rada, čiže národní lídri členských krajín EÚ na čele s Macronom už avizovali, že nominácie sú v ich výlučnej kompetencii a nechcú sa vzdať tohto práva.
Z pohľadu členských štátov EÚ to vyzerá, že najideálnejšie by bolo nájsť takého kandidáta na post šéfa eurokomisie, ktorý bude mať podporu väčšiny členských krajín, bude zárukou, že dokáže nájsť konsenzus a bude prijateľný aj pre nové zloženie EP. Tieto podmienky nemusia “sedieť” nielen na Webera, ale ani na jedného z volebných lídrov šiestich európskych politických strán, a do hry o najvyššie funkcie sa môžu dostať celkom iné mená ako tie, o ktorých sa hovorilo pred eurovoľbami.
.jpg)
.JPG)
