Štrasburg 7. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Slovenský europoslanec Richard Sulík (SaS) sa v príspevkoch na sociálnej sieti venoval poslednému zasadnutiu Európskeho parlamentu (EP), najmä problematike zjednotenia platov vyslaných zamestnancov pre európske firmy, a tiež situácie týkajúcej sa gréckej ekonomiky. V oboch prípadoch vidí Sulík kroky EÚ veľmi negatívne.
Sulík uviedol že v europarlamente prebehlo hlasovanie o tom, či sa majú pravidlá o vysielaní pracovníkov vzťahovať aj na medzinárodnú dopravu. “Západné krajiny si takto chcú chrániť svoje trhy pred lacnejšou konkurenciou, čo rozhodne nie je európske riešenie, ale čistý protekcionizmus,” uviedol liberálny poslanec Sulík.
Vysvetľuje, že ak by mala táto smernica platiť aj na autodopravcov, tak by museli vyplácať mzdu, kolektívne zmluvy, bonusy a dovolenky podľa každého štátu, kde práve vykonávajú dopravu, a to by našich autodopravcov pravdepodobne zlikvidovalo.
“Preto sme sa mesiace intenzívne snažili o to, aby bola doprava spod týchto podmienok úplne vyňatá, dodal Sulík s tým, že naši autodopravcovia by sa za prijatie nových pravidiel “mali poďakovať smeráckym poslancom”. “Žiaľ, štyria poslanci Smeru: Beňová, Maňka, Smolková a Zala nehlasovali za úplné vyňatie, a to chýbali len dva hlasy,” podotkol.
Podľa Sulíka títo poslanci EP “konali v rozpore s oficiálnou stratégiou vlády, ako ju prezentoval minister dopravy Arpád Érsek, nedodržali sľub ministra Richtera, že cenou za Smernicu o vysielaní bude práve vyňatie dopravy a nevypočuli stovky dopravcov, ich problémy a argumenty.
“A nezabúdajme, že presne takto sa ex-premiér Fico zachoval naposledy po stretnutí s Macronom v Salzburgu, keď podporil Smernicu o vysielaní v rozpore so stanoviskom Národnej rady,” dodal šéf slovenskej parlamentnej opozičnej strany SaS.
Problém Grécka
Richard Sulík informoval aj o tom, že priliš neverí tomu, že grécka ekonomika sa dokáže vyrovnať s vysokými dlhmi, ako to tvrdia európske inštitúcie a poprední politici.
“Drobný problém je len v tom, že úroky sú na nule a splatnosti sa naťahujú a vtedy dokáže hocikto obslúžiť svoje dlhy. A veľký problém je, že dnes má Grécko dlh vyše 300 miliárd eur a keby bolo bývalo Grécku dovolené skrachovať už v roku 2010, bol by tento dlh výrazne menší. Vtedy by ale straty znášali súkromní investori, najmä nemecké a francúzske banky, dnes budú vyššie straty znášať daňovníci, vrátane tých slovenských,” pripomenul opäť svoj názor, že celoeurópsky pomáhať Grécku je už zbytočné. Uvedený postoj prezentoval aj pri páde vlády Ivety Radičovej na jeseň 2011.
12.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Piatok 
Sobota 
.jpg)
.jpg)
