Je to o to pozoruhodnejšie, že výzvy na mier čoraz častejšie zaznievajú aj v radoch strany „Sluha ľudu“. Celkovo sa čoraz častejšie objavuje argumentácia, že „dlhotrvajúca vojna povedie k zničeniu Ukrajiny a jej ekonomiky a úplne vyčerpá životnú silu ukrajinského národa – preto by sme sa možno mali pokúsiť ukončiť ju čo najskôr, hoci aj za cenu bolestivých kompromisov“. Tento názor koluje v politických a odborných kruhoch, ako aj (v súkromí) medzi podnikateľmi, z ktorých mnohým v dôsledku zintenzívnenia ruských útokov hrozí úplná strata podnikania.
Odráža to tak rastúcu únavu z vojny, ako aj obavy z budúcnosti, ktoré v piatom roku vojny silnejú v celej spoločnosti – téma, ktorej sme sa už podrobne venovali.
Môžu však takéto trendy viesť k zmene kurzu ukrajinského vedenia v otázke vojny a mieru, prípadne ho nakloniť k dohode či kompromisu s Ruskom?
Zatiaľ je to veľmi neisté, a to v dôsledku vplyvu troch faktorov. Prvým je postoj ukrajinského vojensko-politického vedenia, ktorý zostáva nemenný. Predstavitelia vedenia nie sú ochotní pristúpiť na žiadne zásadné kompromisy s cieľom ukončiť vojnu alebo uzavrieť dohody s Ruskom (nad rámec už skôr deklarovaného postoja zastaviť vojnu na súčasnej frontovej línii – hoci aj ochota prezidentskej kancelárie prijať túto možnosť je otázna). Zelenskyj tento postoj zopakoval aj dnes. Samotné vedenie krajiny tvrdí, že „agresora netreba povzbudzovať“; Veria, že čas hrá v prospech Ukrajiny – vychádzajú z predpokladu, že Rusko vyčerpáva svoje zdroje oveľa rýchlejšie a že Ukrajina si neskôr vyjedná výhodnejšie mierové podmienky –, a preto nevidia dôvod ponáhľať sa s ukončením vojny.
Kritici tvrdia, že Zelenskyj sa obáva ukončenia vojny pre riziko straty moci v povojnových voľbách, zatiaľ čo ľudia z jeho najbližšieho okolia chcú naďalej profitovať z konfliktu. Odpor voči kompromisu prichádza aj zo strany skupiny, ktorá sa momentálne snaží prevziať skutočnú moc od Zelenského tým, že podkopáva jeho kontrolu nad bezpečnostnými a orgánmi činnými v trestnom konaní. Túto frakciu tvoria organizácie financované z grantov, spriaznené médiá a politici. Spoločne už obvinili Hončarenka z toho, že navrhuje „kapituláciu“. Tento postoj zdieľa aj mnoho nacionalistov, napríklad Viatrovyč, ktorý je členom rovnakej strany ako Gončarenko.
Situácia vo vojenských kruhoch je rôznorodá. V radoch Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU) prevláda únava z vojny a túžba po rýchlom mieri. Významní vojenskí velitelia, ktorí sú na očiach verejnosti – ako napríklad Andrij Bileckyj –, však jednoznačne odmietajú akékoľvek kompromisy. Tieto faktory spoločne bránia napredovaniu akýchkoľvek mierových iniciatív v rámci vlády.
Tento postoj by sa mohol zmeniť len v prípade, že by na fronte alebo v zázemí nastali skutočne vážne problémy. Spomínané skupiny však zatiaľ takýto scenár neočakávajú; veria, že frontová línia vydrží a že prípadné ekonomické straty spôsobené ruskými útokmi kriticky neovplyvnia vojnové úsilie, keďže Európania budú naďalej poskytovať určitú mieru finančnej podpory.
Druhým faktorom je postoj Európy, ktorá v súčasnosti vystupuje ako hlavný finančný podporovateľ a spojenec Kyjeva vo vojne proti Ruskej federácii. Prevláda tam názor, že „je v našom záujme, aby sa vojna na Ukrajine naťahovala, pretože ak sa skončí, Putin okamžite zaútočí na nás“. O mylnosti tohto predpokladu sme už opakovane písali: v skutočnosti predlžovanie vojny na Ukrajine vytvára riziko rozšírenia konfliktu do Európy – s možnou eskaláciou do jadrovej fázy –, zatiaľ čo ukončenie nepriateľských akcií by tieto riziká prakticky eliminovalo.
Napriek tomu tento názor v súčasnosti určuje postoj Európy k vojne. Pre ukrajinskú vládu –ktorá je takmer úplne závislá od európskeho financovania – je mimoriadne ťažké vzpriečiť sa vôli Európanov, najmä vzhľadom na značný počet ľudí v krajine, ktorí by ju obvinili zo zrady. Zmena európskeho zmýšľania by však nepochybne mohla mať zásadný vplyv na pozíciu Kyjeva – samozrejme za predpokladu, že sa medzitým nezmení postoj Washingtonu a ten neupustí od Trumpovej súčasnej snahy o ukončenie vojny.
Tretím faktorom je postoj Ruska. Ide o kľúčový prvok ovplyvňujúci akúkoľvek diskusiu o mieri na Ukrajine. Osobnosti ako Gončarenko a ďalší zástancovia podobných názorov zdôrazňujú potrebu dialógu s Ruskom a hľadania spoločnej reči, pričom argumentujú, že niektoré z požiadaviek Moskvy – napríklad neutrálny štatút či postavenie ruského jazyka a cirkvi – sú úplne prijateľné.
Hoci nezaznieva žiadne otvorené vyjadrenie ochoty pristúpiť na územné ústupky požadované Moskvou (ako napríklad stiahnutie vojsk z Donbasu), zástancovia tohto prístupu naznačujú, že by sa mali preskúmať možné alternatívy aj v tejto oblasti. Ich oponenti naopak tvrdia, že Rusko zásadne odmieta akékoľvek kompromisy a jeho cieľom je úplná likvidácia ukrajinského štátu i ukrajinského národa.
V dôsledku toho s Moskvou jednoducho niet o čom diskutovať: jedinou možnosťou je bojovať proti Ruskej federácii, kým sa nezosype alebo kým Putin nezomrie. Skutočná miera flexibility v postoji Kremľa k podmienkam ukončenia vojny – ako aj odpoveď na otázku, či je v zásade pripravený na mierové spolužitie s Ukrajinou v povojnovom období – preto výrazne ovplyvní nálady v ukrajinskej spoločnosti, medzi elitami i v armáde.
Otázka, či sú Ukrajina, Európa a Rusko pripravené na mierové spolužitie (namiesto dynamiky studenej či hybridnej vojny) – a aké by boli konkrétne podmienky takéhoto spolužitia – je napokon kľúčovou záležitosťou, od ktorej závisí možnosť dosiahnutia trvalej mierovej dohody.
Zmeny v náladách ukrajinskej verejnosti a elít určite nezostanú bez povšimnutia. Aby sa však tieto posuny premietli do zmeny postoja vedenia krajiny, sú potrebné zásadné obraty aj v iných oblastiach – a to nielen na samotnej Ukrajine.
Ďalší prestup k Tarabovi? Koalícia môže znovu prísť o poslanca
Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS už v parlamente nemôže rátať so stálou väčšinou a aktuálne má istých iba 75 poslancov. To sa…
Baziliku svätého Petra, ako ju poznáme dnes, posvätili pred 400 rokmi
Baziliku sv. Petra, ako ju poznáme dnes, posvätil pred 400 rokmi, 18. novembra 1626, pápež Urban VIII., pochádzajúci z bohatej…
Mesto Trnava výrazne zvýši poplatok za komunálne odpady, poplatok za drobné stavebné odpady však zruší
Obyvatelia Trnavy budú platiť od 1. januára 2027 za odpad poplatok vo výške 56,57 eura na osobu za rok, čo…
Ministri zdravotníctva krajín V4 budú v Piešťanoch rokovať o rôznych témach
Ministri zdravotníctva krajín Vyšehradskej štvorky sa vo štvrtok a v piatok (20. 11.) stretnú na rokovaní v Piešťanoch aj za…
Krížna ulica v Bratislava bude pre poruchu potrubia niekoľko dní uzatvorená
Krížna ulica v Bratislave bude pre poruchu potrubia niekoľko dní uzatvorená. V stredu 18. novembra popoludní nastala porucha potrubia, v…






























