Sulík v polemike o zmene volebného systému nesúhlasí s Kiskom. Zrušením jedného obvodu by sa podľa neho porušila rovnosť hlasov

Bratislava 26. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Líder opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík je presvedčený, že jeden volebný obvod je dobrý a mal by byť aj v prípade župných volieb, aby bol celý samosprávny kraj jeden obvod

Zrušením jedného volebného obvodu by sa porušila rovnosť hlasov. Reagoval tak líder opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík na dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku. Ten považuje za ideálne, ak by sa pomerný volebný systém s jednomandátovým volebným obvodom zmenil na 79 volebných obvodov, aby mal každý okres svojho poslanca v Národnej rade SR. „Každý okres by si zvolil jedného poslanca. To by bolo 79 poslancov, zvyšných 71 poslancov by bolo volených tak ako doteraz. Porušili by sme rovnosť hlasu. V okrese Medzilaborce žije deväťtisíc voličov, v okrese Nitra ich žije až 136-tisíc. Je spravodlivé, aby hlas voliča z Medzilaboriec mal 15-krát vyššiu váhu ako hlas voliča z Nitry,“ priblížil Sulík svoj pohľad s tým, že z pomernej voľby by bola voľba väčšinová.

„V návrhu Andreja Kisku by mali špecifické zastúpenie voliči konkrétneho okresu. Prečo má byť delenie práve podľa bydliska, a nie napríklad podľa veku, vierovyznania, alebo trebárs sexuálnej orientácie? Veď rovnako by sme mohli povedať, že každý jeden ročník od 18 do 96 rokov by mal svojho zástupcu v NR SR. Bolo by to spravodlivé alebo užitočné? Nie, bolo by to v prvom rade zbytočné, tak ako je delenie podľa okresov,“ myslí si šéf liberálov. Zároveň tvrdí, že Národná rada SR nemá byť zoskupenie lokálnych patriotov, ale súťaž o najlepšie riešenia a koncepty. „Ak bude mať pán Kiska nejaký skvelý nápad, ktorý pomôže celej krajine, prečo by nemali mať možnosť ho voliť voliči zo všetkých okresov, ktorým sa jeho nápad pozdáva,“ pýta sa Sulík.

Sulík je presvedčený, že jeden volebný obvod je dobrý a mal by byť aj v prípade župných volieb, aby bol celý samosprávny kraj jeden obvod. „V prípade komunálnych volieb by malo byť celé mesto či obec tiež len jeden volebný obvod. Inými slovami, volebný obvod by mal byť presne taký veľký, ako je územie, na ktorom platia normy prijaté zvoleným zastupiteľstvom,“ povedal Sulík.

Volebný systém pri voľbách do Národnej rady SR by sa mal podľa Kisku zmeniť. „Ideálne by bolo, aby sa pomerný volebný systém s jednomandátovým volebným obvodom zmenil na 79 volebných obvodov, aby mal každý okres svojho poslanca v Národnej rade SR,“ vysvetlil Kiska. Ostatné mandáty poslancov parlamentu by mali byť podľa prezidenta doplnené doterajším systémom pomerného zastúpenia. Je to však podľa neho téma, ktorá si vyžaduje celonárodnú diskusiu.

Zvýšenie počtu volebných obvodov na Slovensku je podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Bzdilovej príležitosť pre znižovanie regionálnych rozdielov. Reagovala tým na spustenie celoslovenskej petície za zvýšenie počtu volebných obvodov pre voľby do Národnej rady SR. Celoslovenskú petíciu za zvýšenie počtu volebných obvodov pre voľby do Národnej rady SR iniciovali 10. mája v Prešove politológ Michal Kaliňák, starosta obce Veľké Revištia Martin Hrunka a lekár Patrik Palacka. Slovensko totiž podľa predkladateľov petície potrebuje toľko volebných obvodov, koľko má krajov. Ich cieľom je, aby vznikol parlament regiónov a aby mali obyvatelia Slovenska možnosť voliť kandidátov na poslancov podľa krajov. “Predpokladám, že političky a politici volení z regiónov svoje regióny dobre poznajú a budú mať snahu zlepšovať ich stav minimálne preto, aby boli opätovne zvolení,“ vysvetlila Bzdilová. Ďalším možným pozitívom je podľa nej nárast politickej zodpovednosti cez priamy kontakt politikov s ľuďmi, ktorí ich zvolili za svojich zástupcov. Súčasný pomerný volebný systém založený na princípe jedného volebného obvodu navyše podľa Bzdilovej posilňuje centralizmus, či už politických strán alebo silnú dominanciu hlavného mesta.