Stovka vedcov vyzýva Brusel, aby nezmazal rozdiel medzi cigaretami a bezdymovými alternatívami

V otvorenom liste adresovanom Komisii vyjadrili znepokojenie nad tým, že Brusel začína stavať svoju budúcu politiku na „vedecky nesprávnom predpoklade“, že všetky nikotínové výrobky predstavujú rovnaké zdravotné riziko.

„Žiadny seriózny vedec by netvrdil, že elektronické cigarety, zahrievané tabakové výrobky, nikotínové vrecúška alebo iné nikotínové výrobky bez dymu sú neškodné. Nie sú. Rovnako nesprávne je však naznačovať, že sú rovnako nebezpečné ako fajčenie,“ upozorňujú vedci.

List prichádza v čase, keď Európska komisia pripravuje novú smernicu pre tabakové a nikotínové výrobky. Proces jej prípravy však naráža na kritiku už na samotnom začiatku.

Hodnotiacu správu Európskej komisie, na ktorej má pripravovaná reforma stáť, totiž odmietol aj vlastný kontrolný orgán únie – Regulatory Scrutiny Board. Ten upozornil na slabé dáta, nedostatočné podklady aj fakt, že nie je možné spoľahlivo určiť, či doterajší európsky prístup skutočne viedol k poklesu fajčenia.

Kritika expertov sa zároveň sústreďuje aj na samotné smerovanie pripravovaných pravidiel. Podkladové dokumenty Európskej komisie totiž naznačujú prístup, podľa ktorého by sa už škodlivosť výrobkov nemusela posudzovať podľa toho, či sa v nich tabak spaľuje a pri ich používaní vzniká dym, ale jednoducho podľa toho, či ich používateľ inhaluje.

V praxi by to znamenalo, že na nové alternatívne produkty by sa nazeralo rovnako ako na klasické cigarety.

Takýto postoj v posledných mesiacoch opakovane naznačil aj eurokomisár pre zdravie Oliver Várhelyi. „Používanie bezdymových tabakových a nikotínových výrobkov ako alternatívy ku klasickému fajčeniu neznižuje zdravotné riziká,“ vyhlásil komisár v nedávnej rozprave s europoslancami. Zároveň uviedol, že nové produkty „musia byť považované za výrobky predstavujúce rovnakú úroveň rizika ako bežný tabak“.

Podľa signatárov listu však takéto východisko ignoruje základný vedecký rozdiel medzi cigaretami a bezdymovými alternatívami.

„Najväčšie zdravotné riziko klasických cigariet nespočíva v samotnom nikotíne, ale v spaľovaní tabaku. Sú to práve toxické produkty spaľovania, ktoré spôsobujú rakovinu, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia pľúc a predčasné úmrtia,“ uvádzajú experti.

Vedci zároveň upozorňujú, že milióny Európanov prešli z klasických cigariet na bezdymové alternatívy práve preto, že ich vnímali ako menej rizikovú cestu. „Kľúčovou otázkou verejného zdravia nie je, či sú tieto výrobky bezrizikové. Ide o to, či sú viac alebo menej škodlivé ako pokračujúce fajčenie,“ píše sa v liste.

Vedci sa v liste venujú aj otázke užívania nikotínových výrobkov medzi mladými ľuďmi. Podľa nich je možné kombinovať prísnu ochranu mladistvých s politikou, ktorá zároveň podporuje znižovanie zdravotných rizík u dospelých fajčiarov.

„Výzvou pre reguláciu je chrániť mladých ľudí a zároveň zachovať dospelým fajčiarom prístup k menej škodlivým alternatívam,“ dodávajú.

„Ak Brusel prijme legislatívu na základe fikcie, že všetky nikotínové výrobky sú v podstate rovnaké, riskuje, že trh s cigaretami nezmenší, ale naopak bude ho chrániť. To by bola hlboká chyba v oblasti verejného zdravia,“ uzatvárajú vedci.

Signatármi listu sú odborníci z oblasti medicíny, verejného zdravia a výskumu závislostí pôsobiaci na popredných univerzitách a pracoviskách v Európe i vo svete. Medzi nimi napríklad švédsky odborník Karl Fagerström, autor celosvetovo používaného Fagerströmovho testu nikotínovej závislosti, britský expert Peter Hajek z Queen Mary University of London,

List podporili aj českí odborníci – profesor medicíny a onkológie z Karlovej univerzity v Prahe Luboš Petruželka, a Viktor Mravčík, ktorý v súčasnosti pôsobí ako vedecký poradca českého národného protidrogového koordinátora, ďalej János Szemelyácz, prezident Maďarskej asociácie pre závislosti a odborník na psychiatriu a psychoterapiu závislostí, prezident Chorvátskej spoločnosti pre farmakoekonomiku a zdravotnú ekonomiku Ranko Stevanović, či profesor Bernd Werse z Frankfurtskej univerzity aplikovaných vied, dánsky pneumológ a odborník na odvykanie Philip Tønnesen a Fabio Cibella z Národnej rady pre výskum v Taliansku.