Štefan Szőke pre HS: Ak si zabijeme pôdu, zabijeme si vlastnú kuchyňu

Geopolitická situácia naznačuje, že Európa môže čeliť nedostatku plynu, pohonných látok aj hnojív. Vy prichádzate s organickými hnojivami zo živočíšneho odpadu. Čo presne vyrábate a v čom spočíva hlavná podstata vašej technológie?

Podstatou nášho technologického spracovania je transformácia živočíšnych odpadov do podoby aminokyselín. Tieto aminokyseliny tvoria základný energetický náboj pre každý druh nášho hnojiva. Vyrábame aminokyselinové hnojivá obohatené o prvky NPK, ktoré sú potrebné pre výživu rastlín, revitalizáciu pôdy aj ošetrenie osív. Medzi naše tri hlavné piliere patrí produkt Roko Active na ošetrenie osív, Rokolan, ktorý sa aplikuje do pôdy ako plnohodnotná náhrada za základné hnojenie ureou, DAM-om či NPK hnojivami, a Roko Humin, ktorý slúži ako listová výživa pre rastliny.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Príbeh vzniku vašej firmy ROKOSAN znie takmer ako z filmu. Ako ste sa na začiatku 90. rokov dostali od obchodu s kožami k výrobe hnojív z rohoviny a peria?

Znie to naozaj úsmevne. Na začiatku 90. rokov bolo naším zámerom obchodovanie s pokroselenými hovädzími kožami na Ukrajine. Tam som si všimol, že na skladoch bitúnkov ležali obrovské zásoby rohov a kopýt po bývalom Sovietskom zväze. Západné firmy túto rohovinu mleli, obohacovali o NPK prvky a vyrábali z nej špičkové hnojivá s vysokým obsahom dusíka a keratínu. Dostal som podmienku od vtedajšieho štátneho orgánu Glavmjasoprom: ak chcem obchodovať s kožami, musím im pomôcť aj s odbytom rohov a kopýt. Študoval som vo vedeckých knižniciach, navštívil nemeckých výrobcov a v roku 1996 sme už mali na stole vlastný produkt. V roku 1998 sme získali Cenu ministra na Agrokomplexe.

Následne však prišiel zákaz dovozu živočíšnych odpadov do Európy. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Keď sa začne dariť, niečo sa musí pokaziť. Po zákaze dovozu sme museli narýchlo hľadať náhradný zdroj rohoviny a zistili sme, že ideálnou alternatívou je hydinové perie. To má dokonca ešte vyšší podiel organického dusíka. Po poľných skúškach a pozitívnych ohlasoch sme v rokoch 2001 až 2004 uviedli na trh tekuté aminokyselinové hnojivá, ktoré sme začali distribuovať naprieč celou Európskou úniou.

Kríza syntetických hnojív a boj o pôdu

Prečo vojna na Ukrajine a energetická kríza tak zásadne vyhnali ceny syntetických hnojív nahor?

Nie je to len vojna, je to globálna energetická kríza prepojená s konfliktmi a reštrikciami v rámci Green Dealu. Výroba syntetických hnojív je extrémne náročná na zemný plyn – na výrobu jednej tony amoniaku spotrebujete až 1 150 m³ plynu. Keď ceny energií vyleteli, urea zdražela z pôvodných 300 – 350 eur za tonu na 750 – 780 eur. Navyše kvôli reštrikciám EÚ zanikli podniky s produkciou 10 miliónov ton hnojív. Výsledkom bol akútny nedostatok na trhu a raketový rast cien.

Dokážu organické aminokyselinové hnojivá plnohodnotne nahradiť klasickú syntetiku a chémiu?

Jednoznačne áno. Toto je síce večný boj medzi konvenčnými a ekologickými farmármi, ale dnes by sme ho nemali chápať ako boj syntetiky proti organike, ale ako boj o prežitie pôdy. Na základe našich poľných pokusov po celom svete s istotou vieme, že naše aminokyselinové produkty v plnej miere nahradia syntetické hnojivá – pri ošetrení osív, pri základnom aj pri listovom hnojení. Zároveň na Slovensku aj v Európe máme dostatok vedľajších produktov a odpadov, najmä hydinového peria, aby sme v prípade krízy túto výpadkovú kapacitu vykryli.

Aké sú hlavné benefity organických hnojív pre pôdu v porovnaní so syntetickými?

To, čo máme pod nohami, je naše obrovské bohatstvo. Pôda je živý organizmus. Keď tam aplikujete syntetiku, tá síce krátkodobo stimuluje mikroorganizmy, ale dlhodobo pôdu vyčerpáva a ničí jej mikrobióm. Naše aminokyseliny, biouhol či humínové kyseliny dodávajú pôde skutočnú energiu a obnovujú komunikačný systém medzi pôdou a rastlinou. Syntetikou môžete krátkodobo zvýšiť výnos, ale ak v pôde zabijete život, už ju veľmi rýchlo neoživíte. Organické hnojivá navyše výrazne zlepšujú zadržiavanie vody v krajine.

Ako vychádza použitie organických hnojív finančne v porovnaní s chémiou?

Pri prepočte na jeden hektár sme nákladovo minimálne na úrovni syntetických hnojív, často dokonca ďaleko pod nimi. Úrodnosť dosahujeme rovnakú, no s obrovskými pridanými benefitmi pre zdravie pôdy. Prekážkou je často len strach agronómov zo zmeny, zakorenené zvyky a previazanosť obchodných reťazcov, kde veľké chemické firmy poskytnú hnojivá na dlh a čakajú na splatenie až po žatve.

Slovenská realita vs. zahraničné úspechy

Má Slovensko dostatok surovín na to, aby bolo v oblasti hnojív a poľnohospodárstva sebestačné?

Určite áno. Kapacitne máme dostatok živočíšnych odpadov, biologického odpadu na biouhol aj humínových kyselín. Slovensko spotrebuje ročne okolo 5 miliárd metrov kubických plynu, pričom asi 15 % spracúva chemický priemysel ako Duslo Šaľa aj na hnojivá. Ak by sme ich nahradili organickými produktmi, dokázali by sme štátu ušetriť 10 až 15 % celkovej spotreby plynu! A ak by nám chýbali určité suroviny, Poľsko a Maďarsko majú obrovské prebytky hydinového peria, ktoré vieme doviezť a spracovať.

Svoje technológie vyvážate do celého sveta. Kde dosahujete najväčšie úspechy?

Aktívne vyvážame do Afriky a naším veľkým odberateľom je Čínska ľudová republika. V Ázii a najmä v Číne si uvedomili strašný dopad predávkovania pôdy syntetikou. Kým na Slovensku sa aplikuje 300 až 500 kg anorganických hnojív na hektár, v Číne to bolo 2 000 až 3 500 kg! Zdegradovali si pôdu, zničili mikrobióm a teraz masívne štátne prostriedky investujú do jej regenerácie a detoxikácie. Globálny trh s organickými hnojivami dnes dosahuje takmer 14 miliárd dolárov a do roku 2030 narastie na 33 miliárd. Čína z toho tvorí až 38 percent.

Aké sú vaše skúsenosti z rokovaní v Afrike či Ázii v porovnaní s podmienkami doma na Slovensku?

V Afrike či Ázii rokujeme priamo s ministrami a prezidentmi. V týchto krajinách pracuje v poľnohospodárstve 50 až 80 % obyvateľstva. Veľmi dobre chápu, že hnojivá a výživa pôdy znamenajú potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľstva. Chodia za nami s tým, aby sme z ich krajiny spravili sebestačný štát vo výrobe organických hnojív. Doma na Slovensku sa však často potvrdzuje príslovie, že doma nikto nie je prorokom. Narážame na byrokraciu, neustále zmeny vyhlášok a nedostatočnú podporu zo strany štátu.

Spomínali ste diskrimináciu slovenských výrobcoch v rámci dotačných schém EÚ. V čom spočíva problém?

Existuje takzvaná celofarmová eko-schéma, ktorá má podporovať farmárov využívajúcich ekologické prípravky. Nastáva však nezmyselná nerovnosť: kým v susednom Maďarsku sú naše produkty oficiálne zaradené do dotačného zoznamu a farmári na ne dostávajú podpory, na slovenskej poľnohospodárskej scéne na tomto zozname nie sme. Maďarsko navyše zavádza osvetu o ekologickom pestovaní priamo do školských osnov. Ak nezačneme vychovávať mladú generáciu k ekologickému mysleniu už na školách, strácame budúcnosť.

Pripravujete v ROKOSAN-e aj nejaké technologické novinky či inovácie?

Nespíme na vavrínoch a každý rok prichádzame s inováciami. Využívame najnovšie poznatky z biotechnológií a spracovania ďalších druhov odpadov. Veľký zmysel vidíme v spájaní – v rámci Asociácie výrobcov organických hnojív sme realizovali výskumy a zistili sme úžasnú symbiózu pri kombinovaní rôznych typov organických hnojív. Taktiež farmárom ukazujeme, že nemusia prejsť na organiku zo dňa na deň – stačí, ak ku klasickému hnojivu pridajú naše aminokyseliny a dávku chemického hnojiva môžu okamžite výrazne znížiť bez straty výnosu.

Na záver: Hovorí sa, že budúce svetové konflikty sa nebudú viesť len o energie, ale najmä o potraviny a vodu. Myslíte si, že hnojivá sa stanú kľúčovou strategickou komoditou?

Určite áno. Hnojivá sú základným predpokladom na nasýtenie ľudstva. Už dnes vidíme napríklad na severe Nigérie lokálne vojny o pôdu, vodu a úrodu. Ak si štát nedokáže zabezpečiť vlastnú výživu pôdy a potravinovú sebestačnosť, vystavuje sa obrovskému riziku. Podpora domácich producentov organických hnojív by mala byť pre štát rovnakou prioritou ako energetická bezpečnosť. Ak si zabijeme zem, zabijeme si vlastnú kuchyňu.