Problémy majú predovšetkým Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Španielsko to z princípu odmieta. Nemecko síce nájde prostriedky na zvýšenie vojenských výdavkov, avšak len za cenu zvyšovania svojho štátneho dlhu. Podľa návrhu rozpočtu Berlín využije zmenu pravidiel, ktorá oslobodzuje výdavky na obranu od prísnych obmedzení na pôžičky, aby do roku 2030 zdvojnásobil svoje výdavky na viac ako 200 mld. eur (228,38 mld. dolárov).

Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, to síce oznámilo plány na zvýšenie výdavkov na obranu o 15 mld. libier, avšak ukázalo sa, že tretina tejto sumy stále nie je finančne zabezpečená a v pláne nie je uvedené, kedy výdavky na obranu dosiahnu 3 % HDP. V súčasnosti sú totiž nižšie.

V Taliansku sú plány na zvýšenie výdavkov na obranu medzi voličmi málo populárne – v súvislosti s blížiacimi sa celoštátnymi voľbami v budúcom roku, preto bude väčšina zvýšenia financovaná z výdavkov na vnútornú bezpečnosť, ako je napríklad financovanie činnosti polície.

Plány, ktoré Francúzsko predstavilo v apríli, počítajú so zvýšením vojenských výdavkov na 2,5 % HDP do konca desaťročia zo súčasných približne 2 %, a to aj napriek tomu, že sa krajina snaží zosúladiť svoj celkový deficit s pravidlami eurozóny – ide o zložitú rozpočtovú úlohu v predvečer prezidentských volieb v budúcom roku.

Španielska socialistická vláda zrejme neustúpi od rozhodnutia nevyčleniť na obranu viac ako 2,1 % HDP, pričom nové prostriedky budú vo veľkej miere smerovať do technológií s civilným využitím.

Poľsko, Litva a Estónsko sú už na ceste k dosiahnutiu nových cieľových ukazovateľov. Varšava vlani vynaložila na obranu 4,3 % HDP.