Stan Mikita – slovenská legenda, ktorá dobyla NHL

Stan Mikita, vlastným menom Stanislav Guoth (niekde uvádzaný aj ako Gvoth), sa narodil 20. mája 1940 v obci Sokolče na Liptove. Táto obec dnes už neexistuje, pretože bola zatopená pri výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Pochádzal zo slovenského prostredia a bol príslušníkom starého liptovského šľachtického rodu Guothovcov s predikátom z Gôtovian (Guoth de Guothfalva).

Jeho detstvo výrazne ovplyvnili povojnové udalosti a politická situácia v Československu. V roku 1948, keď mal iba osem rokov, ho rodičia poslali do Kanady za strýkom Joeom a tetou Máriou Mikitovcami, ktorí tam žili v meste St. Catharines v provincii Ontário. Stan tam neskôr prijal ich priezvisko Mikita, pod ktorým sa stal známym po celom svete.

Začiatky v novej krajine neboli jednoduché. Musel si zvyknúť na nový jazyk, prostredie aj kultúru. Hokej sa však stal jeho veľkou vášňou a zároveň spôsobom, ako si našiel miesto medzi rovesníkmi. Už ako mladík vynikal talentom, rýchlosťou a výborným korčuľovaním.

Hokejové začiatky a cesta do NHL

S hokejom začínal v mládežníckych tímoch v meste St. Catharines. Výraznejšie na seba upozornil v juniorskom klube St. Catharines Teepees, kde pôsobil tri sezóny. Jeho výkony zaujali vedenie klubu Chicago Blackhawks, ktoré ho v roku 1959 priviedlo do NHL.

V prvých rokoch medzi profesionálmi si postupne budoval pevné miesto v tíme. Už vo svojej druhej celej sezóne v drese Chicaga získal Stanley Cup, keď Blackhawks triumfovali v roku 1961. Mikita sa stal najlepším strelcom play-off so šiestimi gólmi a výrazne prispel k úspechu mužstva.

Hviezda NHL a dominantné roky

V 60. rokoch sa Stan Mikita zaradil medzi najväčšie hviezdy svetového hokeja. Spolu s legendárnym Bobbym Hullom vytvorili jednu z najobávanejších útočných dvojíc v histórii NHL. Mikita nastupoval v slávnom útoku prezývanom „Scooter Line“, kde hrával po boku Kena Wharrama, Aba McDonalda či Douga Mohnsa.

Počas svojej kariéry získal množstvo individuálnych ocenení. Štyrikrát sa stal najproduktívnejším hráčom NHL a získal Art Ross Trophy pre víťaza kanadského bodovania. Dvakrát získal Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča ligy.

Bol známy mimoriadnou technikou, kreativitou a presnou strelou. Patril tiež medzi prvých hráčov, ktorí vo veľkej miere využívali streľbu príklepom. Stan Mikita sa preslávil aj tým, že výrazne prispel k rozšíreniu zahnutých čepelí hokejok. Podľa známeho príbehu sa mu počas zápasu nešťastne ohla čepeľ po náraze o mantinel, no následne zistil, že puk sa so zahnutou čepeľou správa nepredvídateľnejšie a strely sú nebezpečnejšie. Tento prvok sa neskôr stal bežnou súčasťou moderného hokeja.

Osobný život a zmena správania

Na začiatku kariéry bol Mikita známy aj častými vylúčeniami a patril medzi najtrestanejších hráčov ligy. Veľký zlom však nastal po svadbe s jeho manželkou Jill. Rodinný život ho výrazne zmenil a rozhodol sa hrať disciplinovanejšie.

Známou sa stala príhoda, keď sa jeho malá dcéra pri sledovaní zápasu opýtala: „Mami, prečo ocko stále sedí tam dole?“ – mysliac tým trestnú lavicu. Táto otázka Mikitu zasiahla natoľko, že začal hrať oveľa čistejšie. Neskôr dokonca dvakrát získal Lady Byng Memorial Trophy, udeľovanú najslušnejšiemu hráčovi NHL.

Stan Mikita bol známy ako skromný, pracovitý a priateľský človek. Napriek obrovskej popularite si zachoval silný vzťah k svojim slovenským koreňom.

Posledné roky kariéry a život po hokeji

Koncom 70. rokov začali Mikitu trápiť chronické zdravotné problémy spôsobené množstvom zranení počas dlhej kariéry. Napriek bolestiam pokračoval v hre až do sezóny 1979/1980, počas ktorej definitívne ukončil profesionálnu kariéru.

V čase odchodu z NHL bol jedným z najproduktívnejších hráčov histórie ligy. V historickom bodovaní mu patrilo druhé miesto za Gordiem Howeom a medzi hráčmi s najvyšším počtom odohraných zápasov bol siedmy.

V roku 1983 bol uvedený do Hokejovej siene slávy NHL. Neskôr, v roku 2002, sa stal aj členom Siene slávy slovenského hokeja. Po ukončení kariéry zostal súčasťou organizácie Chicago Blackhawks, kde pracoval v oblasti marketingu a klubových aktivít.

Stan Mikita zomrel 7. augusta 2018 v Chicagu vo veku 78 rokov. Posledné roky života bojoval s vážnymi zdravotnými problémami vrátane demencie. Je považovaný za jedného z najlepších hokejistov svojej generácie a za jednu z najväčších osobností slovenského hokeja v histórii. Jeho meno nesie zimný štadión v Ružomberku a v Chicagu je dodnes legendou klubu Chicago Blackhawks.

Stan Mikita zostáva symbolom pracovitosti, talentu a úspechu človeka, ktorý sa zo skromných pomerov na Slovensku dokázal vypracovať medzi najväčšie hviezdy svetového hokeja.