Môj profil 
Predplatné
Nebohý Carl Gustav Jung veril, že existuje zvláštny jav, ktorý nazval „synchronicita“: že sa v jednom čase začnú diať viaceré veci, ktoré nemajú zjavnú spoločnú logickú príčinu, ale predsa akosi záhadne spolu súvisia. Jeho odporcovia tvrdia, že ide iba o zákonité štatistické efekty, lenže niekedy sú tie náhody naozaj zvláštne.
Príkladom je príbeh herca Anthonyho Hopkinsa. Mal hrať hlavnú úlohu vo filme Girl from Petrovka. Film pripravovali podľa knižnej predlohy spisovateľa Georgea Feifera. Aby sa lepšie zoznámil s postavou, ktorú mal stvárniť, Hopkins potreboval pôvodnú verziu knihy, ktorú však márne hľadal v kníhkupectvách, knižniciach či u známych. Takmer stratil vieru v to, že sa mu ju podarí zohnať, keď jedného dňa zrazu zbadal tú knihu na lavičke zastávky metra a vzal si ju. Neskôr, keď mal letieť na nakrúcanie filmu, na letisku náhodou stretol autora románu, Georgea Feifera. Ten sa Hopkinsovi posťažoval, že požičal svojmu známemu najcennejšiu kópiu svojej knihy, v ktorej mal vložené aj svoje poznámky, ale ten ju stratil tú knihu niekde na stanici metra – to bola tá, ktorú tam našiel Hopkins…
No a teraz si vezmime, čo sa deje v miestnej politike. Ešte pred pár týždňami tu bola takpovediac mediálna „uhorková sezóna“, ale zrazu sa z oboch strán barikády spustila prudká paľba. Je to iba náhoda?
Kiska utrpel ťažkú morálnu porážku vo veci pozemku vo Veľkom Slavkove, keď bol zjavne účastníkom príbehu organizovaného zločinu, len sa zatiaľ nedá dokázať či vedomým alebo nevedomým.
O pár týždňov nato je tu zase razia NAKA v jeho firme KTAG, kde bolo zaistené účtovníctvo a elektronika. Polícia hovorí, že ide o podozrenie z nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty.
Zároveň NAKA vypočúva Kiskových slušných juniorov pre podozrenie z organizovania štátneho prevratu financovaného zo zahraničia. Tí sú pobúrení a vracajú sa preto vo veľkom štýle na námestie. Denník Sme to oslávi zvláštnym vydaním svojho objektívneho denníka, ktoré bude na námestí distribuovať. Je možné, že sa tam bude spomínať aj Kuciak, Gašpar, Kaliňák a Fico, a tiež mafiánske praktiky, totalita a zmena vlády.
Počet mediálnych kopnutí si do bývalého premiéra Roberta Fica rapídne vzrástol. Keďže na neho zhodou okolností momentálne nebolo čo nové vytiahnuť, poslúžil aj jeho výrok smerovaný k mainstreamovým slniečkovým novinárskym hyenám, nech ich „dobre trafí“. Následne vyše päťsto mainstreamových slniečkových novinárskych zamestnancov podpísalo výzvu, kde odmietajú Ficove „neustále útoky“. Veď oni sa, chúdence, iba bránia, všakáno.
Do basy išli Kočner a Bašternák. Doteraz sa nevedelo, čo sú zač, súd na to napochytre prišiel náhodou práve teraz.
Vytiahnutý bol tiež kostlivec z Dankovej skrine v podobe jeho rigoróznej práce. Hoci podobných hriešnikov je zjavne celý rad, médiá sa vrhli práve na Danka, a práve teraz.
Bývalí ministri za SNS Janušek a Štefanov dostali bezprecedentnú tvrdú basu 11 a 9 rokov (koľko dostal Lipšic za zabitie človeka?) za to, že šupli zakázku blízkej firme a spôsobili štátu niekoľkomiliónovú škodu. Taká nehoráznosť, povedzte, ktorá iná strana by sa o také niečo mohla niekedy pokúsiť? Išlo o bradatú záležitosť, súdy u nás sa neponáhľajú. Ortieľ vyriekli zhodou okolností práve teraz.
A zaujímavé veci sa dejú aj v Česku: Andrej Babiš odmietol protekčným spôsobom zachraňovať takmer skrachovanú americkú firmu Westinghouse a povedal, že atómovú elektráreň Dukovany zatiaľ nedostavajú. Následne sa spustila okolo Babiša a jeho syna prečudesná kauza zahŕňajúca aj niekoľkotisícovú demonštráciu. Išlo o kauzu, ktorá sa rieši roky, ale do majdanu prepukla práve teraz.
Aha, a aby sa nezabudlo. O pár týždňov sa bude podpisovať Marrákeš.
Nie je to trochu priveľa náhod naraz?
Ivan Lehotský
.JPG)
