Samit sa koná rok potom, ako členovia Aliancie pod tlakom USA sľúbili zvýšiť do roku 2035 výdavky na bezpečnosť na 5 % HDP.

„Len rok neskôr vidíme transformačný pokrok,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte na tlačovej konferencii v Ankare. Dodal, že „európski spojenci a Kanada už investujú približne 4 % svojho HDP do obrany a bezpečnosti“ a na stretnutí predstavia jasné plány, ako dosiahnuť konečný cieľ.

V utorok sa lídri 32-člennej Aliancie stretnú v tureckej metropole s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý opakovanie kritizoval Európu za jej reakciu na jeho vojnu v Iráne. Aby ukázali Trumpovi, že svoje slová plnia, spojenci pripravili sériu pozoruhodných zmlúv o zbraniach, ktoré budú oznámené na priemyselnom fóre počas samitu.

„Oznámime zmluvy v hodnote desiatok miliárd, ktoré zabezpečia kľúčové vybavenie potrebné na odstrašenie a obranu,“ povedal Rutte. Minulý rok európski spojenci a Kanada zvýšili výdavky na obranu o takmer 20 % oproti predchádzajúcemu roku, čo za roky 2025 a 2026 predstavuje dodatočné investície vo výške 258 miliárd dolárov.

„Investujeme do našej bezpečnosti, aby sme mali to, čo potrebujeme na ochranu našich spoločností dnes a zajtra. Hrozby, ktorým čelíme, sú reálne – vrátane Ruska,“ uviedol šéf Aliancie.

Okrem prevzatia väčšej zodpovednosti za vlastnú obranu európske krajiny teraz podľa Rutteho potrebujú rovnako posilniť podporu Ukrajiny. „Ukrajina momentálne mení dynamiku na bojisku vďaka odvahe, oddanosti a vynaliezavosti svojich ozbrojených síl. Potrebuje však našu pokračujúcu podporu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany,“ povedal pred samitom, ktorého sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Alianční diplomati uviedli, že Európa a Kanada na samite prisľúbia udržať vojenskú pomoc Ukrajine v rokoch 2026 a 2027 vo výške aspoň 70 miliárd eur ročne, čím chcú reagovať na výrazne obmedzenie podpory Kyjeva zo strany Spojených štátov.