Sociálna poisťovňa už poslala všetky dôchodkové prognózy, dostalo ich takmer 3,4 milióna poistencov

Dôchodkové prognózy posielala Sociálna poisťovňa v tomto roku prvýkrát, dostať ju mali poistenci nad 18 rokov, ktorí boli pred 1. januárom 2026 aspoň jeden deň dôchodkovo poistení. Nie všetkým však prognóza skutočne dorazila. Sociálna poisťovňa totiž eviduje približne 135-tisíc vrátených alebo neprevzatých zásielok s dôchodkovou prognózou. „V prípade, ak klient neregistruje doručenie prognózy a zároveň je sporiteľom v II. dôchodkovom pilieri, Sociálna poisťovňa mu odporúča skontrolovať si svoju mailovú schránku. Sociálna poisťovňa totiž prognózy sporiteľom zasielala na mailové adresy nahlásené príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,“ uviedla inštitúcia. Dôchodkovú prognózu poistenci môžu nájsť aj v svojom Elektronickom účte poistenca (EUP).

„Ak klient nemá možnosť pozrieť si dôchodkovú prognózu v EUP, môže kontaktovať Sociálnu poisťovňu. Na základe jeho žiadosti mu dôchodkovú prognózu opätovne zašle ním požadovaným spôsobom – na email, listinne alebo do e-schránky aktivovanej na doručovanie písomností. Zároveň si môže nastaviť aj spôsob doručovania dôchodkovej prognózy aj do budúcnosti,“ spresnila poisťovňa.

Dôchodkové prognózy Sociálna poisťovňa rozposielala do konca mája. Poistenci sa z nej mohli dozvedieť koľko rokov dôchodkového poistenia získali k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Obsahuje tiež informácie o predpokladanom dôchodkovom veku, aktuálnej hodnote priemerného osobného mzdového bodu i tom, aký bude predpokladaný starobný dôchodok z I. a II. piliera (ak je sporiteľ), a to v základnom, optimistickom a pesimistickom scenári.

„Dôchodková prognóza má informatívny charakter a nepredstavuje rozhodnutie o dôchodkovej dávke. Jej cieľom je pomôcť občanom lepšie sa pripraviť na obdobie po skončení ekonomickej aktivity a zároveň včas identifikovať a doplniť si prípadné nezrovnalosti v evidovaných údajoch,“ spresnil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška. Sociálna poisťovňa zároveň prízvukovala, že chýbajúce obdobie v prognóze neznamená stratu nároku na dôchodok. Prípady poisťovňa individuálne overí a údaje doplní, poistenec by ich mal potom vidieť v ďalšej prognóze. Tú bude Sociálna poisťovňa posielať ľuďom nad 50 rokov každý rok, tým mladším raz za päť rokov.

Sociálna poisťovňa považuje dôchodkové prognózy za najväčší klientsky projekt v svojej histórii. Nezaobišiel sa však bez chaosu, kritiky a množstva otázok. Najčastejšie sa skloňovali obavy poistencov, či pre chýbajúce odpracované roky v prognóze môžu prísť o dôchodok. Sociálna poisťovňa prízvukovala, že toho sa klienti obávať nemusia. Dôchodková prognóza nie je oficiálnym rozhodnutím o priznaní dôchodku, ale je to informačný dokument, ktorý odhaduje predpokladanú výšku dôchodku na základe údajov, ktoré má poisťovňa k dispozícii. Poistencom tak dáva priestor overiť si, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky ich obdobia a v prípade chýbajúcich údajov majú čas si ich doplniť ešte pred podaním žiadosti o dôchodok.

Veľká polemika bola aj o výške prognózovaných dôchodkov. Kým niektorým prišli prehnane vysoké odhady, iným zase príliš nízke sumy v porovnaní s počtom odpracovaných rokov. Poistenci sa preto domnievali, že Sociálna poisťovňa v dôchodkových odhadoch nepočíta s infláciou. To poisťovňa vyvrátila a vysvetlila, že všetky sumy v dôchodkovej prognóze sú vyjadrené v takzvaných reálnych cenách. „Čísla v dokumente sú očistené o efekt budúceho všeobecného rastu cien a vyjadrujú dnešnú kúpnu silu peňazí. Ak vám prognóza uvádza napríklad odhadovaný dôchodok 800 eur, neznamená to, že o 20 rokov dostanete na účet presne 800 eur. Znamená to, že váš budúci dôchodok (nech už bude v nominálnej hodnote akýkoľvek) bude mať presne takú hodnotu a kúpnu silu, akú má 800 eur v ekonomike dnes (kúpite si zaň rovnaký nákup ako dnes za 800 eur),“ spresnila poisťovňa.

Inštitúcia tiež vysvetlila, prečo je dôležité doložiť chýbajúce obdobia a čo robiť v prípad, ak sa klientovi nepodarí ich zohnať. „Pri rozhodovaní o vašom dôchodku je Sociálna poisťovňa povinná posúdiť všetky obdobia aj chýbajúce podklady. Ak ich nedodáte pri spísaní žiadosti o dôchodok, je povinná ich v konaní zisťovať, čo výrazne predlžuje proces rozhodovania o dôchodku,“ priblížila Sociálna poisťovňa. Doplnila, že najmä pri mladších poistencoch nie je nevyhnutné predložiť chýbajúce doklady bezprostredne po doručení dôchodkovej prognózy. „Ďalšiu dôchodkovú prognózu im zašleme o päť rokov (resp. v roku, v ktorom dovŕšia 50 rokov), a teda doklady o chýbajúcom období môžu predložiť kedykoľvek v tomto päťročnom období. Priebežne sa im zobrazia v EUP a následne v najbližšej dôchodkovej prognóze,“ dodala poisťovňa. Odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa dôchodkovej prognózy možno nájsť aj na webovej stránke dochodkovaprognoza.sk.