Smeli by naše súdy odsúdiť aj majiteľov VIP firmy pracujúcej pre štátne inštitúcie USA?

O čo tam vlastne ide? Podnikateľ Erik Mikurčík, ktorý aj s manželkou pripravil a zrealizoval kúpu hotela od zahraničného majiteľa a hotel po kúpe prevádzkoval, si ako finančných partnerov projektu vzal dvoch spolumajiteľov softvérovej firmy Eset Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého. Tí ho však neskôr z hotela vystrnadili, začali sa súdne spory, o ktorých však Mikurčík hovorí, že boli ako zo zlého hororu o justičnej mafii.

Vec je samozrejme komplikovanejšia, obe strany postupne odhodili rukavice a začali používať ostré právnické lakte, avšak čoskoro začalo byť jasné, že silnejšia strana jednoducho nemieni akceptovať myšlienku, že by mohla prehrať – a zdá sa, že všetky zábrany, vrátane nejakých pravidiel právneho štátu išli stranou.

V stredu sa na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začalo pojednávanie v tejto veci. Podnikateľ Erik Mikurčík a jeho manželka Zuzana Kalmanová sú obvinení, že sa pokúsili Carlton Grundovi a Hrubému ukradnúť. Druhá strana však hovorí, že to bolo presne naopak, že Grund a Hrubý ukradli hotel Mikurčíkovcom.

A ak sa nestane nejaký justičný zázrak podobný tým, ktoré sa okolo tohto prípadu diali v minulosti, tak ešte s ním bude dosť veľa „zábavy“. Tak napríklad nie je jasné ani to, kto vlastne môže zastupovať spoločnosť Carlton Property. Toto sa ide dokazovať ako prvé a bude to zaujímavé, pretože prepis konateľov je podľa advokátov Mikurčíkovcov evidentne protiprávny a je to zjavný trestný čin zločineckej skupiny, detailne o tom hovorí Threema Mariána Kočnera.

Druhou pikantnou témou, ktorá sa má otvoriť, bude pozadie vzniku celej obžaloby ako aj jej prijatie na súd, ktoré je podľa advokátov obžalovaných kompletné korupčné. Obhajoba predložila materiál, ktorý, ak sa preukáže, odkryje obrovskú korupčnú mašinériu prepisov na obchodnom registri a následných súdnych konaní z obdobia sudcu Sklenku a ich následné krytie NAKA, prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Špirkom a i.

„Too big to fail“ (TBTF – „príliš veľký na to, aby mohol padnúť“) – to je koncept, s ktorým v 80. rokoch prišli americkí „majitelia Zemegule“, keď videli, že svet akosi nefunguje podľa ich princípov „vedeckého kapitalizmu“, krásne biznisové plány nekonečného rastu nie sú v podstate ničím iným, než pyramídovými hrami, a ak nezasiahne štát v podobe bezprecedentnej pomoci miliardovým hriešnikom z prostriedkov všetkých občanov, tak sa kapitalistický, alebo skôr reálne kleptokratický globálny ekonomický systém môže zrútiť.

A prípad bratislavského hotela Carlton, evokuje určitú analógiu z justičnej oblasti s týmto prístupom TBTF. Zasvätení pozorovatelia si kladú otázku, či by vôbec bolo možné, aby slovenský súd odsúdil na desať a viac rokov (to je sadzba, ktorá by tu v prípade dokázania viny reálne hrozila) až také ťažké váhy diaľkového riadenia, spolumajiteľov IT firmy s globálnym dosahom, prepojenej s americkými štátnymi inštitúciami, údajne vrátane všemocnej CIA, ktorá má chápadlá v kľúčových slovenských médiách. Či náhodou nie sú príliš dôležití, než aby sa na nich vzťahovali pravidlá platné pre ostatných.

My sa obávame, že v jestvujúcich pomeroch, na základe niektorých iných káuz, napríklad nemenovaného špeciálneho prokurátora, ktorý zabil človeka, alebo káuz iných VIP ťažkých hriešnikov, že v prípade určitej špeciálnej kategórie ľudí pri dokázaní viny je trest odňatia slobody len teoretickou možnosťou, v praxi by sa vec „nejako utriasla“. A vy si čo myslíte, teoreticky, mohli by na Slovensku určití vybraní ľudia vôbec ísť na dlhé roky do basy?