Čo vlastne môže verejnosť prebudiť, aby začala konať, aby urobila poriadok so zločincami, ktorí si pre seba ukradli médiá, školy, jazyk, voľby, celé krajiny?

Tak napríklad ten gigantický prúser EÚ s kovidovými vakcínami. Ide tam o klientelizmus a podvod celogalaktických rozmerov a ohrozenie zdravia miliónov Európanov, zločin vyčísliteľný sumou, na odvezenie akej by bolo treba nákladný vlak. Kedysi by za to niekto bol exemplárne popravený, ešte v nedávnej minulosti by prišiel o kreslo, ale dnes? Ticho. Pani, ktorú v anglicky hovoriacich krajinách volajú Ursula von der Lying (lying po anglicky znamená klamanie) je bezpečne vo svojej funkcii a korporácia, ktorá tie jedy predáva, na nich ďalej zarába miliardy, akoby sa nechumelilo.

USA vojensky kontrolujú Európu. Dominujú v teroristickej organizácii NATO, s radom európskych štátov majú podpísané bilaterálne vojenské zmluvy, ktoré im zabezpečujú, že môžu územie týchto krajín slobodne využívať pre svoje geopolitické výboje. Hoci Sovieti z Nemecka odišli už pred vyše tromi desaťročiami, Američania tam stále sú. Už samotná táto situácia by mala byť pre Európanov, vrátane Nemcov, dôvodom „zvyčajných páchateľov“, ako Američanov nazýva známy novinár Pepe Escobar, poslať domov.

A namiesto toho, aby si to vážili a správali sa slušne, zvyčajní páchatelia vykonali obrovskú, bezprecedentnú sabotáž, ktorá by kdekoľvek inde na svete musela byť v podstate začiatkom vojny: zničili plynovody Nord Stream, teda kľúčovú, strategicky dôležitú energetickú infraštruktúru Nemecka a Európy. A reakcia európskej verejnosti a tých všetkých „slobodných“ médií? Absolútne ticho.

V tejto súvislosti je dobré spomenúť jednu vec. Medzi ľuďmi sa z času na čas zvykne spomínať tajomná „kancelárska zmluva“, ktorá má udržiavať Nemecko vo vazalskom područí USA – a tým vlastne aj celý zvyšok Európy, v ktorej Nemecko hrá prirodzene prvé husle. Je otázka, čo z toho je pravda – na životaschopnosti tým rečiam nijako neuberá fakt, že každý nový nemecký kancelár hneď po nástupe do funkcie uteká do Washingtonu pokloniť sa svojmu pánovi.

Tu však treba zdôrazniť: ak by aj takáto zmluva naozaj existovala, nemôže byť platná a občanov Nemecka nemôže v skutočnosti k ničomu zaväzovať. Prečo? Moc vždy pochádza od ľudí – ľudia ju delegujú na svojich zástupcov, ktorí prijímajú zákony, podpisujú medzinárodné zmluvy, riadia krajinu. Každá zmluva, ktorá je pred ľuďmi utajená a dáva nejakú časť občanmi delegovanej moci niekomu inému, je popretím demokracie, je to podvod na občanoch. A teda je neplatná, občania ju vôbec nemusia brať do úvahy. Občania Nemecka nikdy vo voľbách, v referende ani iným spôsobom nedali nikomu svoj súhlas s tým, aby ich krajina bola vazalskou dŕžavou podriadenou cudzej mocnosti. Preto neexistuje žiadne právo, národné či medzinárodné, na základe ktorého by niekto mal nejaký relevantný nárok plnenie takejto, oficiálne iba hypotetickej zmluvy od Nemcov vyžadovať.

Píšem o tom preto, lebo mnohí ľudia tak akosi automaticky (a iracionálne) berú ako nezmeniteľný fakt, že Nemecko musí Ameriku poslúchať, lebo to tak jednoducho musí byť – vzhľadom na večnú vinu Nemcov za holokaust, atď. Lenže nie, nemusí to tak byť a ani to tak nie je. Nemecko má plné právo byť od Ameriky absolútne nezávislé a nemôže existovať žiadny skutočný právny základ, ktorý by občanov Nemecka nejako zaväzoval k opaku. Nemci sú však ticho a mlčky priznávajú, že svoje vazalstvo voči Amerike akceptujú.

Najzúfalejším prípadom umŕtvenia verejnosti však je vojna na Ukrajine. Tá vojna medzi dedičmi Sovietskeho zväzu sa Západu vôbec netýka, práve tak ako sa ho netýkali ani desiatky iných vojen, ktoré sa v novodobej histórii odohrávali v rôznych iných častiach sveta. V tomto prípade však je celá konvenčná vojnová mašinéria Západu je naplno zapojená do tej vojny, Európa ekonomicky krváca, ale najmä, s eskaláciou konfliktu sa svet míľovými krokmi blíži k jadrovej katastrofe. Všetci to vidia, každému to musí byť jasné. A predsa… aká je reakcia verejnosti? Ticho.

Verejnosť je ako jeden obrovský vriaci hrniec plný uvarených žiab, ktoré už nemajú silu z toho hrnca vyskočiť. Alebo máme tú silu? Ak je ešte nejaká šanca ukázať, že globálny mlynček na lži predsa len nemá ľudstvo absolútne v hrsti, tak by sa to teraz už konečne malo stať. Pretože ak nie teraz, tak kedy?