„Slušné“ Slovensko opäť útočí!

Nato reaguje iný debatér takto: „Väčšina – to sa bavíme o Dezolé piči*koch s vysokou školou života – to iba aby sme to uviedli na pravú mieru, áno?“

Takto sa teda vyjadruje človek, ktorý sám seba radí do exkluzívneho klubu tých „slušných“ Slovákov…

Osoba s podobným slovníkom zaútočila verbálne na mladého Kaliňáka s manželkou priamo na ulici. Koľko asi chýbalo, aby došlo aj k fyzickej potýčke?

Pokiaľ ide o vulgarizmy – veď v poriadku, nech si nadávajú, je to ich vizitka…

Ale potom nemajú nárok hovoriť si „slušné“ Slovensko.

Vráťme sa však k samotnému príspevku. Jeho autor je vo svojich dezorientovaných názoroch na našu vlasť – teda že sme „zaostalý postkomunistický štát“ – nevinne. Dokážem vám to:

Používa slová progres (pokrok) a liberalizmus (ideológia bezbrehého individualizmu, resp. individuálnych slobôd na úkor spoločného prospechu komunity) ako garancie „lepšieho“ sveta. Takto rozprávajú indoktrinovaní ľudia. Či už pán vyrastal na západných médiách (ja som bol nimi tiež ako dieťa ovplyvnený v zásadnej miere, a do štyridsiatky som bol zarytý liberál!) alebo ho stiahli kolegovia v korporáte niekde v Bratislave, na tom nezáleží. Dôležité je, že západná kultúra už stihla kolonizovať jeho myseľ.

Pritom ide – podľa profilovky – o nesmierne sympatického, usmievavého mladíka v okuliaroch, s milou manželkou a dvoma malými synmi. Očividne teda zastáva rodinné hodnoty. Mohol by to byť náš priateľský sused, pokojne.

Avšak z hľadiska kritického myslenia tu evidujeme silný deficit. Pokrok, to oslavované malé božstvo neoliberalizmu, totiž nie je neoddiskutovateľným meradlom dobrého života. Meradlom dobrého života je spokojnosť človeka s tým, čo má. A to sa odvíja napríklad od jeho duchovného nastavenia. Jednoducho od hodnôt, aké nemožno kúpiť.

"Dostaneš po tej hlave lopatou" Erika Kaliňáka a jeho manželku slovne napadli

Pokrok, ak máme na mysli technológie, prináša vlastné úskalia. Spomeňme len takú tradičnú kultúru, akú predstavujú japonskí samurajovia. Títo statoční, ušľachtilí bojovníci s prísnym etickým kódexom zasvätili celý život štúdiu boja muža proti mužovi. A potom, jedného dňa, niekto predstavil Japonsku strelnú zbraň. Odrazu mohol samuraja poraziť aj človek, ktorý v živote nedržal v ruke meč…

Hrdá kasta sa zrútila ako domček z karát – a spoločenský poriadok bol nezvratne rozložený.

To je pre nás, pravda, vzdialený príklad, no záludný princíp technologického pokroku hádam ilustruje dostatočne.

Ale ešte máme aj otázku spoločenského pokroku. Tu si tiež mnohí z nás mylne myslia, že všetky nové normy, ktoré prídu zo západu, sú automaticky v poriadku. Narážam hlavne na uvoľňovanie mravov.

Sexuálnu revolúciu sme nezačali u nás na Slovensku, a predsa vídame v lete chodiť po meste viac vyzlečené, než odeté ženy. Sú aj na obálkach časopisov, či v televíznych reláciách…

Z hľadiska zástancu konzervatívnych hodnôt si dovolím tvrdiť, že to nie je správne.

A to bol len prvý veľký krok uvoľňovania mravov po druhej svetovej vojne. Trend obnažovania a „emancipovanej“ sexuality pokračoval dovtedy, kým v hudobných videoklipoch už pomaly nebolo čo obnažovať…

No tak sa latka opäť posunula niekam ďalej – najprv k rehabilitácii homosexuality, a potom k jej ospevovaniu pod heslami „láska je láska“. Ignorujúc zdravotné riziká, ktoré obnáša análny styk (už sme o tom podrobne písali v inom článku – aj s odkazom na prieskumy Svetovej zdravotníckej organizácie.)

Myslí si niekto, že tento trend sa už zastavil? Nuž tak si dovolím byť zlým „prorokom“ a tvrdím, že ešte nás čakajú mnohé ďalšie „pokrokové“ emancipačné vlny. Napokon, Francúzsko nedávno dovolilo istej boxerke, ktorá prešla kompletnou tranzíciou, aby sa zúčastnila zápasov v mužskej lige…

To isté Francúzsko, kde zo zákona nemôžete v škole nosiť na viditeľnom mieste katolícky krížik. To isté Francúzsko, kde zo zákona nemôžu dievčatá v škole nosiť závoj alebo abáju, voľný šat moslimiek. Pretože Francúzom nestačí, že sú sekulárny štát, oni si sekularitu musia vymáhať zákazmi…

Ale nová norma hovorí, že ženy môžu zápasiť s mužmi – lebo sa tak „cítia“.

Toľko k „pokroku“.

Priatelia, chápete, aký falošný medový motúz je to slovo? Do jednej škatuľky k medicínskym objavom, povedzme, v oblasti liečby rakoviny, uložia mazané hlavy aj trans-agendu, a tým pádom musíme predsa priznať, že pokrok je apriori dobrá vec.

Figliari.

Je pritom proti elementárnej logike, aby pokrok mohol pokračovať večne (a teda bol nadčasovou hodnotovou konštantou). Akákoľvek snaha raz dosiahne svoj cieľ, resp. vrchol – potom už to ide len z kopca…

Veľmi dobré je prirovnanie k vlaku, ktorého pasažieri po veľmi dlhej ceste konečne dorazili do cieľa, no zrazu nevedia, čo so sebou – tak veľmi si zvykli na zvuk a natriasanie súpravy v spojení pohybujúcej sa krajiny za oknom, že to prijali ako základný životný princíp. A tak ďalej napodobňujú fukot a piskot lokomotívy, a nedokážu sa ani na chvíľu zastaviť, aby našli pokoj.

Taká je, obrazne povedané, idea progresu ako večnej hodnoty.

Mladík vo svojom komentári ďalej spomína liberalizmus – mylne ho prekladá zástupným slovom „sloboda“. Asi to počul od herečky Pavlíkovej, ktorá sa nad tým slovom rozplývala v debate s Monikou Tódovou…

Takže lekcia z politickej filozofie GRATIS:

Liberalizmus NIE JE sloboda. Je to ideológia. Jedna z troch dominantných ideológií 20. storočia, spolu s fašizmom a komunizmom (obidve menované sa diskreditovali, a tak v Európe skončili). Liberalizmus má ísť ruka v ruke s pokrokom, pretože v jadre akoby postupne oslobodzoval. Ale koho? A od čoho?

V časoch, keď skončili autoritárske režimy, a my žijeme v demokratickom zriadení, a teda sa môžeme osobne zúčastniť politického boja, už nie je koho oslobodzovať. To je ten moment, keď sa náš vlak dostal do cieľovej stanice, a nám chýba pocit jazdy. A tak prevezmeme liberálnu ideológiu, a budeme „oslobodzovať“ jednotlivca od všetkého, čo nás napadne, vrátane morálnych noriem.

Nehnevajte sa, ale nie je normálne, keď o sebe nejaký mladý človek tvrdí, že je „stredný rod“. A žiada od učiteľov (!), aby ho oslovovali Ono. A rodičia sú na strane dieťaťa, pretože ich miláčik to „tak cíti“. Toto je liberalizmus: Keď to tak cítiš, tak to rob, buď slobodný!

Je vari ten mladý muž, ktorého komentár tu analyzujeme, ochotný zveriť svoje deti do područia takejto ideológie?

Žiaľ, dotyčný sa zrejme zatiaľ nezamýšľa nad touto otázkou. Dôležité sú preňho len prázdne heslá. Tieto heslá sú k nám efektne importované, ako uvádzam vyššie, buď prostredníctvom produktov populárnej kultúry (film, hudba, literatúra…) alebo cez biznis-sféru. Mám X známych, zamestnaných vo veľkých firmách so zahraničnou centrálou, ktorí už úplne nahradili niektoré slovenské výrazy anglickými. Určite všetci dobre poznáte napríklad „tímbilding“ či „pí-ár“…

Toto je zjavná forma ekonomicko-psychologickej neokolonizácie. Jednak závisí náš pracovný trh od západných firiem, a potom sú priamo ich vedúcimi pracovníkmi „formátované“ naše hlavy. Nejde o žiadne sprisahanie, je to prirodzený proces – keď sa pohybujete v určitom kolektíve, preberáte jeho výrazy aj názory.

A tak pristanete na hru, že jediná možná budúcnosť Slovenskej republiky je tá, v ktorej sa zmeníme na obraz, aký dnes predstavujú štáty kolektívneho západu na čele s USA. Ich pohľad na svet a ich hodnotový rebríček je ten jediný správny.

Yeah, baby!

Aká je cesta z toho von? Už sme o nej neraz hovorili. Jedinou alternatívou voči liberalizmu je nateraz, zdá sa, konzervativizmus, resp. tradicionalizmus (za súčasnej vlády v jeho sociálno-demokratickej podobe). Ochrana a propagácia overených hodnôt, ktoré sa u nás formovali v historickom procese. Hodnôt, ktoré tvoria osobitosť slovenskej národnej identity.

Lenže to sa dá len aktívnym pričinením ministerstva kultúry, školstva a športu a cestovného ruchu. Práve tieto tri inštitúcie majú obrovský potenciál zvrátiť ideologickú kolonizáciu Slovenska. Či už šírením osvety, alebo posilňovaním národného povedomia v mladých ľuďoch.

PS: Práve, keď som dokončoval tento článok, mi priateľ z Čiech poslal fotku dvoch celkom pekných žien. Tú vľavo som poznal, tú vpravo nie. Predstavte si: tá vpravo je „ten“. Je to manžel dámy vľavo. Akurát už nechce byť mužom. A tak sa ide dať „zmeniť“ aj „tam dolu“. Toto je ten ich liberalizmus…

Prečítajte si tiež

• Začína štrajková pohotovosť. Vedenie TV Markíza odmietlo ultimátum rebelov okolo Kovačiča
• Odkaz liberálom: Slovensko si nedáme!
• Mažgút: Liberalizmus v podaní Progresívneho Slovenska je zvrátená ideológia