Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2025 narodilo na Slovensku 42 019 detí, čo je takmer o tretinu menej než v roku 1995. Výrazne klesla aj hrubá miera pôrodnosti, ktorá dosiahla 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Ešte pred niekoľkými rokmi pritom táto hodnota bežne presahovala hranicu tisíc narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku dostala v roku 2025 na najnižšiu úroveň za posledných 100 rokov, teda bola nižšia aj ako napríklad počas 2. svetovej vojny,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická.

Klesajúca pôrodnosť predstavuje nielen spoločenský, ale aj významný ekonomický problém. Menej narodených detí dnes znamená menej pracujúcich v budúcnosti, väčší tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj verejné financie. O to dôležitejšie je pochopiť, prečo sa mladí ľudia rozhodujú rodičovstvo odkladať alebo sa mu úplne vyhýbať.

Odpoveď ponúka nový Veľký prieskum rodín 2026, ktorý realizoval finančný dom Uniqa. Výsledky naznačujú, že ekonomické dôvody nie sú hlavnou prekážkou. Až dve tretiny bezdetných párov deklarujú, že by deti chceli mať. Zároveň však 71 percent z nich uvádza obavy z toho, do akého sveta by svoje deti priviedli. Takmer osem z desiatich Slovákov sa navyše obáva možného svetového konfliktu. Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Andreja Vršanského ide o prirodzenú reakciu na rastúcu neistotu. „Je logické, že ak mladí ľudia sami nevedia, aká budúcnosť ich čaká a ako bude svet vyzerať v najbližších rokoch, obávajú sa mať deti,“ vysvetľuje.

Prieskum zároveň odhalil ďalší významný faktor. Až 44 percent mladých ľudí pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. Za týmito obavami stojí najmä ich psychický stav, strach zo zlyhania a pocit, že nároky na rodičovstvo sú čoraz vyššie. Podľa Andreja Vršanského sa rodičovstvo v modernej spoločnosti často vníma podobne ako pracovný projekt. „Sme orientovaní na výsledok, výkon. Aby naše deti mali záujmy, aby mali krúžky, aby sa rozvíjali. Prídeme domov a považujeme za úspech, keď máme všetko odškrtnuté. Nie to, že sme sa napríklad 20 minút kvalitne porozprávali s dieťaťom, aby sme zistili, ako sa naozaj má,“ hovorí. Dodáva, že práve tento tlak vedie mnohých ľudí k otázke, či rodičovstvo vôbec zvládnu.

Generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran upozorňuje, že obavy mladých ľudí netreba interpretovať ako odmietanie rodinného života. „Je to skôr signál, že potrebujú viac istoty. Vo vzťahoch, v zdraví, v budúcnosti aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ vysvetľuje. Významnú úlohu pritom zohrávajú aj skúsenosti z pôvodnej rodiny. Podľa psychologičky Nely Ďuríkovej z Ligy za duševné zdravie majú rodinné vzorce správania zásadný vplyv na to, ako si mladí ľudia predstavujú vlastnú budúcu rodinu.

„Rodina je najdôležitejší faktor ovplyvňujúci budúcnosť mladého človeka. Má zásadný vplyv na to, ako raz bude vyzerať jeho vlastná rodina,“ hovorí psychologička. Ak človek vyrastal v prostredí plnom konfliktov, hádok alebo násilia, môže si tieto skúsenosti niesť do dospelosti a premietať ich do vlastných obáv z rodičovstva. Zároveň však zdôrazňuje, že negatívne vzorce nie sú neprekonateľné a mladí ľudia dnes čerpajú inšpiráciu aj z partnerských vzťahov, prostredia svojich priateľov či online sveta.

Ekonomické faktory napriek tomu nemožno úplne odsunúť na vedľajšiu koľaj. Finančné problémy podľa prieskumu narúšajú pocit bezpečia až v 56 percentách slovenských rodín. Náklady na bývanie, energie či bežný chod domácnosti zostávajú pre mnohých mladých ľudí významnou prekážkou pri plánovaní rodiny.

Analytik agentúry NMS Michal Mislovič upozorňuje na zaujímavý paradox. Mladí ľudia po skončení vysokej školy často plánujú založiť rodinu a mať deti. Ich nadšenie však postupne slabne po konfrontácii s realitou pracovného trhu a nákladmi na samostatný život. „Akonáhle sa mladý človek obrazne povedané zrazí s realitou a musí si nájsť prácu a zabezpečiť bývanie, záujem o rodičovstvo klesá,“ konštatuje Mislovič. Podľa neho tak vzniká otázka, kto a akým spôsobom dokáže podporiť mladých ľudí, aby si svoje pôvodné rodinné plány dokázali zachovať aj v náročnejších životných podmienkach.

Prieskum zároveň ukazuje aj ďalší trend, ktorý nie je typický len pre Slovensko. Približne 13 percent bezdetných párov uvádza, že deti nechce preto, lebo uprednostňuje vlastný životný štýl. Ide o fenomén pozorovateľný vo väčšine západných krajín. „Je to určitá skupina ľudí, ktorá síce nie je veľká, ale keď dosiahne finančné zabezpečenie, rozhodne sa investovať svoj čas a zdroje do seba, nie do výchovy detí,“ vysvetľuje Mislovič. Podľa analytika sa však postoj k rodičovstvu počas života mení. Zatiaľ čo v mladšom veku môže prevládať odkladanie rodičovstva alebo orientácia na vlastné potreby, približne po štyridsiatke sa situácia často obracia. „Vtedy si bezdetní ľudia začínajú uvedomovať, že čas na rodičovstvo sa skracuje a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Vo veku 45 rokov často prichádza isté zmierenie s tým, že rodičovstvo sa nemusí naplniť,“ dodáva Mislovič.