„Po prvej návšteve v roku 1990 pri viacerých audienciách v Ríme z úst slovenských pútnikov znelo ,Svätý Otče, do Levoče‘. V súvislosti s touto túžbou ľudu bola pripravená zo strany KBS a Svätej Stolice druhá návšteva, ktorej hlavným motívom bolo svätorečenie troch košických mučeníkov. Zároveň sa stanovil program apoštolskej cesty: piatok 30. júna: Bratislava, Nitra, sobota 1. júla: Šaštín, Bratislava, nedeľa 2. júla: Košice, Prešov, pondelok 3. júla: Levoča, Tatry,“ spomína na návštevu bývalý pápežský ceremoniár Piero Marini.

„Hneď po prílete na bratislavské letisko Svätý Otec Ján Pavol II. označil hlavný cieľ svojej cesty na Slovensko: Drahí Slováci! Dobre poznáme bolestné následky tvrdých rokov totalitného režimu, ktoré v minulosti spôsobili ozajstné spustošenie ako v oblasti sociálnej a kultúrnej, tak i v politickej a náboženskej. Dnes k vám prichádzam ako pútnik Ježiša Krista povzbudiť vás, aby ste vytrvali na ceste, na ktorú ste nastúpili… prichádzam predovšetkým posilniť svojich bratov vo viere… Svätý Otec na konci návštevy vyjadril svoju vďačnosť týmto potvrdením: Moja púť na Slovensku sa končí. Ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. Ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim… Pán Boh zaplať!,“ pokračoval.

Keď po návrate do Ríma, na generálnej audiencii 5. júla, pápež hovoril o svojej návšteve na Slovensku, pripomenul, že „táto Cirkev prežívala v ťažkých rokoch komunizmu mnohé prenasledovania. Znova sa vrátil k menám biskupov, kňazov i laikov väznených a šikanovaných zo všetkých diecéz a dodal: Ak si položíme otázku, kde čerpali Slováci silu počas obdobia prenasledovania, odpoveď nájdeme predovšetkým pri návštevách mariánskych svätýň… Z týchto svätýň, ako v Šaštíne a Levoči, sa táto sila šírila k veriacim do rodín a farností na celom Slovensku,“ opísal Marini.

„Pri príležitosti päťdesiateho výročia kňazskej vysviacky pápeža Jána Pavla II. a prvého výročia jeho druhej návštevy na Slovensku sa v novembri 1996 uskutočnila slovenská celonárodná púť do Ríma ako poďakovanie Pánovi za dar jednoty s Petrovým nástupcom. Košický arcibiskup Alojz Tkáč, okrem iného, adresoval Svätému Otcovi tieto slová: Živo si spomínam na dve pastoračné cesty Svätého Otca na Slovensko. Azda každému najviac rezonujú v duši jeho slová: „Nebojte sa!“… A Svätý Otec pri tejto príležitosti znovu povzbudzoval: Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii,“ dodal bývalý pápežský ceremoniár Piero Marini.

Spomienky kardinála Tomka

Ako uvádza kniha kardinál Jozef Tomko Život v službe evanjelia, ktorú napísal cirkevný historik Marián Čižmár, na návštevu sa zodpovedne pripravovali aj veriaci. Niesla sa v duchu hesla: „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ (Gal 5, 25). „Boli to slová programu duchovnej obnovy na Slovensku v roku 1995,“ uvádza dvanásta kapitola knihy.

Veriacich na túto slávnosť pripravili biskupi Slovenska aj pastierskym listom, v ktorom sa konštatuje, že Svätý Otec príde, aby posilnil vo viere členov Katolíckej cirkvi, no svojou návštevou chce prejaviť úctu všetkým obyvateľom našej vlasti, povzbudiť v živote podľa pravdy a lásky všetkých ľudí dobrej vôle. Takto chápaná návšteva nedovolí, aby ju ľudia vnímali len ako nejakú senzciu či atrakciu.

„I keď Svätý Otec si nepraje, aby jeho návšteva stála veľké náklady na oltárne priestory či iné veci, predsa“ – ako zdôraznili biskupi – „všetkým záleží na tom, aby taký vzácny hosť, akým je Svätý Otec, bol náležite a dôstojne prijatý. Je preto potrebné pripraviť dôstojné prostredie na slávenie liturgickkých slávností, ktoré bude viesť.“ Biskupi ďalej pripomenuli, že by nebolo správne malicherne rátať, koľko to všetko bude stáť. „Ak správne využijeme veľký Boží dar návštevy Svätého Otca pre duchovnú a morálnu obrodu nášho života, potom sa to nevyhnutne viacnásobne vráti aj v ekonomickej oblasti.“

Druhá pastoračná návšteva pápeža Jána Pavla II. na území Slovenska sa uskutočnila v dňoch 30. júna až 3. júla 1995. Kardinál Jozef Tomko pre špeciálne číslo vatikánskych novín L’Osservatore Romano, ktoré bolo venované návšteve Svätého Otca na Slovensku, priblížil situáciu, v ktorej sa v tomto čase Slovensko nachádzalo:

„Slovensko vyšlo akoby z nočnej mory. Štyridsať rokov útlaku a prenasledovania zredukovalo hierarchiu na dvoch biskupov; všetci rehoľníci a tiež rehoľnice boli hatení, určení k vymretiu v sústreďovacích kláštoroch, počet seminaristov regulovaným zásahom ateistického režimu, prijatých komunistickými funkcionármi do jediného seminára v Bratislave; Slovensko s viac než jednou generáciou, ktorá bola systematicky vychovávaná v ateistickej ideológii od materskej škôlky, vyrastajúc bez náboženskej literatúry alebo kultúry, ktorá je iná než tá oficiálna.

Po piatich rokoch sa ten istý pápež vráti na Slovensko, ktoré sa predstavuje v značne zmenenej situácii. Po pokojnom, i keď nie bezbolestnom rozdelení je Slovensko počnúc 1. januárom 1993 nezávislé a snaží sa nájsť si svoje miesto v Európe. Iste, ťažkosti a riziká nechýbajú. Progres, ktorý prichádza zo Západu, prináša predovšetkým to, čo je viac negatívne než pozitívne, predovšetkým v morálnej oblasti. Slovenský ľud môže nájsť veľkú pomoc vo svojich kresťanských koreňoch, ktoré sú zviazané s famóznymi apoštolmi Slovanov, sv. Cyrilom a Metodom. Slováci sa cítia byť zvláštnym spôsobom priamymi duchovnými synmi a dedičmi ich evanjelizácie, založenej na inkultúrácii. Dnes sa cyrilo-metodská tradícia tiahne cez celé slovenské dejiny a zmienka o nej vošla aj do Ústavy Slovenskej republiky. Cyrilo-metodská tradícia je národné dedičstvo viac než náboženské. Katolícka cirkev môže čeliť novým problémom tým, že sa vracia k tým koreňom, no s novou kreativitou a dynamizmom.“

Kardinál Tomko poukázal na dobré stránky situácie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Po páde komunistickéo režimu sa kňazské povolania strojnásobili, a popri bratislavskom seminári je na Slovensku ďalších päť nových. Tiež aj povolania pre rehoľný život vzrastajú. Všetkých sedem diecéz má svojich biskupov a niektoré aj pomocných biskupov, spolu je na Slovensku 15 biskupov. Najnovšie bola popri Bratislavsko-trnavskej cirkevnej provincii pápežom zriadená druhá cirkevná provincia na východe Slovenska so sídlom v Košiciach.  Počas prvej návštevy v Bratislave v roku 1990 Svätý Otec požehnal asi 200 základných kameňov pre novostavby kostolov, ktoré sú už vďaka obetavosti veriacich postavené. Kardinál Tomko konštatoval, že sa na Slovensku formuje generácia dobre formovaných laikov, vznikajú náboženské a kultúrne iniciatívy pre rodiny, pre mládež a vzdelané vrstvy, a tiež sa rozbieha aj misionárske hnutie. Zdôraznil dôležitosť púti, zvlášť k mariánskym svätyniam, ktoré konali predovšetkým mladí ľudia napriek zákazom a a rozličným prekážkam. Takto pripravené Slovensko mohlo s radosťou očakávať a tiež aj privítať pápeža Jána Pavla II.

Zdroj: Archív TK KBS

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk